Občianska spoločnosť

Pojem občianska spoločnosť označuje formu spoločnosti, ktorá sa vyznačuje nezávislými sociálne a politicky angažovanými občanmi (porovnaj Duden 2020). Patrí sem napríklad činnosť v kluboch, združeniach a cirkvách alebo zastávanie funkcií.

Občianska spoločnosť je základom živej demokracie. Občianska spoločnosť upozorňuje na aktuálne sociálne výzvy, ktorým sa podľa jej názoru na politickej úrovni nevenuje dostatočná pozornosť. „Temná strana“ občianskej spoločnosti môže mať tiež protidemokratický účinok prostredníctvom vylúčenia, nehumánneho správania atď. Zodpovední občania sú základom fungujúcej a kritickej občianskej spoločnosti.

3 Perspektívy

Na tento pojem možno nazerať aj z troch hľadísk: normatívneho, akčného a aktérskeho.

1 Normatívna perspektíva tu znamená občiansku spoločnosť, ktorá bojuje za lepšiu budúcnosť alebo spravodlivejšiu spoločnosť; túto perspektívu možno nájsť predovšetkým v boji proti autoritárskym alebo diktátorským systémom.

2 Na druhej strane, akčná perspektíva sa týka sociálnej interakcie v spoločnosti. Napríklad občianska spoločnosť by mala byť nenásilná, ústretová a orientovaná na kompromis. Tento základný postoj občianskej spoločnosti je podporovaný politicky vytvoreným právnym rámcom, ako sú ľudské a základné práva. Je teda súčasťou politickej kultúry, ktorá zdieľa a reprezentuje rovnaké hodnoty.

3 V perspektíve občianskej spoločnosti zameranej na aktéra sa pozornosť sústreďuje na jednotlivcov alebo organizácie, ktoré pracujú nezávisle mimo rodinných alebo podnikových štruktúr. Deje sa to oddelene od spoločenských kategórií, ako je trh, štát a súkromná sféra, v združeniach, mimovládnych organizáciách (MVO), krúžkoch, sieťach, federáciách alebo podobných štruktúrach (porovnaj Bpb 2020).

Občianska spoločnosť a hegemónia

Pojem občianskej spoločnosti, società civile, ktorý je často normatívne zaťažený, získal dôležitý kriticko-analytický obrat od talianskeho marxistického intelektuála Antonia Gramsciho (1891-1837): V sociálno-ekonomicky rozdelenej kapitalistickej spoločnosti sféra občianskej spoločnosti nemusí nevyhnutne predstavovať oázu demokratickej a sociálnej participácie, ktorá je elegantne oddelená od ekonomiky a politiky, ale môže fungovať – ako v revolučnom období na konci prvej svetovej vojny – aj ako „pevná reťaz pevností a kazemát“ (Gramsci 1999, 874), ktorá v spolupráci so štátnou mocou stabilizuje existujúce vzťahy nadvlády a tlmí a oslabuje emancipačné ašpirácie.

Občianska spoločnosť, podobne ako politická sféra, teda nie je neutrálnym priestorom, ale významným priestorom, ktorý je spojený s konfliktnou reprodukciou spoločnosti ako celku a nevyhnutne sporný, v ktorom sociálne sily bojujú o kultúrnu hegemóniu: Hegemónia, na rozdiel od politiky založenej na donútení, označuje „moc, ktorá je zakorenená v presvedčení ľudí a nielenže legitimizuje vládu abstraktne, ale je zakotvená v konsenze ovládaných“ (Haug/Davidson 2004, 1-29). Podľa tohto chápania rozhodujúcim faktorom skutočnej demokratizácie nie je len formálna existencia občianskej spoločnosti, ale jej – hegemonická alebo kontrahegemonická, rezistentná – funkcia v spoločnosti.

Literatúra

Spolková agentúra pre občianske vzdelávanie (2012): Die verschiedenen Dimensionen der Zivilgesellschaft, online na: https://www.bpb.de/politik/grundfragen/deutsche-verhaeltnisse-eine-sozialkunde/138713/dimensionen (prístup 18.09.2020).

Gramsci, Antonio (1999): Gefängnishefte. Zv. 4, Hamburg: Argument, s. 874.

Haug,Wolfgang Fritz/ Davidson, Alastair (2004): Hegemónia. In: Inštitút kritickej teórie Inkrit (ed.): Historisch-kritisches Wörterbuch des Marxismus. Zväzok 6/I. Od hegemónie k imperializmu. Hamburg: Argument, s. 1-29.