Populizmus (latinsky populus „ľud“) je podľa Dudena „populárna, často demagogická politika, ktorá sa vyznačuje oportunizmom a ktorej cieľom je získať priazeň más (s ohľadom na voľby) dramatizovaním politickej situácie“ (Duden 2015, 1367). Apeluje sa na ľud, čo sa odráža v samotnom slove (porov. Decker, 37). Výraz populizmus obsahuje príponu -mus, čím sa zamýšľa zveličenie ako také a je namierené proti zložkám demokratického ústavného štátu (porov. Wielenga/ Hartleb 2011, 11).
Charakteristika populizmu
Populizmus vychádza z vôle ľudu, a tým legitimizuje jeho autoritu. Tvrdí o sebe pravdu, ktorá je nedemokratická, ako aj nevedecká a nedá sa podložiť faktami. Pokiaľ túto pravdu akceptuje jednotlivec, považuje sa za absolútnu (porovnaj Stegemann 2017, 64).
Charakteristické znaky populizmu sú uvedené nižšie:
Literatúra
Decker, Frank (2011): Demokratický populizmus a alebo populistická demokracia? Poznámky k zložitému vzťahu. In: Wielenga, F./ Hartleb, F. (eds.): Populizmus v modernej demokracii. Holandsko a Nemecko v porovnaní. Münster: Waxmann, 39-54.
Redakcia Duden (2015): Duden – Nemecký univerzálny slovník. Das umfassende Bedeutungswörterbuch der deutschen Gegenwartssprache. 8. vyd. Berlin: Bibliographisches Institut.
Lucardie, Paul (2011): Populizmus: konceptuálno-historické a teoretické poznámky. In: Wielenga, F./ Hartleb, F. (eds.): Populism in Modern Democracy (Populizmus v modernej demokracii). Porovnanie Holandska a Nemecka. Münster/ New York: Waxmann, 17-38.
Stegemann, Bernd (2017): Prízrak populizmu. Esej o politickej dramaturgii. Berlín: Theater der Zeit.
Wielenga, Friso/ Hartleb, Florian (2011): Úvod. In: Wielenga, F./ Hartleb, F. (eds.): Populizmus v modernej demokracii. Holandsko a Nemecko v porovnaní. Münster/ New York: Waxmann, 7-16.