Polycentrizmus

Polycentrizmus je mnohostranný pojem, ktorý nachádza konkrétny význam a uplatnenie v mnohých oblastiach, napríklad v medzikultúrnej komunikácii a marketingovom riadení. Súčasným predstaviteľom koncepcie polycentrizmu v politológii je Vincent Ostrom.

Teoretické korene

Polycentrizmus vymyslel Togliatti, ktorý volal po decentralizácii výkonu komunistickej moci po deštalinizácii Sovietskeho zväzu okolo roku 1956. Bol prvým komunistickým vodcom, ktorý sa odvrátil od sovietskeho modelu socializmu a volal po polycentrickej orientácii komunistického systému, t. j. po decentralizácii politického vedenia, a teda po uznaní autonómie strán alebo plurality komunistického hnutia. Z hľadiska politológie sa polycentrizmus chápe ako politický stav vtedajšieho komunistického hnutia, v ktorom ideologické centrum moci už nie je organizované centrálne, ale viacerými centrami.

Kontexty medzikultúrnej komunikácie

V medzikultúrnych kontextoch pôsobenia polycentrizmus znamená uznanie autonómie kultúr, najmä iných kultúr, ako je vlastná. To znamená oddeliť interpretáciu kontextov konania od vlastných kultúrnych skúseností a postojov, a tým objektivizovať svoje hodnotenie. Polycentrizmus je teda opakom etnocentrizmu, ktorý kladie do centra vlastnú kultúru a stanovuje ju ako štandard hodnotenia.

Je však v ľudskej prirodzenosti vytvárať si vlastné predstavy o iných. „Obrazy druhého, t. j. formy vnímania druhého, sú ústrednou zložkou medzikultúrnej komunikácie“ (Lüsebrink 2016). Vlastné vytvorené obrazy druhého ovplyvňujú skúsenosti získané s inými kultúrami. Pevne skonštruovaný alebo aj zreteľne odchylný obraz druhého môže pôsobiť na komunikáciu inhibične.

Polycentrizmus možno chápať ako pojem pre otvorený a nepredpojatý postoj k iným kultúram, ktorý by mal byť oddelený od vlastných obrazov iných.

Polycentrizmus v podnikovom riadení

Koncept polycentrizmu zohráva čoraz viac osobitnú úlohu v medzinárodnom podnikovom marketingu. Komunikácia medzi medzinárodnými spoločnosťami z rôznych krajín podlieha určitému napätiu. V obchodných vzťahoch musia tieto spoločnosti zvládnuť rovnováhu medzi lokálnou komunikačnou prácou a globálnym komunikačným manažmentom. Praxis des PR-Managements by Lies podrobnejšie rozoberá, aké problémy táto komunikačná situácia prináša.

Najmä v oblasti medzinárodného marketingu existujú rozdiely medzi lokálnym alebo medzinárodným rámcom marketingu. V závislosti od toho, ktoré trhy sa majú osloviť, sa musí marketingový manažment prispôsobiť tak, aby sa aj hlavné posolstvá prijímali podľa plánu. V tejto súvislosti sa v uvedenej práci spomína polycentrická stratégia, v ktorej by sa obsah PR a posolstvá marketingovej myšlienky mali orientovať na charakteristiky „hostiteľskej krajiny“. Etnocentrická stratégia, pri ktorej podnik argumentuje „vlastným kultúrnym rámcom“, sa prezentuje ako opak. Cieľom tu nie je dospieť k rovnakým hodnotám s hostiteľskou krajinou. Namiesto toho sa zameriava na vôľu po spoločnej veci. Vlastné kultúrne hodnoty by nemali brániť spolupráci.

Hlavnou myšlienkou polycentrizmu je oddeliť vlastné hodnotiace kritériá od vlastných kultúrne špecifických hodnôt.

Literatúra

Holz, Hans Heino (1972): Prúdy a tendencie v neomarxizme. Mníchov: Hanser.

Lies, Jan (ed.) (2015): Praxis des PR-Managements. Stratégie – nástroje – aplikácia. Wiesbaden: Springer Gabler.

Lüsebrink, Hans-Jürgen (2016): Medzikultúrna komunikácia. Interakcia, vnímanie cudzincov, kultúrny transfer. Stuttgart: J. B. Metzler.

Neubert, Harald (2009): Línia Gramsci – Togliatti – Longo – Berlinguer. Obnova alebo revizionizmus v komunistickom hnutí. Hamburg: VSA.

Schönhuth, Michael: Das Kulturglossar. http://www.kulturglossar.de/html/p-begriffe.html#polyzentrismus https://educalingo.com/de/dic-de/polyzentrismus [09.02.2019].