Sekularizácia

Pojem sekularizácia nie je jasne definovaný, ale je sporný. Pochádza z latinského slova saeculum a znamená „vek“, „storočie“, ale aj „svet“ alebo „svetský (zmýšľajúci)“ (DWDS 2019). Jedným z možných opisov je opis sekularizácie ako svetonázoru, v ktorom predstava Boha ako riadiacej sily „bola nahradená predstavou, v ktorej je človek sám zdrojom, základom a normou poznania a konania“ (Raes 1986, 31). Sekularizácia teda znamená, že „cirkvi už neponúkajú duchovnú autoritu, ktorá reguluje sociálne štruktúry ako celok“ (Valadier 1986, 35), ale „človek […] sa stáva mierou všetkých vecí“ (Schrey 1981, 4). Taká je dnes situácia v Nemecku, ako aj vo väčšine priemyselných krajín sveta. „Naša kultúra je založená na moderných prírodných vedách a nachádza v nich svoj výraz“ (Raes 1986, 13).

Začiatky sekularizácie

Netreba zabúdať, že „naša súčasná spoločnosť sa v žiadnom prípade nesekularizuje až teraz“ (Raes 1986, 13). „Od čias renesancie už nie je samozrejmé, že svetská moc nachádza svoje opodstatnenie v náboženstve“ (Valadier 1986, 37). Už od rozvoja vied, ktoré proti obyčajnej viere stavajú niečo iné, sa rozvíja aj sekularizácia. „Vysvetľujúce modely sveta založené na prírodných vedách […] existujú […] už tri a pol storočia“ (Raes 1986, 14). Tie sa ďalej rozvíjali a prehlbovali a od „19. storočia sa napokon […] celá zmyslovo vnímateľná skutočnosť vrátane samotného človeka stala predmetom vedeckej analýzy“ (Raes 1986, 14).

Napokon veda dosahuje taký vysoký status, že „všetko, čo sa nedá vedecky dokázať […], sa systematicky vyraďuje a eliminuje“ (Raes 1986, 17 a nasl.). Sekularizáciu možno napríklad považovať za „výsledok vzťahu človeka k človeku a k prírode“ (Valadier 1986, 36). Na to nie je potrebné žiadne náboženstvo, ale „antropológia zaujíma miesto teológie“ (Schrey 1981, 4).

V priebehu času však sekularizácia vždy narážala na odpor a bola formovaná mnohými historickými udalosťami (porov. Schrey 1981, 2). Niektorí ľudia sa napríklad cítili ohrození stratou údajne absolútnej istoty „pravdy viery“ (porov. Schrey 1981, 1 a nasl.). Okrem toho sa zmenila aj samotná sekularizácia, ktorú Schrey napr. opisuje takto: „Sekularizácia ako sekularizácia kresťanských konceptov sa mení na sekularizmus ako odvrátenie sa od kresťanského pôvodu.“ (Schrey 1981, 5)

Hodnoty a normy v súčasnosti

Sekularizácia spoločnosti neznamená, že je bez hodnôt a noriem. Aj v nenáboženskom kontexte sa „to, čo sa uznáva, odporúča, rešpektuje a […] stáva rozhodovacou a orientačnou normou spoločenského konania“ (Raes 1986, 27). Sociálne pravidlá teda existujú aj tam, kde prevládla sekularizácia. Sekularizácia mala za následok, že „tieto spoločenské hodnoty majú jednoznačne prednosť“ (Raes 1986, 28) pred náboženskými hodnotami. Tieto spoločenské hodnoty nie sú dané vyššou mocou, ale sú v istom zmysle „dohodou občanov“ (Valadier 1986, 36). Výsledkom je, že ľudská spoločnosť sa v súčasnosti nachádza v „permanentnom konflikte o spoločné základy konania“ (Valadier 1986, 40). To je viditeľné aj v dnešnej spoločnosti, ktorá je „už jednoznačne výsledkom sekularizácie“ (Raes 1986, 33).

Nie všetko náboženstvo však jednoducho zmizlo. Náboženstvá sú stále prítomné, ale boli a sú „odsúvané do súkromnej sféry jednotlivca alebo rodiny“ (Raes 1986, 11). Takto, spôsobené sekularizáciou, už nemajú priamy vplyv na štát a politiku.

Literatúra

DWDS – Digitales Wörterbuch der deutschen Sprache (ed.): Berlin-Brandenburgische Akademie der Wissenschaften. https://www.dwds.de/wb/s%25C3%25A4kularisieren [02.02.2019].

Raes, Jean (1986): Sekularizácia. In: Kerber, Walter (ed.): Secularisierung und Wertewandel. Analýzy a úvahy o sociálnej situácii v Európe. München: Peter Kindt, 11-34 (= Fragen einer neuen Weltkultur. Publikácie výskumného a študijného projektu Rottendorfovej nadácie pri Filozofickej fakulte, 2. zväzok).

Schrey, Heinz-Horst (1981): Úvod. In: ders. (Ed.): Sekularizácia. Darmstadt: Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 1-48 (= Wege der Forschung, zv. CDXXIV).

Valadier, Paul (1986): Kritické otázky sekularizácie. In: Kerber, Walter (ed.): Secularisierung und Wertewandel. Analýzy a úvahy o sociálnej situácii v Európe. München: Peter Kindt, 35-52 (= Fragen einer neuen Weltkultur. Publikácie výskumného a študijného projektu Rottendorfovej nadácie pri Filozofickej fakulte, 2. zväzok).