Štvorec hodnôt a štvorec vývoja

„Každá hodnota (každá cnosť, každá vedúca zásada, každá ľudská vlastnosť) môže rozvinúť svoj plný konštruktívny účinok len vtedy, ak je v trvalom napätí s pozitívnou protihodnotou, „sesterskou cnosťou“. Bez tejto rovnováhy hodnota degeneruje do svojho znehodnoteného zveličenia.“ (Schulz von Thun, n.d.)

Schulz von Thun (1989) spojil „štvorec hodnôt pochádzajúci od Nicolaia Hartmanna (1926) a ďalej rozvinutý Helwigom (1967) s myšlienkou rozvoja pre obavy z medziľudskej komunikácie a rozvoja osobnosti“. (Schulz von Thun, n.d.)

Rozvojový štvorec je založený na štyroch hodnotách, ktoré je potrebné udržiavať v dynamickej rovnováhe. Medzi hornými pozitívnymi hodnotami, ako je prívetivosť a rezervovaná zdržanlivosť, existuje pozitívne napätie/komplementárny vzťah. Vertikálne k nim sú devalvujúce prehnanosti, ako napríklad bujará odmeranosť a odmietavá nevrlosť. Spojenie medzi nižšími nehodnotami predstavuje únik medzi jednou nehodnotou do ďalšej nehodnoty, keď nie je dostatok síl prepracovať sa do vyšších pozitívnych hodnôt. To sa môže stať, ak jedna nehodnota, napríklad búrlivá odstupčivosť, nie je druhou osobou dobre prijatá a človek dospeje k záveru, že musí urobiť presný opak, a tak prejde do druhého extrému. Uhlopriečky v modeli predstavujú opačné protiklady medzi hodnotou a nehodnotou.

Model pomáha vysvetliť aj medzikultúrne konflikty a môže sa použiť pri diskusiách o stanovení cieľov.

Literatúra

Schulz von Thun, Friedemann (n.d.): das Werte- und Entwicklungsquadrat. https://www.schulz-von-thun.de/die-modelle/das-werte-und-entwicklungsquadrat [13.01.2021].

Schulz von Thun, Friedemann (2010): Kvadrát hodnôt a rozvoja. Nástroj na analýzu komunikácie a rozvoj osobnosti. In: TPS. Leben, Lernen und Arbeiten in der Kita 9, 13-17.