Ubytovanie

Akomodácia znamená „všeobecný pojem pre vlastnosť systému dosiahnuť lepšiu adaptáciu a výkonnosť prostredníctvom opätovného prispôsobenia“ (Fröhlich 2010, 47). Je odvodený od latinského podstatného mena accomodatio „prispôsobenie“ (porov. Scholze-Stubenrecht 1997, 42). V biológii sa akomodácia vzťahuje na „prispôsobenie oka rôznym rozsahom vzdialenosti“ (Fröhlich 2010, 47). Tento termín sa vyskytuje aj v lingvistike, religionistike a psychológii učenia.

Kognitívne procesy v psychológii učenia

Vývojový psychológ Jean Piaget zaviedol tento termín vo svojej teórii o kognitívnom vývine detí. Akomodácia je jedným z dvoch základných procesov vo vývoji učenia sa detí. Predstavuje schopnosť človeka meniť svoje (učebné) správanie, t. j. spôsob spracovania nových dojmov. Opačným pojmom je asimilácia, ktorá opisuje integráciu nových typov vonkajších dojmov do už existujúcich kategórií alebo systémov bez ich zmeny (porovnaj Piaget 1983, 106 a nasl.).

Príkladom akomodácie je dieťa, ktoré má predstavu, že všetky veci sú buď pevné, alebo tekuté. Ak je tento model myslenia spochybnený skúsenosťou s plynom ako látkou, musí prispôsobiť svoj pohľad na stavy skupenstva. Takéto podráždenia sú teda rozhodujúcimi bodmi v procesoch učenia.

Akomodácia v kontexte migrácie

Následne je možné v rámci procesov kultúrneho učenia sa prispôsobiť aj naše spôsoby myslenia a konania. Vo výskume migrácie chápe Christine Langenfeldová akomodáciu ako „funkčný proces učenia a adaptácie vyplývajúci z kultúrnej zmeny“. (Langenfeld 2001, 283) Predpokladá, že akomodácia „môže u dotknutých osôb prebiehať bez zmeny základných presvedčení, hodnôt alebo spôsobov myslenia“ (Langenfeld 2001, 283).

Podľa psychológa Wernera Fröhlicha sú „požiadavky prostredia[,] ktoré nie je možné uspokojiť aktuálne dostupným repertoárom činností“ (Fröhlich 2010, 48) jednou z príčin „narušenia vnútornej rovnováhy“ (tamže), a teda vyvolávajú akomodáciu.

Akomodácia – učenie sa z „porúch rovnováhy“

Podľa Fröhlichovej definície možno tzv. kultúrne „cudzie“, t. j. to, čo sa v kontexte nemeckých integračných diskusií často považuje za narušenie, chápať aj ako príležitosť. Lebo „narušenie rovnováhy“ v Piagetovom zmysle otvára ľuďom možnosť preorientovať svoje myslenie a konanie.

Sociológ Friedrich Heckmann opisuje asymetrickú reciprocitu: „Procesy učenia zahŕňajú prisťahovalcov a domácich. Hoci ide o recipročný proces, nie je rovnako vážený, v ktorom sa prisťahovalci menia viac ako domáci, ktorí ako etablovaní ľudia kontrolujú zdroje spoločnosti“ (Heckmann 2015, 80).

Literatúra

Fröhlich, Werner D. (2010): Wörterbuch Psychologie. 27. Aufl. München: dtv.

Heckmann, Friedrich (2015): Integration von Migranten. Einwanderung und neue Nationenbildung. Wiesbaden: Springer.

Langenfeld, Christine (2001): Integration und kulturelle Identität zugewanderter Minderheiten. Eine Untersuchung am Beispiel des allgemeinbildenden Schulwesens in der Bundesrepublik Deutschland. Tübingen: Mohr Siebeck.

Piaget, Jean (1983): Piaget’s Theory. In: Mussen, Paul H. (Hrsg.): History, theory and methods. Handbook of child psychology, v. 1. 4. Aufl. New York: John Wiley & Sons.

Scholze-Stubenrecht, Werner (Hrsg.) (1997): Duden. Das Fremdwörterbuch. 6. Aufl. Mannheim u. a.: Dudenverlag.