Plesová kultúra

Plesová kultúra je hnutie na americkej queer scéne, ktoré sa vyvinulo z pôvodných drag bálov v New Yorku v 70. a 80. rokoch (pozri Weems 2008, 88). Prvé drag bály sa konali v newyorskej štvrti Harlem koncom 19. storočia (porovnaj Pearlman et al. 2014, 545). Už v prvých desaťročiach 20. storočia sa tešili rastúcej popularite v mnohých veľkých amerických mestách, ktorá trvá dodnes. Jedným z miest ich konania bola svetoznáma Madison Square Garden v New Yorku (porovnaj Weems 2008, 86; porovnaj Beemyn 2014, 504). V dôsledku rastúceho konzervativizmu počas druhej svetovej vojny a po nej boli tieto pôvodné drag bály zakázané, ale queer undergroundová scéna pokračovala v organizovaní takýchto stretnutí v súkromných priestoroch, z ktorých koncom 60. rokov 20. storočia vznikla Ballroom Culture (porovnaj Weems 2008, 88 a nasl.).

Medzinárodný význam

V 80. a 90. rokoch 20. storočia sa newyorská Ballroom Culture rozšírila do ďalších veľkých amerických miest a prostredníctvom dokumentárneho filmu Jennie Livingston Paris Is Burning (1990) a Madonninho hitu Vogue (1990) sa dostala do hlavného prúdu, a tým aj do medzinárodnej pozornosti (porovnaj Beemyn 2014, 514f.). Na rozdiel od drag bálov, ktoré sú primárne orientované na súťaže krásy a ponúkajú predovšetkým homosexuálnym mužom platformu pre ich travesty umenie, plesová kultúra je zameraná na širšie masy queer ľudí a ponúka najmä BlBOC možnosť reprezentovať sa v rôznych kategóriách vystúpení (porov. tamže; Beemyn, 514f.). Hlavným cieľom týchto súťaží je prezentovať sa s čo najväčšou „reálnosťou“ (silou presvedčivosti) v príslušných kategóriách. Často sa hrá s rodovou subverziou. Súťaže hodnotí porota, ktorá sa zvyčajne skladá z rešpektovaných členov scény (porov. Pearlman 2014, 545f.). Účastníci sa prechádzajú po tzv. móle vo vybranej kategórii a zvyčajne sa prezentujú vo „voguingu“ (porov. Weems 208, 88). Súťaže v rámci plesov majú aj politický význam, keďže účastníci svojím vystúpením odhaľujú rodové roly ako konštrukt (porov. Bailey 2011, 366). Podstatnou súčasťou týchto plesov sú aj paródie a perso¬nifikácie (porov. Pearlman 2014, 545 a nasl.). V rámci plesovej kultúry sa tak (rodové) askripcie identity chápu ako plastické a premenlivé, čo jej členom ponúka možnosť oslobodiť sa od heteronormatívnych predstáv a prežívať a oslavovať svoju „queerness“ v bezpečnom priestore (porov. Bailey 2011, 369f.). Plesová kultúra sa neobmedzuje len na organizovanie a účasť na týchto plesoch, ale vytvára aj „domy“, v ktorých sa účastníci organizujú (porov. tamže, 367).

Domy

Takzvané „domy“ ponúkajú členom plesovej scény rodinnú sieť mimo ich biologickej rodiny pôvodu, ku ktorej často nemajú žiadny alebo majú slabý vzťah kvôli svojej queerness (porov. Pearlman 2014, 545). Matky“ alebo „otcovia“ týchto domov sú zvyčajne rešpektovanými, viacnásobnými víťazmi plesov a zároveň eponymami svojich domov, pričom veľké značkové alebo symbolické pomenovania fungujú aj ako mená (porov. Bailey 2011, 367). Aj keď tieto domy vo väčšine prípadov nemožno stotožniť s fyzickým domovom, predsa len ponúkajú svojim „deťom“ rodinnú štruktúru, miesto, kam môžu chodiť, a podpornú sieť (porov. tamže). Okrem sociálnej štruktúry majú tieto domy za úlohu organizovať plesy a súťaže a zúčastňovať sa na nich (porov. tamže, 368). Úlohou „rodičov domu“ je vychovávať svojich žiakov a pripravovať ich na súťaže tak, aby mohli úspešne súťažiť za svoj dom (porov. tamže; Beemyn 2014, 514 a nasl.).

Voguing

Pôvodná forma „voguingu“ pochádza z 19. storočia a v súčasnosti je neoddeliteľnou súčasťou súťaží spoločenskej kultúry (porov. Pearlman 2014, 545). Voguing je tanečný štýl, ktorý využíva očarujúce pózy z módnych časopisov – najmä z Vogue, podľa ktorého dostal názov (porovnaj Haider 2018). V rámci Ballroom Culture sa voguing chápe ako sofistikovaný spôsob pouličného boja, v ktorom vyhráva ten, kto má najlepšiu choreografiu (porov. Paris Is Burning 1990, [35:55-37:07]). Vo všeobecnosti existujú tri podkategórie voguingu:

1. Starý spôsob: vzťahuje sa na pôvodnú formu, rozpoznateľnú podľa „uhlových pohybov“.
2. Nový spôsob: zahŕňa „akrobatické formy“.
3. vogue femme: predstavuje „takmer hysterickú ženskosť“. (Aha 2016)

Voguing sa dostal do povedomia širokých más prostredníctvom svetoznámeho Madonninho videoklipu, do ktorého špeciálne obsadila tanečníkov z plesovej scény (porov. tamtiež).

Nemecká spoločenská kultúra

O rozšírenie povedomia o spoločenskej kultúre sa postarali najmä vyššie uvedené produkty popkultúry. Nedávne produkcie ako RuPaul’s Drag Race (World of Wonder, začiatok 2009) alebo Pose (FX Productions, začiatok 2018), ako aj sociálne médiá tiež podporujú šírenie tohto subkultúrneho hnutia, vďaka čomu sa stalo medzinárodne adaptovaným (porov. Haider 2018). V roku 2011 založila Georgina Leo Melody v Düsseldorfe prvý nemecký dom („House of Melody“) a v roku 2012 spustila v Berlíne festival „Voguing Out“, ktorý je podobný americko-americkým plesom (porov. Wiedemann 2019). Na rozdiel od amerického modelu nie je nemecká plesová scéna vyhradená výlučne pre queer komunitu, ale je otvorená aj pre cis ľudí (porov. Aha 2016).

Literatúra

Aha, L. (2016): Ballroom Culture at Berlin’s HAU (Spoločenská kultúra v berlínskej HAU). Je to pekný chlapec. https://taz.de/Ball-roomCulture-im-Berliner-HAU/!5354047/ [02.09.2020].

Bailey, M. (2011): Gender/Racial Realness: Theorizing the Gender System in Ballroom Cul¬ture (Rodová/rasová reálnosť: teoretizovanie rodového systému v plesovej kultúre). In: Feministické štúdie 37(2), 365-386.

Beemyn, G. (2014): Dejiny USA. In: Erickson-Schroth, Laura (ed.): Trans Bodies, Trans Selves. A Resource for the Transgender Community (Zdroj pre transrodovú komunitu). Oxford, New York: Oxford University Press, 501-536.

Haider, A. (2018): How Drag Balls Went Mainstream. https://www.bbc.com/cul-ture/article/20180810-drag-balls-the-glamorous-performances-thatmean-resistance [02.09.2020].

Livingston, J. (režisér) (1990): Paríž horí. Off-White Productions.

Pearlman, L. a i. (2014): „Všadeprítomní ľudia, ktorí sa snažia o to, aby sa im darilo: Umenie a kultúra. Erickson-Schroth, Laura (ed.): Trans Bodies, Trans Selves. Zdroj informácií pre transrodovú komunitu. Oxford, New York: Oxford Univer¬sity Press, 537-566.

Weems, M. (2008): The Fierce Tribe (Zúrivý kmeň). Maskulínna identita a výkonnosť v obvode. Utah State: University Press.