Tribalizmus patrí do oblasti etnosociológie. Slovo je odvodené z latinského slova tribus „kmeň“ alebo z anglického slova tribalism „kmeňové vedomie“ alebo tribe „kmeň“.
Tribalizmus – pocit
Označuje pocit príslušnosti ku kmeňu a orientáciu na záujmy vlastného kmeňa z hľadiska spoločnosti, kultúry a politiky (porovnaj Duden 2017, 1118). Za príčinu tribalizmu sa považuje svojvoľné vymedzenie hraníc európskymi koloniálnymi mocnosťami, pri ktorom sa nebralo do úvahy etnické a historické pozadie (porov. Lentz 1995, 118 a nasl.). Tribalizmus sa vzťahuje aj na kmeňovú politiku vo viacerých afrických štátoch. Množstvo jednotlivých kmeňov a s nimi spojených záujmov sťažuje budovanie štátu a často dochádza aj k etnickým konfliktom (porov. Brockhaus 2010, 7811). Dôvodom sú konkurenčné kmeňové záujmy (porovnaj Matthies 1971, 35). Známymi teoretikmi tribalizmu sú John Lonsdale a Carola Lentz.
Slová ako tribalizmus a kmeň majú svojím používaním negatívne konotácie. Preto dnes hovoríme o etnicite alebo etnickej skupine (porovnaj Mader 2000, 4; porovnaj Nnoli 1982, 103). Tribalizmus sa niekedy používa len na vyjadrenie extrémnej formy etnicity (porov. Mader 2000, 5).
Nový tribalizmus
Filozof Daniel Quinn založil „nový tribalizmus“. Používa ho na označenie tolerantnej, rovnostárskej a spolupracujúcej malej skupiny ľudí, ktorá sa od komunizmu líši svojou malosťou. Podľa neho je to tisícročiami overená forma spoločnosti a je to to najlepšie, čo môžu ľudia dosiahnuť (porov. Quinn 1999, 29).
Dnes kmeňovitosť využívajú na marketing aj spoločnosti, ktoré chcú vytvoriť „my-feeling“ a následne silnejšiu väzbu na značku (porovnaj Wissert 2014, 87).
Literatúra
Brockhaus (2010): „V súčasnosti sa na Slovensku v oblasti kmeňového správania používa tzv: Das Taschenlexikon in 24 Volumes. Gütersloh/Mníchov: Brockhaus in wissenmedia.
Duden (2017): Die deutsche Rechtschreibung. Vydanie 27. Berlin: Bibliographisches Institut.
Lentz, Carola (1995): „Tribalizmus“ a etnicita v Afrike – prehľad výskumu. In: Leviathan. Vol. 23. h. 1. Baden-Baden: Nomos, 115-145.
Lonsdale, John (1993): Štátna moc a morálny poriadok. The Invention of Tribalism in Africa (Vynález kmeňového systému v Afrike). In: The Overview. Vol. 3, 5-10.
Mader, Thomas (2000): Etnicita a tribalizmus v subsaharskej Afrike v ich sociálnej a priestorovej problematike. Mníchov: Grin.
Matthies, Volker (1971): Čierna Afrika. Politické konflikty a stratégie rozvoja. Opladen: Leske.
Nnoli, Okwudiba (1982): Tribalism or Ethnicity: Ideology versus Science. In: Jestel, Rüdiger (ed.): Das Afrika der Afrikaner. Spoločnosť a kultúra v Afrike. Frankfurt nad Mohanom: Suhrkamp, 99-128.
Quinn, Daniel (1999): Beyond Civilization. Ďalšie veľké dobrodružstvo ľudstva. New York: Broadway Books.
Wissert, Stefan (2014): (Semi-) Ethnomarketing: Marketing pre ľudí s jednostranným migračným pozadím. Hamburg: Diplomica.