Populizmus

Populizmus (latinsky populus „ľud“) je podľa Dudena „populárna, často demagogická politika, ktorá sa vyznačuje oportunizmom a ktorej cieľom je získať priazeň más (s ohľadom na voľby) dramatizovaním politickej situácie“ (Duden 2015, 1367). Apeluje sa na ľud, čo sa odráža v samotnom slove (porov. Decker, 37). Výraz populizmus obsahuje príponu -mus, čím sa zamýšľa zveličenie ako také a je namierené proti zložkám demokratického ústavného štátu (porov. Wielenga/ Hartleb 2011, 11).

Charakteristika populizmu

Populizmus vychádza z vôle ľudu, a tým legitimizuje jeho autoritu. Tvrdí o sebe pravdu, ktorá je nedemokratická, ako aj nevedecká a nedá sa podložiť faktami. Pokiaľ túto pravdu akceptuje jednotlivec, považuje sa za absolútnu (porovnaj Stegemann 2017, 64).

Charakteristické znaky populizmu sú uvedené nižšie:

Populizmus je kombináciou „ideologických prvkov, metafor, štylistických prvkov, ako aj politickej praxe“ (Lucardie 2011, 20). Okrem toho majú populisti „hrubý, priamy, ak nie vulgárny štýl a používanie slov“ (ibid.).
Podľa populistov je ľud homogénne, morálne cnostné spoločenstvo bez záujmových rozdielov (porov. tamže). Zdravý rozum, t. j. zdravý úsudok ľudu, je lepším meradlom pre politické rozhodnutia v porovnaní s odbornosťou elity (porov. tamže). Podľa populistov je elita vždy skorumpovaná, zlomyseľná, klamlivá a konšpiratívna (porov. tamže).
Populisti potrebujú externé skupiny (väčšinou prisťahovalcov), ktoré by slúžili ako obetní baránkovia a proti ktorým by mohli mobilizovať ľudí bez toho, aby priamo útočili na elitu. Zároveň obviňujú elitu, že uprednostňuje tieto menšiny pred vlastným ľudom (porov. tamže, 21). 4. V prípade, že by elita bola v rozpore so svojím záujmom, musela by sa zamerať na svoje vlastné záujmy.
Podľa mnohých vedcov chcú populisti nahradiť alebo doplniť nepriamu, parlamentnú demokraciu priamou alebo plebiscitnou demokraciou. Okrem toho populistické hnutia vedú charizmatické vodcovské osobnosti, ktoré tvrdia, že stelesňujú vôľu ľudu (porov. Decker 2011, 37; porov. tamže, 21).

Literatúra

Decker, Frank (2011): Demokratický populizmus a alebo populistická demokracia? Poznámky k zložitému vzťahu. In: Wielenga, F./ Hartleb, F. (eds.): Populizmus v modernej demokracii. Holandsko a Nemecko v porovnaní. Münster: Waxmann, 39-54.

Redakcia Duden (2015): Duden – Nemecký univerzálny slovník. Das umfassende Bedeutungswörterbuch der deutschen Gegenwartssprache. 8. vyd. Berlin: Bibliographisches Institut.

Lucardie, Paul (2011): Populizmus: konceptuálno-historické a teoretické poznámky. In: Wielenga, F./ Hartleb, F. (eds.): Populism in Modern Democracy (Populizmus v modernej demokracii). Porovnanie Holandska a Nemecka. Münster/ New York: Waxmann, 17-38.

Stegemann, Bernd (2017): Prízrak populizmu. Esej o politickej dramaturgii. Berlín: Theater der Zeit.

Wielenga, Friso/ Hartleb, Florian (2011): Úvod. In: Wielenga, F./ Hartleb, F. (eds.): Populizmus v modernej demokracii. Holandsko a Nemecko v porovnaní. Münster/ New York: Waxmann, 7-16.