Na jednej strane sa postkolonializmus vzťahuje na obdobie od skončenia koloniálnej nadvlády cudzincov a z toho vyplývajúce konštelácie na kultúrnej, sociálnej a politickej úrovni (porovnaj Hegerfeldt 2007, 602). Na druhej strane sa chápe ako intelektuálny prúd postmodernistov, ktorý sa zaoberá dejinami (európskeho) kolonializmu a využíva rôzne impulzy zo sociológie, lingvistiky, ako aj literárnej, kultúrnej, historickej a politickej vedy (porov. tamže). Štúdium kultúry a identity národov alebo skupín obyvateľstva formovaných v kontexte kolonizácie má priniesť spochybnenie pretrvávania imperialistických štruktúr v rôznych oblastiach života (porov. Young 2001, 57).
Postkoloniálny diskurz tak vyvoláva kritickú reflexiu „koloniálnych podmienok minulosti, ktoré prežili do súčasnosti“ (Pourmokhtari 2013, 1786), a dekonštruuje západné alebo eurocentrické predpoklady o nezápadných spoločnostiach (Afrika, India, Blízky a Stredný východ). Zastrešujúcim cieľom postkolonializmu je skúmanie koloniálnej nespravodlivosti, odbúravanie globálnych hierarchií prostredníctvom sociálnej emancipácie postkoloniálnych skupín a rekonštrukcia ich kultúrnej vedomostnej základne (porovnaj Hegerfeldt 2007, 602).
Priekopníci postkolonializmu
Popri antikolonialistických spisoch F. Fanona sa pre formovanie postkoloniálnej teórie ukázala ako prelomová slávna štúdia Orientalizmus (1978) palestínskeho literárneho vedca Edwarda Saida, ktorá sa považuje za zakladateľský text postkolonialistických prístupov (porov. tamže). Základná téza predpokladá existenciu jemných, pretrvávajúcich eurocentrických predsudkov voči arabsko-islamskému svetu a jeho kultúre (porov. Boatcă 2015, 114).
Osobitný význam majú aj postštrukturalistické práce H. Bhabhu a G. Spivakovej. Druhá menovaná „rozvíja koncept hybridity ako ústredného aspektu postkoloniálnej identity, podľa ktorého je autorita koloniálnych pánov podkopávaná odcudzujúcim prisvojovaním si ich kultúry kolonizovanými skupinami. V strete kultúr sa otvára medzipriestor, ktorý umožňuje odpor a intervenciu“. (Hegerfeldt 2007, 602)
Kontroverzie okolo postkolonializmu
Existuje kritika prístupov kritických ku kolonializmu subsumovaných pod pojem postkolonializmus. Kritika zahŕňa „aplikáciu západných teoretických diskurzov na postkoloniálne problémy a používanie západných foriem a jazykov postkoloniálnymi autormi“. (ibid.)
Okrem toho sa postkolonializmu vyčíta, že udržiava imperializmus tým, že sa príliš sústreďuje na pojem kolonializmus a zastiera rozdiely medzi historicky zažitým kolonializmom, ako aj súčasnými postkoloniálnymi podmienkami (porov. tamže).
Od „postkoloniálneho obratu“ k „dekoloniálnej možnosti
Prístup dekolonializmu, ktorý vznikol na základe koloniálnej skúsenosti Latinskej Ameriky, sa od predchádzajúcich postkoloniálnych teoretizovaní líši tým, že sa viac zameriava na tematické oblasti politickej ekonómie (porov. Boatcă 2015, 124). Treba ju chápať ako protireakciu na homogenizačné tendencie postkoloniálnych štúdií, pričom opačné pozície sú zanedbávané (porov. tamže, 121).
Pojem koloniálnosť treba odlišovať od kolonializmu a na rozdiel od neho opisuje trvalú, kontinuálne existujúcu mocenskú štruktúru, vytvorenú kolonizáciou Ameriky Európou, ktorá predstavuje tienistú stránku a zároveň nevyhnutný predpoklad západnej modernity (porov. tamže, 119).
Mignolo v tejto súvislosti dodáva: „‚Dekoloniálny‘ sa čoraz častejšie používa na označenie politických a epistemických projektov, a nie na označenie disciplinárneho filmu štúdia. […] Dekoloniálnosť teda znamená analytickú úlohu odhaľovať logiku koloniálnosti a zároveň perspektívnu úlohu prispievať k budovaniu sveta, v ktorom bude koexistovať mnoho svetov.“ (Mignolo 2012, 54)
Literatúra
Boatcă, Manuela (2015): Postkolonializmus a dekolonializmus. In: Fischer, Karin/ Hauck, Gerhard/ Boatcă, Manuela (eds.): Handbuch Entwicklungsforschung. Wiesbaden: Springer VS, 113-123.
Hegerfeldt, Anne (2007): Postkolonializmus. In: Burdorf, Dieter/ Fasbender, Christoph/ Moennighoff, Burkhard (eds.): Metzler Lexikon Literatur. Termíny a definície. In: Literatúra. 3. vyd. Stuttgart/ Weimar: Metzler, 602.
Mignolo, Walter (2012): Temná stránka západnej modernity. Durham: Duke University Press.
Pourmokhtari, Navid (2013): A Postcolonial Critique of State Sovereignty in ir: the contradictory legacy of a „West-centric“ discipline (Postkoloniálna kritika štátnej suverenity v ir: rozporuplné dedičstvo „západocentrickej“ disciplíny). In: Third World Quarterly 34.
Young, Robert J. C. (2001): Postkolonializmus. Historický úvod. Oxford: Blackwell Publishing.