Útek

Útek opisuje útek zo životnej situácie, ktorá je vnímaná ako nepríjemná alebo ohrozujúca, v ktorej sa hľadá ochrana alebo útočisko (porovnaj Wahrig 2011, 534).

Ženevský dohovor o utečencoch

Medzinárodné právo rozlišuje medzi ľuďmi, ktorí sú nútení utiecť v dôsledku vymedzených vonkajších vplyvov, a ľuďmi, ktorí opúšťajú svoju domovskú krajinu z vlastnej vôle v snahe nájsť lepšie životné vyhliadky. Podľa článku 1A Ženevského dohovoru o utečencoch sa osoba považuje za utečenca, ak „sa nachádza mimo krajiny z dôvodu opodstatneného strachu pred prenasledovaním z dôvodu rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo politického presvedčenia“ (UNHCR 2017, 2). Vo viac ako 120 štátoch sa táto definícia dohovoru uznáva ako platné medzinárodné právo.

Vojna a prenasledovanie

Ľudia opúšťajú svoje domovy z najrôznejších dôvodov. Hlavnou príčinou úteku je vojna a prenasledovanie. Vo väčšine prípadov ide o vnútorné občianske vojny, v ktorých sa násilne vedú mocensko-politické konflikty medzi ústrednými vládami a ozbrojenou opozíciou alebo súperiacimi milíciami. V posledných desaťročiach milióny ľudí na celom svete utiekli pred takýmito vojnami alebo boli vysídlení ako etnické menšiny. Tieto vojny sa líšia od klasických vojen. Nové vojny sa vedú medzi skupinami obyvateľstva v rámci štátu. Na rozdiel od vojen, ktoré sledujú prekonanie armády protivníka, sú nové vojny namierené priamo proti civilnému obyvateľstvu. „Hoci v nich […] je postihnutý len jeden štát, často spôsobujú cezhraničné toky utečencov“ (Heintze 1999, 59).

Chudoba a hlad ako príčina úteku

Okrem toho sa za štrukturálnu príčinu úteku považuje chudoba, najmä masová chudoba. V tomto kontexte zohráva hlavnú úlohu hlad. Hoci je na svete dostatok potravín na nasýtenie celej populácie, čoraz viac ľudí zomiera na choroby súvisiace s výživou. Utečenci z chudoby sú ľudia, „ktorí utekajú alebo sa vydávajú na cestu za lepšími životnými podmienkami v dôsledku hospodárskeho úpadku štátov alebo regiónov“ (Eid 1999, 70). Útek pred chudobou sa spravidla uskutočňuje v niekoľkých fázach. Najprv ľudia opúšťajú domovy svojich predkov, ktoré im neposkytujú dostatočné alebo žiadne životné príležitosti. Potom sa presťahujú do najbližšieho mesta vo svojej krajine. Potom sa presúvajú do susedných miest, susedných štátov a iných regiónov na juhu. Ak sa im neponúkajú žiadne perspektívy, ktoré by im zabezpečili život, hľadajú útočisko v krajinách Severu, kde hľadajú prácu a finančné zázemie (porovnaj Eid 1999, 70).

Rast populácie ako príčina úteku

Ďalšou príčinou úteku je celosvetový rast populácie, ktorý vedie k zhoršovaniu životných podmienok. Hoci niektoré západné priemyselné krajiny majú vyššiu hustotu obyvateľstva ako niektoré rozvojové krajiny, rast populácie predstavuje veľkú výzvu najmä pre rozvojové krajiny. V porovnaní s hustotou obyvateľstva majú príliš málo zdrojov na dôstojný život (porovnaj Eid 1999, 76).

Porušovanie ľudských práv

Medzi všeobecné ľudské práva patrí právo na úctu k životu, zákaz nevoľníctva, otroctva a mučenia, ochrana pred svojvoľným odňatím slobody a zákaz diskriminácie z rasových a náboženských dôvodov (porovnaj Maier-Borst 1999, 97). Porušenie týchto ľudských práv často vedie ľudí k hľadaniu bezpečia v iných oblastiach.

Environmentálni utečenci

Okrem vojny a prenasledovania, hladu a chudoby a porušovania ľudských práv sa za príčinu úteku považuje aj zhoršovanie životného prostredia. Nadmerné znečistenie životného prostredia môže spôsobiť, že postihnuté oblasti sú nevhodné na pestovanie alebo dokonca neobývateľné. Najznámejším príkladom je dnes už z veľkej časti opustené okolie jadrového reaktora v Černobyle na Ukrajine. Ale aj zvyšky pesticídov alebo usadené znečisťujúce látky môžu spôsobiť, že krajina sa stane neobývateľnou. Oveľa viac environmentálnych utečencov vzniká v dôsledku plazivej degradácie životného prostredia, ktorá ide ruka v ruke so zabránením využívania prírodných zdrojov. Prírodné katastrofy spôsobené človekom, ako napríklad klimatické zmeny, môžu tiež spôsobiť, že oblasti sa stanú neobývateľnými, takže útek je často jediným riešením (porovnaj Biermann 1999, 87 a nasl.).

Literatúra

Biermann, Frank (1999): Stirbt die Natur, flieht der Mensch. Ničenie životného prostredia ako príčina úteku. In: Hutter, Franz-Joseph/ Mihr, Anja/ Tessmar, Carsten (eds.): Menschen auf der Flucht. Opladen: Leske + Budrich, 87-95.

Eid, Uschi (1999): Chudoba, hlad, preľudnenie. In: Hutter, Franz-Joseph/ Mihr, Anja/ Tessmar, Carsten (eds.): Menschen auf der Flucht. Opladen: Leske + Budrich, 69-86.

Heintze, Hans-Joachim (1999): Kriege, Flucht Vertreibung. In: Hutter, Franz-Joseph/ Mihr, Anja/ Tessmar, Carsten (eds.): Menschen auf der Flucht. Opladen: Leske + Budrich, 59-68.

Maier-Borst, Michael (1999): Porušovanie ľudských práv ako príčina úteku. In: Hutter, Franz- Joseph/ Mihr, Anja/ Tessmar, Carsten (eds.): Menschen auf der Flucht. Opladen: Leske + Budrich, 97-112.

UNHCR (2017): Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951. Protokol o právnom postavení utečencov z 31. januára 1967: https://www.uno- fluechtlingshilfe.de/uploads/media/GFK_Pocket_2015_01.pdf [26.03.2020].

Wahrig, Gerhard (2011): Wahrig Deutsches Wörterbuch. 9. vyd. Gütersloh/Mníchov: Wissen Media.