Rozmanitosť

Pojem diverzita sa nevzťahuje na pevný, jasne definovaný koncept, ale predstavuje diskurz, ktorý „rieši otázku vhodného politického, právneho, ekonomického a pedagogického zaobchádzania so sociálnou diverzitou“ (Sievers 2013, 16 a nasl.). V súlade s tým existujú dve rôzne chápania rozmanitosti. Na jednej strane sa rozmanitosť chápe ako rozmanitosť so zameraním na rozdiely a na druhej strane ako chápanie súhrnu spoločných a rozdielnych znakov (porov. Sievers 2013, 17).

Rozmanitosť a rozdielnosť

Schönhuth v tejto súvislosti uvádza, že tento pojem môže znamenať rozmanitosť v zmysle rozsahu a rôznorodosti, ale aj rozdielnosť v zmysle odlišnosti a osobitosti. Treba poznamenať, že rozmanitosť sa používa v pozitívnom zmysle a rozdielnosť v negatívnom (porov. Schönhuth 2011, 52). Sievers tiež zdôrazňuje dve úrovne prístupov k rozmanitosti, ale rozlišuje medzi analytickým a normatívnym prístupom. Prvý z nich rozlišuje len rozmanitosť ako takú, zatiaľ čo normatívny prístup pozitívne hodnotí predchádzajúce opisy a zdôrazňuje ocenenie každého človeka (Sievers 2013, 17).

Podľa Allemanna-Ghionda sa rozmanitosť skladá z individuálnych a skupinových charakteristík. Poukazuje tiež na to, že tieto sú sčasti vrodené, sčasti individuálne získané a sčasti vytvorené zákonmi a inštitucionálnou praxou a rámcovými podmienkami. Ako príklady Allemann-Ghionda uvádza sociálno-ekonomický status, etnický pôvod, národnosť, pohlavie alebo rod, náboženstvo a mnohé ďalšie (porovnaj Allemann-Ghionda/ Bukow 2011, 25). Okrem toho podľa Schrötera koncept rozmanitosti zahŕňa požiadavku tolerancie, nediskriminácie a realizácie rovnakých príležitostí (Schröter 2009, 79). Preto sa podľa Schönhutha koncept rozmanitosti stáva relevantným vo vzájomnom vzťahu medzi kultúrnou rozmanitosťou a štátnymi alebo nadnárodnými opatreniami, ako aj na pracovisku (porovnaj Schönhuth 2011, 54).

Vzdelávanie o rozmanitosti a manažment rozmanitosti

Relevantnosť koncepcie rozmanitosti sa odráža v ďalších koncepciách, ako sú koncepcia vzdelávania k rozmanitosti a koncepcia manažmentu rozmanitosti. Podľa Barmeyera je posledne menovaný koncept americký koncept, „ktorý uznáva heterogenitu členov v organizácii ako príležitosť a hodnoty a jeho cieľom je efektívne využiť s tým spojený potenciál každého jednotlivého zamestnanca […]“ (Barmeyer 2012, 40).

V tomto kontexte by existovali štyri dimenzie rozmanitosti – osobná, vnútorná, vonkajšia a organizačná. Koncepcia vzdelávania v oblasti rozmanitosti sa tiež zameriava na rozmanitosť ako na potenciál a výzvu, ako aj na bohatstvo príležitostí. V tejto súvislosti by však bolo potrebné splniť množstvo úloh. Koncepcia by sa mala uplatňovať vo vzdelávaní v oblasti centrálnych kultúrnych techník, učenia sa na základe vlastného výberu tém a vlastných záujmov, prostredníctvom inkluzívnych vzdelávacích inštitúcií s heterogénnymi vzdelávacími skupinami, vnútornej diferenciácie, kompenzácie znevýhodnení, ako aj dostupnosti atď (porovnaj Hauenschild/ Robak/ Sievers 2013, 12-13).

Hodnotenie koncepcie rozmanitosti

Jedným z bodov kritiky vo výskume je, že koncept diverzity je len reprodukciou sociálnych rozdielov, v ktorých „pestrosť“ nie je cieľom, ale problémom. Nejde totiž o rozdiely ako deň a noc, ale o sociálne nerovnosti vo vzťahu k rozdielom medzi mužmi a ženami, migrantmi a nemigrantmi, zdravotne postihnutými a nepostihnutými atď (porovnaj Walgenbach 2017, 121).

S odkazom na to Hormel formuluje, že diskurzy súvisiace s rozmanitosťou sa pokúšajú spojiť dva prístupy, a to prístup antidiskriminačných programov a prístup oceňovania sociálnej a kultúrnej rozmanitosti s cieľom zvýšiť rozmanitosť výsledkov (porov. Hormel 2008, 21). Sievers uvádza, že pojem rozmanitosť potrebuje definičné spresnenie, aby ho bolo možné odlíšiť od pojmov, ako sú rozmanitosť, heterogenita alebo odlišnosť, a aby vyjadroval ďalší obsah (porov. Sievers 2013, 18).

Literatúra

Allemann-Ghionda, Cristina/ Bukow, Wolf-Dietrich (eds.) (2011): Miesta rozmanitosti. Formáty, usporiadania a inscenácie. Wiesbaden: VS.

Barmeyer, Christoph (2012): Manažment rozmanitosti. In: ers.: Taschenlexikon Interkulturalität. Göttingen: Vandenhoeck & Ruprecht, 40-42.

Hauenschild, Katrin/ Robak, Steffi/ Sievers, Isabel (eds.) (2013): Diversity Education. Zugänge – Perspektiven – Beispiele. Frankfurt a. M.: Brandes & Apsel.

Hormel, Ulrike (2008): Diverzita a diskriminácia. In: Sozial Extra 11/12, Praxis aktuell: Soziale Arbeit und Diversity, 20-23.

Schönhuth, Michael (2011): Diverzita. In: Kreff, Fernand/ Knoll, Eva-Maria/ Gingrich, Andre (eds.): Lexikon der Globalisierung. Bielefeld: Transcript.

Schröter, Susanne (2009): Gender and Diversity. Kultúrne štúdie a historické prístupy. In: Andresen, Sünne/ Koreuber, Mechthild/ Lüdke, Dorothea (eds.): Gender and Diversity: Nightmare or Dream Couple? Interdisciplinárny dialóg o „modernizácii“ rodovej politiky a politiky rovnosti. Wiesbaden: VS.

Walgenbach, Katharina (2017): Heterogenita – intersekcionalita – diverzita v pedagogickej vede. Opladen/ Toronto: Barbara Budrich Verlag.