Tolerancia

Pojem tolerancia prešiel v posledných rokoch významovou zmenou. V minulosti mal skôr negatívne konotácie.

Luther

Martin Luther (1483 – 1546) vo svojej dobe definoval latinský termín tolerantia takto: „Tolerancia vo všeobecnosti znamená znášanie alebo rešpektovanie presvedčení, činností alebo praktík, ktoré sa na jednej strane považujú za nesprávne a odchyľujúce sa od normy, ale na druhej strane sa úplne neodmietajú a neobmedzujú.“

Technológia

V technike je tolerancia definovaná takto: „Tolerancia označuje stav systému, v ktorom odchýlka od normálneho stavu spôsobená rušivým vplyvom (zatiaľ) nevyžaduje alebo nevyústi do protiregulácie alebo protiopatrenia. V užšom zmysle je tolerancia odchýlka veličiny od štandardného stavu alebo štandardnej miery, ktorá práve ešte neohrozuje funkciu systému.“ (physics.cosmos-indirekt.de 2020)

Posun vo význame

V porovnaní s týmito definíciami sa dnes tento pojem čoraz viac stotožňuje s pojmom akceptácia. Johann Wolfgang von Goethe (1749 – 1832) napísal: „Tolerancia by mala byť skutočne len dočasným postojom: musí viesť k prijatiu. Tolerovať znamená urážať.“ Posun významu smerom k akceptácii, ktorý je viditeľný najmä v spoločensko-politickom živote, však skrýva aj nebezpečenstvá. Týka sa to predovšetkým nárokovania si tolerancie v prospech vlastných záujmov (porov. Hastedt 2012, 8). V tejto súvislosti dochádza v Nemecku pravidelne aj k kontroverziám, napr. pokiaľ ide o náboženské symboly na verejných priestranstvách (kríž, šatka atď.). Kde sa tolerancia začína, kde sa končí? Čo presne znamená tolerancia, keď existujú protichodné postoje – v súkromnom živote ľudí alebo v širšom politickom kontexte?

Paradox

Diskusia o tolerancii obsahuje neodmysliteľný paradox. Napríklad diskusia o etnickej rozmanitosti prehlbuje rozdiely medzi národnosťami a etnickými skupinami, hoci v skutočnosti ich chce diskurz vyrovnať. Podľa Nassehiho sa však v skutočnosti do popredia dostáva skôr kultúrna jedinečnosť (porovnaj Nassehi 2002, 175 a nasl.).

Tolerancia je ambivalentná a vždy ju treba vnímať kriticky, pretože pri tolerancii sa nesmú ignorovať zločiny alebo porušovanie ľudských práv. Môžu sa v mene špecifických kultúrnych charakteristík tolerovať nútené sobáše, detské manželstvá, upaľovanie čarodejníc a vdov, mrzačenie pohlavných orgánov? Môžeme tu vôbec hovoriť o špecifických kultúrnych charakteristikách?

Literatúra

https://physik.cosmos-indirekt.de/Physik-Schule/Toleranz_(Technology) [18.02.2020].

Hastedt, Heiner (2012): Tolerancia. Grundwissen Philosophie. Stuttgart: Reclam.

Nassehi, Armin (2002): Paradox tolerancie. In: Alfred Herrnhausen Society for International Dialogue (ed.): Tolerancia. Uznávanie identity rozmanitosti. Frankfurt nad Mohanom.