Pojem pohlavie treba najprv odlíšiť od pojmu rod. Kým pohlavie sa vzťahuje na „fyzicko-biologický rozdiel medzi mužským a ženským pohlavným telom“ (Metzler Lexikon 2002, 357), rod sa vzťahuje na sociálne pohlavie: „To, čo určité sociálno-historické spoločenstvo vníma a interpretuje ako mužské alebo ženské, je výsledkom interpretačných atribútov“ (Metzler Lexikon 2002, 357).
Rodový výskum
Koncepcia rodu teda nepovažuje rodovú identitu za vrodenú, ale za sociokultúrnu, historicko-časovo viazanú konštrukciu v rámci spoločnosti. Takzvané rodové štúdie skúmajú vzťahy medzi pohlaviami v rôznych oblastiach kultúry. „Základným predpokladom je, že funkcie, roly a charakteristiky, ktoré tvoria mužskosť a ženskosť, nevyplývajú kauzálne z biologických rozdielov medzi mužmi a ženami, ale sú sociálnymi konštruktmi, a teda sú premenlivé. (Metzler Lexikon 2002, 141) Ťažisko výskumu sa presunulo zo ženských štúdií na rodové štúdie, takže predmetom výskumu je aj „mužskosť“ (porov. Metzler Lexikon 2002, 141 – 143).
Keďže medzi jazykom a myslením je podľa Kusterleho veľmi úzke prepojenie, možno určiť účinky na kultúrne kontexty a sociálne spolužitie (porov. Kusterle 2011, 66). Kusterle uvádza, že zmena jazyka vedie k zmene vnímania sveta. Ak sú ženy znevýhodnené v jazyku, zažívajú aj znevýhodnenie v spoločnosti (porov. Kusterle 2011, 80). „Na druhej strane zmenený, rodovo spravodlivý jazykový systém vedie k zmenenej, spravodlivej realite“ (Kusterle 2011, 80).
Možnosti rodovo spravodlivého jazyka
Od podstatného mena gender možno odvodiť sloveso gendern, ktoré označuje rovnaké práva žien a mužov pri používaní jazyka. Diewald a Steinhauer ponúkajú množstvo možností používania rodovo spravodlivého jazyka. Pravdepodobne najjednoznačnejším variantom je rozsiahle dvojité pomenovanie, pri ktorom sa explicitne oslovujú obe pohlavia. V tomto prípade môže byť zloženie v jednotnom aj množnom čísle tvorené spojkou a, spojkou alebo alebo lomkou (napr. žiaci).
Prehľadnejšou a jazykovo úspornejšou formou rodového označovania je tzv. úsporný pravopis pri zdvojených podstatných menách. Ten sa dá vyjadriť lomkou (so spojovníkom) (napr. lekár, zamestnanec, personál), vkladným i (napr. personál) alebo hviezdičkou (napr. personál). Posledný spôsob sa považuje za modernejší, pretože viac zodpovedá súčasným diskusiám o transrodovosti a intersexualite. „Rod [sa] už nechápe ako binárny systém“ (Duden 2017, 46), ale navrhujú sa aj možné ďalšie kategórie.
Okrem toho môžu náhradné formy a preformulovania slúžiť rodovo spravodlivému jazyku. Príkladom môžu byť substantivizované príčastia alebo adjektíva v množnom čísle (napr. študenti), abstraktum namiesto osobných mien (napr. Kollegium pre kolegov) alebo rodovo neutrálne výrazy (napr. der Mensch, die Person). Pomocou týchto možností sa osoby ženského rodu nielen zahŕňajú – ako pri generickom maskulíne, kde sa mužský tvar vzťahuje aj na zmiešanú skupinu -, ale aj explicitne uvádzajú (porov. Duden 2017).