Získavanie jazykových znalostí

Osvojovanie si jazyka – alebo rozvoj jazyka – sa vzťahuje na proces učenia sa nového jazyka. V tomto procese sa osvojujú vlastné pravidlá jazyka v oblasti výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby (porovnaj Metzler Lexikon Sprache 2016, 639).

Osvojenie si materinského jazyka/prvého jazyka

Na to, aby sme „správne“ hovorili nejakým jazykom, nie je potrebné vedieť pomenovať jeho pravidlá. Stačí, ak sa dajú používať. Hovoriaci to zvyčajne robia automaticky, keď hovoria svojím materinským jazykom – nazývaným aj prvý jazyk.

Keď sa malé dieťa naučí hovoriť, začne si osvojovať jazyky vo svojom okolí. Toto sa nazýva nekontrolované osvojovanie si jazyka. Dieťaťu sa explicitne nepovedia vlastné jazykové pravidlá, ale si ich vytvára samo (porovnaj Metzler Lexikon Sprache 2016, 639 f.).

Na tento účel si dieťa vytvára „mentálnu schému“ (Bickes/Pauli 2009, 34): Prenáša už známe pravidlá na iné slová. Príkladom je minulý čas, ktorý sa nazýva aj jednoduchý minulý čas. Sloveso v minulom čase sa môže tvoriť buď slabo, napr. povedať – povedal som, alebo silno, napr. spievať – spieval som. Deti si najprv osvojujú schému na tvorenie slabých tvarov, napr. povedal som. Túto schému prenášajú aj na iné slovesá. Týmto spôsobom sa tvoria príliš všeobecné výpovede, ako napr. singen – ich singte, ktoré sa používajú aj po oprave. To ukazuje, ako pevne je mentálna schéma v dieťati ukotvená. Keď už pochopili minulý čas silných slovies, používajú gramaticky správny tvar (porov. Bickes/Pauli 2009, 34).

Dvojnásobné osvojenie si prvého jazyka

Človek môže mať nielen jeden, ale aj viacero materinských jazykov. Ak sa dieťa vo veku do troch rokov učí dva alebo viac okolitých jazykov súčasne, hovorí sa o dvojitom osvojení prvého jazyka (porov. Bickes/Pauli 2009, 92).

Nadobúdanie druhého jazyka

Keď sa trojročné alebo staršie dieťa učí nový jazyk, možno rozlíšiť dva typy osvojovania si jazyka. Dieťa sa môže nový jazyk naučiť rovnakým spôsobom ako prvý jazyk (jazyky).

V tomto prípade je osvojovanie nekontrolované. V tomto prípade sa naučený jazyk používa denne v každodennom živote, pretože je to napríklad národný jazyk. Neosvojuje sa na kurze, ale napríklad v rozhovoroch medzi priateľmi, spolužiakmi alebo kolegami. Tento proces sa nazýva osvojenie si druhého jazyka. (porovnaj Bickes/Pauli 2009, 92 f.).

Osvojovanie si cudzieho jazyka

Alternatívne môžu byť hovoriaci oboznámení s pravidlami daného jazyka. Stáva sa to napríklad vtedy, keď sa tento jazyk učia v škole alebo na kurzoch. Hovorí sa o tom ako o riadenom osvojovaní si cudzieho jazyka (porovnaj Metzler Lexikon Sprache 2016, 639).

Pri učení sa cudzieho jazyka je nápadné, že sa bežne neučí v každodennej konverzácii. Namiesto toho sa konverzácie zavádzajú prostredníctvom úloh. Vyučovanie zvyčajne prebieha v materinskom jazyku žiakov, nie v cudzom jazyku (porovnaj Bickes/Pauli 2009, 92 a nasl.).

Pohlcujúce osvojovanie si jazyka

Nie každé vyučovanie cudzieho jazyka prebieha podľa rovnakého vzoru. Imerzívne vyučovanie sa tituluje aj termínom „jazykový kúpeľ“ (Stebler 2010, 21). Týmto termínom sa označuje forma výučby cudzieho jazyka, pri ktorej sa dôraz nekladie na výučbu vlastných pravidiel jazyka. Namiesto toho sa žiaci učia okrem iného aj obsah iných predmetov. Výučba prebieha v cudzom jazyku, ktorý sa má učiť.

Na imerzívne vyučovanie sa kladú vysoké nároky. Mala by žiakom pomôcť zdokonaliť sa v cudzom jazyku, ale zároveň podporovať aj také aspekty, ako je interkultúrne vzdelávanie a zbližovanie (porovnaj Stebler 2010, 21 a nasl.).

Literatúra

Andresenová, Helga (2016): „Výučba v cudzích jazykoch v zahraničí: Osvojovanie si jazyka. In: Glück, Helmut/ Rödel, Michael (eds.): Metzler Lexikon Sprache. Vyd. 5. Stuttgart: J. B. Metzler, 639 f..

Bickes, Hans/ Pauli, Ute (2009): Osvojovanie si prvého a druhého jazyka. Paderborn: Fink.

Stebler, Rita (2010): Kontext a stav výskumu. In: Stebler, Rita/ Maag Merki, Katharina (eds.): Zweisprachig lernen. Procesy a účinky imerzného vzdelávacieho kurzu na gymnáziu. Münster: Waxmann, 13-23.