Svetové dejiny

„Zámerom didaktiky dejepisu už nie je naučiť žiakov čo najviac zabudnutých poznatkov z pevne stanoveného kánonu. Skôr sa pýta a premýšľa o tom, ako si žiaci môžu osvojiť otázky, metódy myslenia, spôsoby práce a obsahy dejepisu, ktoré sú pre nich v škole dôležité, aby sa zvýšila ich schopnosť pamätať si a spojiť ich s historicky osvietenou spoločenskou predstavivosťou.“ (Bergmann a kol. 2003, 3)

Tento citát ilustruje snahu prehodnotiť historické poznatky s cieľom pomôcť žiakom lepšie pochopiť súčasné procesy a problémy vo svete, kde „globálne čoraz viac preniká do lokálneho“ (Forster/Popp 2003, 5). Práve tu prichádza svetová história so svojou makro perspektívou. Podľa Conrada sa svetové alebo globálne dejiny snažia prekonať národné dejiny a ich uzavretý priestor, aby lepšie predstavili a pochopili „nadnárodné procesy, výmenné vzťahy, ale aj porovnania v rámci globálnych súvislostí“ (Conrad 2013, 9).

Čo sú to svetové dejiny?

Pre mnohých autorov sa termíny svetové dejiny a globálne dejiny zjednotili do takej miery, že možno hovoriť o synonymách (porovnaj Sieder/Langthaler 2010, 9), čo sa predpokladá aj v nasledujúcom texte. Vo všeobecnosti sa globálnymi dejinami označuje taká forma historickej analýzy, pri ktorej možno javy, udalosti alebo procesy zasadiť do globálnych súvislostí (porov. Conrad 2013, 9). Vzájomné prepojenia globalizovaného sveta sú východiskom globálnych dejín so zameraním na výmenu medzi „vecami, ľuďmi, ideami a inštitúciami“ (Conrad 2013, 9). Súčasné svetové dejiny spochybňujú orientáciu učebných osnov dejepisu a národno-historickú orientáciu a vyznačujú sa predovšetkým tým, že analyzujú globalizačné procesy a umožňujú žiakom rozvíjať makropohľad na globálne problémy (porovnaj Forster/Popp, 5).

Štúdium svetových dejín však vôbec nemusí byť globálne. Conrad opisuje, že „môže […] byť globálne, ale v závislosti od predmetu alebo otázky […] nemusí zahŕňať celý svet“ (Conrad 2013, 10). (Conrad 2013, 10). Najdôležitejšie poznatky alebo otázky by vyplývali z rozhraní lokálnej a globálnej úrovne a „ich lokálneho prejavu“ (Conrad 2013, 10). Na štátnom vzdelávacom serveri Bádenska-Württemberska sa globálne dejiny chápu ako mladá oblasť historickej vedy, ktorá čoraz viac priťahuje pozornosť aj v iných disciplínach. Kvintesenciou tohto mladého prístupu by mala byť zmena perspektívy od eurocentrického a západného zamerania smerom k poznaniu mimoeurópskych kultúr (porov. Marks 2006, 178-180). Presná definícia globálnych dejín je však sotva možná, keďže prístupy začínajú v rôznych časových bodoch. Ukazuje to aj projekt veľkých dejín, ktorý sa začína Veľkým treskom (porov. Conrad/Eckert 2007, 25).

Tu sa ukazuje, že hoci sú si prístupy globálnych a svetových dejín podobné v ich makro perspektíve, priestorový a časový rozsah tejto perspektívy sa môže v jednotlivých prístupoch výrazne líšiť, takže jednotná a presná definícia tejto oblasti sa zdá byť nemožná (porov. Conrad/Eckert 2007, 25). Simon k otázke, čo sú veľké dejiny, píše nasledovné:

„Veľká história je mladá transdisciplinárna oblasť, v ktorej sa vedci z rôznych akademických disciplín snažia dať zmysel príbehu, ktorý rozpráva celok ľudského poznania.“ (Simon 2015, 2)

Samotný rozsah a interdisciplinarita tejto definície sa výrazne líši od prístupov, ktoré sa „len“ snažia zobraziť globalizačné procesy alebo globálne súvislosti a urobiť ich zrozumiteľnejšími. V prístupe veľkej histórie sú vedecké zistenia kontextualizované v kontexte ľudských dejín a civilizácie a sú zakomponované do „príbehu“: „A ten je spojený s umením rozprávať príbehy, ktoré je doménou humanitných vied.“ (Simon 2015, 2)

Na druhej strane podľa Conrada a Eckerta možno v rámci oblasti svetových dejín identifikovať štyri široké perspektívy, ktoré sa objavili v posledných rokoch: Svetové hospodárstvo a svetový systém, civilizačné analýzy, dejiny globalizácie a postkoloniálne štúdie (porovnaj Conrad/ Eckert 2007, 15 a nasl.). Na druhej strane podľa Siedera a Langthalera globálne alebo svetové dejiny „zahŕňajú aj sociálne a kultúrne komparácie vo vedách o výchove […], v politológii, v sociálnom a kultúrnom antropologickom výskume [a] v kulturológii“ (Sieder/ Langthaler 2010, 10).

Je zrejmé, že okolo vedeckej diskusie o definícii globálnych dejín sa zatiaľ nedosiahla dohoda, pretože jednotlivé prístupy sa od seba príliš líšia, keďže „možné globálno-historické témy [nemajú] takmer žiadne hranice“ (Conrad 2013, 198). Vo všeobecnosti možno pre časový rozmer konštatovať, že väčšina prístupov ku globálnym dejinám sa sústreďuje na kontexty „modernej epochy“, a tým sa vzďaľuje od projektu veľkých dejín, ktoré sa začínajú Veľkým treskom (porov. Conrad/ Eckert 2007, 25). Pohľad na priestorovú dimenziu svetodejinných alebo globálno-historických prístupov nie je vždy zameraný na celý svet, oveľa väčšiu úlohu pri analýze zohráva „vedomie globálnych súvislostí“ (Conrad/ Eckert 2007, 27).

Zhrnutie

Možno konštatovať, že svetové dejiny sa pokúšajú posunúť perspektívu z mikroperspektívy na makroperspektívu tým, že sa zameriavajú na globálne prepojenia a snažia sa ich odhaliť. Následne možno podľa Conrada konštatovať dva hlavné potenciály svetových dejín. Na jednej strane môžu svetové dejiny pripraviť pôdu pre globálne historické vedomie tým, že sa zameriavajú na medzinárodnú výmenu (porovnaj Conrad 2013, 26). Na druhej strane globálne dejiny otvárajú možnosť pozrieť sa na dejiny z vtáčej perspektívy, a tak ukázať kritickejší pohľad na určitý vývoj (porov. Conrad 2013, 27). Táto oblasť historickej vedy pravdepodobne získa na význame aj pre medzikultúrnu komunikáciu.

Literatúra

Bergmann, Klaus/ Mayer, Ulrich/ Pandel, Hans-Jürgen/ Schneider, Gerhard (2003): O sérii Forum Historical Learning. In: Popp, Susanne/ Forster, Johanna (eds.): Curriculum Weltgeschichte – Globale Zugänge für den Geschichtsunterricht. Schwalbach, 3.

Christian, David (2011): David Christian – Gesamtgeschichte, 11. apríla. https://www.youtube.com/watch?v=yqc9zX04DXs [03.07.2019].

Conrad, Sebastian (2013): Globalgeschichte – Eine Einführung, Mníchov: Beck.

Conrad, Sebastian/ Eckert, Andreas (2007): Globalgeschichte, Globalisierung, multiple Modernen: Zur Geschichtsschreibung der modernen Welt. In: Conrad, Sebastian/ Eckert, Andreas/ Freitag, Ulrike, (eds.): Globalgeschichte – Theorien, Ansätze, Themen. Frankfurt am Main: Campus, 7-49.

Forster, Johanna/ Popp, Susanne (eds.) (2003): Curriculum Weltgeschichte – Globale Zugänge für den Geschichtsunterricht, Schwalbach: Wochenschau Verlag.

Marks, Robert B. (2006): The Origins of the Modern World: A Global World History, Stuttgart: Konrad Theiss.

Sieder, Reinhard/ Langthaler, Ernst (eds.) (2010): Globalgeschichte 1800-2010. Viedeň/ Kolín nad Rýnom/ Weimar: Böhlau.

Simon, Richard B. (2015): Čo sú veľké dejiny. In: Simon, Richard B./ Behmand, Mojgan/ Burke, Thomas (eds.): Teaching Big History. Oakland: University of California Press, 1-20.