Rasizmus

Etymológia slova rasa nie je jasná. Tri možnosti z latinčiny sú odvodeniny slova ratio „povaha, podstata“, radix „koreň“ alebo generatio „plodenie“. Všetky varianty sa dajú zosúladiť s dnešným chápaním tohto pojmu. Termín rasizmus vznikol v 20. storočí, presnejšie v 20. a 30. rokoch 20. storočia (porov. Zerger 1997, 19 u. 80).

Duden definuje rasizmus ako ideologické zdôvodnenie rasovej diskriminácie. Ľudia alebo skupiny obyvateľstva s určitými biologickými charakteristikami sú zo svojej podstaty nadradení alebo podradení ostatným z hľadiska ich kultúrnej výkonnosti (porov. Duden 2007, 879).

Iná definícia opisuje rasizmus ako jednostranné a extrémne skreslenie reality v zmysle prehnaného sebaobrazu a znevažujúceho obrazu iných (porov. Geulen 2007, 7).

Vymedzenie pojmov

Aký je rozdiel medzi rasizmom a xenofóbiou alebo pravicovým extrémizmom? Rasizmom sa rozumie útlak alebo nerovnaké zaobchádzanie na základe biologických, genetických rozdielov. Hierarchizujú sa vonkajšie fyzické znaky, ako aj historicky alebo kultúrne podmienené zvyky. Vzhľad vlastného národa sa stavia nad vzhľad iných národov. Vytvára sa tak domnelý pocit nadradenosti, ktorý vedie k diskriminácii ostatných ľudí na základe ich rasy.

Na rozdiel od pravicového extrémizmu má teda tento pojem menej spoločného s nepriateľstvom voči demokracii, ktoré vystupuje proti právnemu poriadku základného rádu. Hoci je namierený aj proti ľuďom s inými biologickými vlastnosťami, kladie dôraz na kritiku demokracie. Diskriminácia rasizmu nie je ani tak z dôvodu odlišného pôvodu, jazyka alebo náboženstva. V tomto prípade by sa hovorilo o xenofóbii (porovnaj Führing/ Lensing 1994, 62). Napriek tomu je často ťažké urobiť ostré rozlíšenie kvôli prekrývaniu. Pravicoví extrémisti sa riadia rasistickou myšlienkou a aktívne tak robia. V spoločenskom strede existuje aj časť, šedá zóna, ktorá sa hlási k rasistickej myšlienke (porov. Koller 2015).

História

Vždy existovalo mnoho rôznych skupín obyvateľstva, ktoré sa od seba líšili dedične. Sú tu napríklad Pygmejovia, Mongoli, Indovia alebo Arabi – všetci so svojimi špecifickými vlastnosťami. Na prvý pohľad najvýraznejším rozdielom medzi ľuďmi je ich farba pleti. Na základe týchto vonkajších nápadných znakov, ktoré sú viditeľné pre každého, vznikla klasifikácia, aby bolo možné jednotlivé skupiny kategorizovať a následne hodnotiť.

V 15. storočí, v takzvanom období objavov, si Portugalsko a Španielsko medzi sebou rozdelili svet. Európania si našli prístup k novým obchodným cestám a krajiny s veľkým bohatstvom boli využívané. Na to potrebovali pracovnú silu, čo viedlo k vzniku atlantického trojuholníkového obchodu. Ten zasa viedol k afrikanizácii otroctva. Otroci boli odvážaní do Nového sveta a zisky z nich putovali späť na európske kráľovské dvory. Tam, kde sa už otroctvo presadilo v rámci výnosnej kolonizácie, vznikla hierarchizácia podľa farby pleti. Vojenská nadradenosť podmieňovala vnímanú morálnu a náboženskú nadradenosť (porovnaj Hund 2017, 20).

Európania chápali svoju úlohu ako sprostredkovanie pokroku v ich zmysle údajne menej rozvinutým národom Ameriky, Afriky, Ázie a Austrálie. Systematicky bola väčšina Zeme kolonizovaná a rozdelená medzi Európu a Japonsko.

V školských učebniciach sa viac ako 100 rokov od 70. rokov 19. storočia, napríklad vo Francúzsku, čierna rasa vykresľovala ako schopná zlepšenia. Odôvodňovalo sa to tým, že silne pigmentovaní ľudia sa najviac podobajú opiciam, najmä pokiaľ ide o tvar hlavy. Na druhej strane ľudia s bielou pleťou boli vykresľovaní ako najdokonalejší druh. Táto falošne naučená klasifikácia viedla k mylnému presvedčeniu o hierarchii podľa dedičných vlastností (porovnaj Victor 2012).

V ére nacizmu sa potom árijská rasa považovala za najhodnotnejšiu rasu. V rokoch 1939 až 1945 boli Sinti a Rómovia, takzvaní Mischlinge, Židia a mnohé ďalšie skupiny klasifikované do takej miery, že nemali právo žiť v Nemecku. To viedlo k takzvanej rasovej mánii. Jej dôsledkom bol nový, rasovo motivovaný antisemitizmus. Vyhladzovacím táborom, kde väčšina ľudí zomrela v plynových komorách, jedovatými injekciami alebo zastrelením, bol Auschwitz (porovnaj Wippermann 2005, 75). Po prehratej druhej svetovej vojne sa pocit nadradenosti Nemcov opäť zmenšil. Proces denacifikácie mal pomôcť vytvoriť „biely Západ“. Bol silne ovplyvnený studenou vojnou (porovnaj Hund 2007, 151).

Medzníkom v súvislosti s rasovou rovnosťou bol americký zákon o občianskych právach z roku 1964, ktorý vyhlásil rasovú segregáciu na verejnosti za nezákonnú. Zákon o občianskych právach predstavoval významný krok k slobode aj pre Afroameričanov, ale nebol koncom boja za rovnosť (porov. Bringle 2015, 6).

Formy rasizmu

Ako vyplýva z predchádzajúcich častí, základnou rasistickou myšlienkou je konštruovať bielych, západných ľudí ako „normu“ a zhodnocovať ich voči ostatnému obyvateľstvu sveta (porov. Othering).

Aby sme získali prehľad o rôznych formách rasizmu, rozlišujeme tri všeobecné a päť explicitných prejavov. Základné formy sú v zásade často vzájomne závislé a prekrývajú sa.

Základné formy

Štrukturálny rasizmus sa vzťahuje na inštitucionalizovanú formu diskriminácie a je charakteristický svojou hierarchickou štruktúrou moci. V tomto prípade sa rasizmus uskutočňuje „zhora nadol“ a zneužíva sociálne vzťahy závislosti. Príkladmi sú rasové profilovanie a horšie pracovné a vzdelávacie príležitosti pre ľudí s migračným pôvodom (organizácia vs. skupina ľudí).

Kultúrny rasizmus sa chápe ako vylúčenie na základe kultúrnych a náboženských atribútov. Kultúra nahrádza „nadradenú rasu“, preto sa táto forma označuje aj ako „rasizmus bez rás“ alebo „neorasizmus“. Etnocentrická perspektíva sa považuje za jedinú správnu a medzikultúrnosť sa považuje za škodlivú. Príkladom sú tu protimoslimské a antisemitské postoje (okruh ľudí vs. okruh ľudí).

Každodenný rasizmus zahŕňa každodenné skúsenosti s diskrimináciou, ktoré vyplývajú z interakcie jednotlivcov. Môžu byť neúmyselné alebo zámerné rasistické a zvyčajne sa vyskytujú veľmi nenápadne. Patrí k nim napríklad používanie hanlivého jazyka a banalizácia diskriminačných skúseností (jednotlivec vs. jednotlivec) (porovnaj Ogette 2017).

Explicitné formy

1 Postkoloniálny rasizmus identifikuje súčasnú marginalizáciu a stigmatizáciu ľudí tmavej pleti ako následok koloniálnej rasovej ideológie. K takýmto spôsobom myslenia patrí vytesňovanie pretrvávajúceho západného zisku prostredníctvom koloniálneho územného rozdelenia a vykorisťovania a etnocentrických reprezentácií sveta. Do tejto kategórie spadá aj odmietanie sebaidentifikácií, ako sú čierna pleť, ľudia inej farby pleti, blackfacing a rasový realizmus. Znevažovanie na základe fenotypových charakteristík je dodnes štrukturálne zakotvené. Test bábik ukazuje, aký vplyv to môže mať už na deti. Okrem toho sa pomocou testu implicitných asociácií dajú určiť vlastné nevedomé predsudky (porovnaj tamtiež).

2 Antisemitizmus označuje súhrn výrokov, ktoré sú nepriateľské voči Židom, a nahrádza tak zastaraný, nábožensky založený antijudaizmus. Najčastejšie predsudky sa týkajú údajne skutočne židovského nosa a štylizácie do roly pracháčov a vplyvných ľudí. Z druhého menovaného sa odvíjajú početné konšpiračné teórie, podľa ktorých Židia ovládajú svet (Rothschildova teória). Okrem toho dochádza k popieraniu holokaustu až po jeho ospravedlnenie, ako aj k antisemitizmu skrytému pod predstieranou kritikou Izraela (porovnaj Polak 2018).

3 Gadžovský rasizmus zahŕňa aj diskrimináciu Sintov a Rómov. ‚Gadje‘ znamená nerómsky a nahrádza skoršie termíny ako anticiganizmus a -romizmus. Prvýkrát sa tak na stranu praktizujúcu rasizmus zameriava definícia. Sinti a Rómovia sú stigmatizovaní ako bezdomovci, necivilizovaní ľudia alebo romantizovaní ako „slobodní ľudia“. Obe verzie prispievajú k tomu, že sú vnímaní ako ľudia tretej kategórie a nepatria do spoločnosti (porovnaj AAS 2019).

4 Protimoslimský rasizmus sa často zhoduje s antiislamizmom, keďže oba majú spoločný zámer diskreditovať moslimov. Na prvý pohľad je diskriminácia založená na náboženskej príslušnosti, v skutočnosti sa však zovšeobecňuje na základe fenotypových znakov. Často sú postihnuté osoby obviňované z nedostatočnej schopnosti integrácie alebo extrémistického presvedčenia. 5. Diskriminácia je v skutočnosti diskriminačná.

5 Protiázijský rasizmus zahŕňa všetky znevažovania Ázijcov. Symptomatické je znevažovanie oblasti očí alebo zdanlivo pozitívnych atribútov, ako je pracovitosť a inteligencia. Tieto stigmy však tiež prispievajú k rasistickému inakosti a v prípade pochybností vedú k tomu, že väčšinová spoločnosť neberie rasistický obsah vážne. Na druhej strane predpoklad, že Ázijčania sú vo všeobecnosti ohrození vírusom Corona, je otvorene rasistický (porovnaj Dapp 2014).

 

Literatúra

Nadácia Amadeu Antonio (2019): Rasizmus voči Sintom a Rómom. https://www.amadeu-antonio-stiftung.de/wp-content/uploads/2019/01/Flyer_GMF_Roma.pdf [12.03.2020].

Bandelow, Borwin: Xenofóbia je v každom z nás. https://www.faz.net/aktuell/politik/inland/angstforscher-borwin-bandelow-ueber-fremdenangst- 15763320.html [25.12.2018].

Bringleová, Jennifer (2015): The civil rights act of 1964. New York: The Rosen Publishing Group.

Dappová, Teresa (2014): My nie sme rákosníci! In: Time Online https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fpolitik%2Fdeutschland%2F2014-02%2Fwir-sind-keine-schlitzaugen [12.03.2020].

Duden (2007): Das Fremdwörterbuch. 9. vyd. Mannheim: Bibliographisches Institut.

Führing, Gisela/ Lensing, Mechthild (1994): Was heißt hier fremd? Berlin: Cornelsen.

Geulen, Christian (2007): Dejiny rasizmu. Mníchov: Beck.

Harvardská univerzita: https://implicit.harvard.edu/implicit/germany/selectatest.jsp [12.03.2020].

Hund, Wulf D. (2017): Wie die Deutschen weiß werden. Kleine (Heimat)Geschichte des Rassismus. Stuttgart: J. B. Metzler.

Koller, Christian: Čo je vlastne rasizmus? http://www.bpb.de/politik/extremismus/rechtsextremismus/213678/was-ist-eigentlich-rassismus [26.12.2018].

Ogette, Tupoka (2017): Exit rasizmus. Naučiť sa kriticky myslieť o rasizme. Münster: Unrast.

Polak, Oliver (2018): Rôzne: Gegen den Judenhass. Berlin: Suhrkamp.

Victor, Jean-Christophe: Vznik rasizmu. http://www.bpb.de/mediathek/178985/die- emergence-of-racism [12.12.2018].

Wippermann, Wolfgang (2007): Rassenwahn und Teufelsglaube. Berlín: Frank & Timme.

Zerger, Johannes (1997): Čo je to rasizmus? Úvod. Göttingen: Lamuv.

Youtube: https://www.youtube.com/watch?v=tkpUyB2xgTM [12.03.2020].