Sexizmus
Pojem sexizmus možno odvodiť od slova sex, ktoré sa používa aj na označenie pohlavia, sexus (porovnaj Duden, Sex). Sexizmus sa vníma a definuje rôzne, pričom sa s ním spájajú pojmy ako rod, feminizmus a diskriminácia.
Definície
(1) „myšlienka, že jedno pohlavie je prirodzene nadradené druhému a [preto sa považuje] za oprávnené diskriminovať, utláčať, ponižovať a znevýhodňovať ľudí, najmä ženy, na základe ich pohlavia“ (Duden, Sexizmus).
(2) „Sexizmus je definovaný ako individuálne postoje a správanie alebo inštitucionálne a kultúrne praktiky, ktoré buď odrážajú negatívne hodnotenie osoby na základe jej pohlavia, alebo udržiavajú nerovné postavenie žien a mužov v spoločnosti“ (Becker 2014).
Formy vyjadrovania
Sexizmus možno rozdeliť do piatich foriem prejavu, z ktorých väčšinu môžu páchať muži aj ženy. Okrem toho možno sexizmus rozlišovať podľa toho, či ide o negatívnu alebo pozitívnu formu sexizmu:
1. „Tradičný otvorený sexizmus (Benokratis/ Feagin 1995) je založený na troch kritériách: (a) stereotypné zdôrazňovanie rodových rozdielov, (b) podradnosť žien (v porovnaní s mužmi) a (c) schvaľovanie konvenčných rodových rolí“ (Eckes 2010, 183)“ (Thiele).
2. „Neosexizmus je definovaný ako konflikt medzi egalitárskymi hodnotami (so ženami a mužmi by sa malo zaobchádzať rovnako) a negatívnymi pocitmi voči ženám. (Becker 2014). Táto forma sa prejavuje „1) popieraním pretrvávajúcej diskriminácie […] 2) odporom voči údajným privilégiám žien […] a 3) odmietaním požiadaviek na rovnaké zaobchádzanie“ (Becker 2014).
Ambivalentný sexizmus nechápe sexizmus výlučne ako negatívny, ale uvádza aj niektoré pozitívne aspekty. Ambivalentný sexizmus zahŕňa nepriateľský sexizmus aj benevolentný sexizmus.
4) Nepriateľský sexizmus je názor, že muži by mali mať vyššie postavenie ako ženy. To je sprevádzané strachom, že ženy získajú väčšiu moc a kontrolu nad mužmi. Táto forma „je preto namierená najmä proti netradičným typom žien, ako sú feministky a karieristky“ (Becker 2014).
5. benevolentný sexizmus sa vzťahuje na aspekt ochranárstva a rytierstva vo vzťahu medzi mužmi a ženami. Podľa toho chce muž pomôcť žene napríklad s úlohami, ktoré by pre neho mohli byť jednoduchšie, a svoje konanie ospravedlňuje tým, že žena tieto činnosti nemusí vykonávať (porov. Becker 2014).
Sexizmus dnes
Mnohí ľudia dnes sexizmus nevnímajú tak silno. Predpokladajú, že rovnosť je v našej spoločnosti už plne akceptovaná a uplatňovaná. Pri pohľade na štatistiky v tejto oblasti (pozri Tagesschau, Gender Pay Gap, 2019) je zrejmé, že hoci sa postavenie žien v spoločnosti zlepšilo, stále nie je rovnaké ako postavenie mužov. Prejavuje sa to napríklad v tom, že ženy na riadiacich pozíciách zarábajú menej ako muži, alebo v šírení rodových stereotypov prostredníctvom médií a reklamy.
„Tento druh objektivizujúcej, hypersexualizovanej a znehodnocujúcej reklamy [tiež] predstavuje veľké nebezpečenstvo. Devalvácia a dehumanizácia skupiny obyvateľstva totiž vedie k rastúcej tolerancii priamej diskriminácie a fyzického násilia voči nim.“ (Domscheit-Berg 2015, 48)
Často sa predpokladá, že sexizmom sú postihnuté len ženy. K tomuto nepochopeniu prispieva aj spojenie s feminizmom. V skutočnosti je postihnutých viac žien ako mužov, ale nie výlučne. V reklame a v každodennom živote sa sexistické zobrazenia alebo činy týkajú všetkých pohlaví.
Kultúrny kontext
Sexizmus je jedným z najväčších rozdielov medzi krajinami a kultúrami. Uvedomenie si tejto skutočnosti má mnoho rôznych úrovní. Feminizmus a rovnaké práva sú v Nemecku už dlho aktuálnou témou. Dnes majú ženy takmer všetky práva a príležitosti, ktoré majú muži. Naopak, zaujímavý je pohľad na Saudskú Arábiu, kde ženy môžu šoférovať až od roku 2017 a nemajú rovnaké privilégiá ako muži. Obraz žien zodpovedá vzoru, ktorý je pre nás zastaraný.
Byť chudobný, žena a domorodec v Mexiku znamená byť osobou malého významu, „hoci článok štyri mexickej ústavy hovorí o rovnosti všetkých narodených v Mexiku pred zákonom. Etnické skupiny si však v žiadnom prípade nie sú pred zákonom rovné, rovnako ako pohlavia a sociálne vrstvy – prax toto tvrdenie vyvracia.“ (Montes 2004)
Protipohyby
Sexizmus čoraz častejšie vedie k sexuálnemu obťažovaniu, znásilňovaniu a zneužívaniu. Existujú hnutia a kampane proti týmto útokom, ktorých cieľom je podporiť postihnutých a zvýšiť povedomie. Príkladom je kampaň Metoo, ktorú v roku 2006 spustila aktivistka Tarana Burke. V roku 2017 sa na sociálnych sieťach rozšíril hashtag #metoo a o svojich skúsenostiach so sexuálnym obťažovaním, napadnutím a znásilnením prehovorili aj mnohé známe osobnosti. Feminizmus je tiež formou hnutia proti sexizmu. Feministky* bojujú za rovnaké práva žien a dievčat.
Literatúra:
Becker, Julia C. (2014): Subtile Erscheinungsformen von Seximus. https://www.bpb.de/apuz/178674/subtile-erscheinungsformen-von-sexismus#footnode1-1.
Domscheit-Berg, Anke (2015): Ein bisschen gleich ist nicht genug. Warum wir von Geschlechtergerechtigkeit noch weit entfernt sind. Ein Weckruf. Berlin: Heyne.
Duden: Sex. https://www.duden.de/rechtschreibung/Sex.
Duden: Seximus. https://www.duden.de/rechtschreibung/Sexismus.
Tagesschau: https://www.tagesschau.de/thema/gender_pay_gap/index.html.
Thallmayer, Claudia/ Eckert, Karin (Hrsg.) (2014): Sexismen und Rassismen. Lateinamerikanerinnen zwischen Alter und Neuer Welt. Wien: Promedia.
Thiele, Anja (2013): Sexismus. In: Gender Glossar. https://gender-glossar.de/glossar/item/13-sexismus.