Logo_Hyperkulturell_Zusatz_Final_01-01Logo_Hyperkulturell_Zusatz_Final_01-01Logo_Hyperkulturell_Zusatz_Final_01-01Logo_Hyperkulturell_Zusatz_Final_01-01
  • Info
  • Materialschrank
  • Lexikon
  • E-Learning
  • Seminare
✕

Tolerancia nejednoznačnosti

Medzikultúrna kompetencia je zaradená do oblasti sociálnej kompetencie. Sociálna kompetencia umožňuje adekvátne vystupovanie v kultúrnom prostredí. Interkultúrna kompetencia podporuje aj schopnosť interakcie v nekultúrnom prostredí. Osoba sa označuje za „sociálne kompetentnú“, ak je schopná komunikovať s jednotlivcami z cudzích kultúr. Dosahuje sa to tým, že ľudia sú schopní pochopiť vnímanie a predstavy svojich náprotivkov. Vlastné sociálne správanie by sa malo spochybniť z pohľadu cudzej kultúry a v prípade potreby korigovať. Vlastné predstavy o hodnotách a normách by sa nemali vylučovať, ale pružne a podľa situácie prispôsobovať.

Domáca a cudzia kultúra

Predpokladom je uvedomenie si existencie kultúrne špecifických a kultúrne cudzích vzorcov správania, ako aj ochota zamyslieť sa nad vlastnými hodnotami a zmeniť ich. Sociálna a interkultúrna kompetencia sa vo všeobecnosti považujú za učiteľné, pričom sa predpokladá, že základy sú položené v ranej socializácii, ktorá má rozhodujúci vplyv na rozvoj interkultúrnej kompetencie. Nadobúdanie medzikultúrnej kompetencie sa preto neobmedzuje len na vedomosti o konkrétnej krajine, znalosti cudzieho jazyka, kultúrne zvyky alebo vzorce správania. Medzikultúrna kompetencia by mala citlivo vnímať, reflektovať a spochybňovať vlastnú kultúru. Na to musí jednotlivec pochopiť svoju kultúru a z nej vyplývajúce vzorce konania (porovnaj Derboven/ Kumbruck 2005, 6 a nasl.). Kühlmann identifikuje sedem požiadaviek ako základný predpoklad na dosiahnutie medzikultúrnej kompetencie. Na prvom mieste uvádza toleranciu nejednoznačnosti (porov. Kühlmann 1995, 36).

Tolerancia nejednoznačnosti – čo to je?

S cieľom lepšie definovať interkultúrnu kompetenciu boli vypracované rôzne modely, z ktorých väčšina je založená na zoznamoch určitých osobnostných vlastností. Vo väčšine modelov medzikultúrnej kompetencie sa tolerancia nejednoznačnosti uvádza ako základný aspekt (porovnaj Straub/ Weidemann/ Weidemann 2007, 42 a nasl.).

Pojem ambiguita pochádza z latinčiny a znamená nejednoznačnosť. Tolerancia nejednoznačnosti teda opisuje kompetenciu rozpoznať nejednoznačnosť a rozpor a tolerovať neistotu, ktorá z toho môže vyplývať (porovnaj Derboven/ Kumbruck 2005, 6).

Kultúrne očakávania

Pri medzikultúrnych stretnutiach sa vždy objavujú nové situácie, ktoré sú v rozpore s vlastnými kultúrnymi očakávaniami. Tieto nezrovnalosti môžu na komunikačných partnerov vyvíjať veľké napätie. Pri vnímaní a vyjadrovaní týchto situácií môže pomôcť rolový odstup a empatia (porov. Krappmann 1973, 150).

Interagujúci sa musia najprv „prispôsobiť vzájomným očakávaniam“ (Krappmann 1973, 151) a vyjednať nové podmienky interakcie. Následne sa potreby interaktantov už nemôžu plne uspokojiť. V tomto procese sa „všetci interakční partneri […] snažia v každej situácii udržať a prezentovať identitu, ktorá si udržiava ich špecifickosť“ (Krappmann 1973, 151).

Prijímanie divergencií

Predpokladom účasti na interakciách je zachovanie identity jednotlivcov a zároveň vyjadrenie rozdielnosti očakávaní. V zásade interakcia s inými ľuďmi zahŕňa uspokojovanie emocionálnych potrieb. S cieľom uspokojiť aspoň niektoré z týchto potrieb ľudia vstupujú do interakcií. Musia akceptovať z toho vyplývajúce odlišnosti a nezlučiteľnosti, pretože sú neoddeliteľnou súčasťou každého interakčného vzťahu (porov. Krappmann 1973, 151). V tomto kontexte sa veľmi jasne ukazuje, že „jednotlivec […] nemôže uniknúť ambivalencii“ (Krappmann 1973, 152).

Podľa Krappmanna je tolerancia ambivalentnosti schopnosť tolerovať protichodné rolové zapojenie a motivačné štruktúry rovnako u seba samého, ako aj u svojich interakčných partnerov (porov. Krappmann 1973, 155). Tolerancia nejednoznačnosti teda otvára jednotlivcovi možnosť interakcie, najmä v interkultúrnom priestore. Zároveň znižuje úzkosť tým, že jednotlivcovi dáva najavo, že dokáže udržať rovnováhu medzi rôznymi normami a motívmi aj vo „veľmi protichodných situáciách“ (Krappmann 1973, 155).

Formovanie identity

Z toho vyplýva, že tolerancia nejednoznačnosti nie je len dôležitou kompetenciou v medzikultúrnych stretnutiach, ale je dôležitá aj pre formovanie identity jednotlivca. Pri rozvoji svojej osobnej identity je jednotlivec opakovane nútený „syntetizovať protichodné identifikácie“ (Krappmann 1973, 167). Bez nej [tolerancie nejednoznačnosti] totiž „nie je mysliteľná žiadna identita ega, pretože sa musí artikulovať balansujúc medzi ašpirovanými očakávaniami a v rámci spoločného systému symbolov“ (Krappmann 1973, 167).

Každý človek sa musí zmieriť s tým, že očakávania a potreby sa nie vždy zhodujú a že medzi osobnými skúsenosťami a všeobecne platnými hodnotovými systémami sú rozpory. Ak jednotlivec tieto nejednoznačnosti popiera alebo potláča, nemôže si vytvoriť identitu, a teda nemôže v interakciách reprezentovať svoj osobitný názor (porov. Krappmann 1973, 167).

Literatúra

Derboven, Wibke/ Kumbruck, Christel (2005): Interkulturelles Training Trainingsmanual zur Förderung unterkultureller Kompetenz in der Arbeit. Heidelberg: Springer Verlag.

Krappmann, Lothar (1973): Soziologische Dimension der Identität. Strukturelle Bedingungen für die Teilnahme an Interaktionsprozessen. 3. Auflage. Stuttgart: Klett.

Kühlmann, Torsten (1995): Mitarbeiterentsendung ins Ausland – Auswahl, Vorbereitung, Betreuung und Wiedereingliederung. Göttingen: Verlag für Angewandte Psychologie.

Straub, Jürgen/ Weidemann, Arne/ Weidemann, Doris (Hrsg.) (2007): Handbuch interkultureller Kommunikation und Kompetenz. Grundbegriffe – Theorien – Anwendungsfelder. Stuttgart: J. B. Metzler.

https://www.youtube.com/@hyperkulturell

Themen

Affirmative Action Akkommodation Akkulturation Ambiguitätstoleranz Antisemitismus Asyl Asylpolitik Behinderung Bildung Deutschland Diskriminierung Diversity Diversität Dänisch Englisch Europa Flucht Flüchtlinge Flüchtlingspolitik Geflüchtete Gesellschaft Gewalt Heimat Hybridität Identität Inklusion Integration interkulturell international Islam Kommunikation Kriminalität Kultur Kulturelle Bildung Menschenrechte Migration Politik Rassismus Religion Schule Sprache Stereotype Vorurteile Werte Zivilgesellschaft
✕
© 2023 Hyperkulturell.de       Impressum      Nutzungsregeln       Datenschutz