Koncom 70. rokov 20. storočia sa austrálsky lingvista Craig Volker dozvedel od študentky z austrálskeho mesta Goldcoast, že doma na Papue-Novej Guinei hovorí nemecky. Takto lingvista objavil vtedy neznámy kreolský jazyk známy ako „Unserdeutsch“ (porovnaj welt.de 2016). Týmto kreolským jazykom založeným na nemčine dnes na Papue-Novej Guinei hovorí približne 100 ľudí (porov. Haarmann 2002, 268). V porovnaní s jazykom Unserdeutsch, ktorým hovorí len veľmi málo ľudí, sa na Papue-Novej Guinei vyvinul na základe angličtiny samostatný pidžinový jazyk Tok Pisin, ktorým dnes dokonca hovorí asi 2,5 milióna ľudí (porov. Haarmann 2002, 361).
Delimitácia
V zásade je ťažké jednoznačne odlíšiť pidžin od kreolského jazyka, pretože prechod je plynulý. Pidžinový jazyk však označuje „účelový obchodný kontaktný jazyk alebo pomocný obchodný jazyk, ktorý sa vyvinul na uspokojenie komunikačných potrieb, ktoré vznikajú pri obchode a podnikaní v oblasti zámorských prístavov“ (Lewandowski 1994, 815). Pidžin teda vzniká v situácii jazykovej núdze, v kontakte medzi používateľmi dvoch alebo viacerých jazykov bez vzájomného porozumenia jazyka (porov. Bußmann 2002, 518). Ak sa pidžin nativizuje, t. j. vyvinie sa v materinský jazyk, nazýva sa kreolský jazyk.
Pôvod
Hoci pôvod termínu nie je jednoznačne stanovený, vo výskumoch sa predpokladá, že termín pidžin možno odvodiť od čínskej výslovnosti anglického slova business „Geschäft, Handel“ (porov. Bußmann 2002, 518). Pidžinové jazyky vznikli v zámorských kolóniách, keď jazyky európskych vládcov (angličtina, francúzština, španielčina, holandčina, portugalčina) prevzali úlohu donorských jazykov a stali sa lingua franca (porov. Bußmann 2002, 518). V tomto kontexte je donorský jazyk „dominantná, prestížna, spoločensky vyššie cenená varieta v rámci jazykového spoločenstva, ktorá má trvalý vplyv na menej cenenú varietu“ (Bußmann 2002, 668 a nasl.).
Klasifikácia
Nasledujúce charakteristiky klasifikujú pidžin ako taký:
– Nikto ním nehovorí ako materinským jazykom.
– Má zjednodušené fonologické, morfologické a syntaktické štruktúry.
– Má výrazne redukovanú slovnú zásobu.
– Zvyčajne nie je písaný.
– Slúži ako komunikačný prostriedok pre rôzne etnické skupiny vo viacjazyčných situáciách (porov. Lewandowski 1994, 816).
Dedičstvo koloniálnej éry
Ako nehmotné dedičstvo kolonizácie sa nielen na Papue-Novej Guinei, ale aj v Afrike používajú pidžinové jazyky, ktoré vychádzajú z európskych jazykov a „vznikli ako fúzne produkty v kontakte s africkými jazykmi, napr. kamerunský pidžin alebo Wes Cos, Krio, Crioulo alebo portugalská kreolčina v západnej Afrike“ (Haarmann 2002, 129). Okrem toho v Namíbii (Afrika) vznikol v priebehu nemeckého koloniálneho obdobia pidžin s názvom „kuchynská nemčina“ (v angličtine „Namibian Black German“/“NBG“), ktorým hovorí približne 15 000 ľudí.
Literatúra
Bußmann, H. (ed.) (2002): Lexikon der Sprachwissenschaft. 3. vyd. Stuttgart: Kröner.
Haarmann, H. (2002): Sprachenalmanach. Fakty a čísla o všetkých jazykoch sveta. Frankfurt: Campus.
Heine, Matthias (2016): Ako deti z Neuprommernu vynašli jazyk. https://www.welt.de/kultur/article153927764/Wie-Kinder-aus-Neupommern-eine-Sprache-erfanden.html [17. 12. 2019].
Lewandowski, T. (1994): Jazykový slovník. Vyd. 2. Wiesbaden: Quelle & Meyer.