Definícia
Pojem „neonacizmus“ označuje politickú skupinu, ktorej hlavnou charakteristikou je „snaha (po roku 1945) oživiť národný socializmus“. Hlavnými znakmi ideológie tejto skupiny sú nacionalizmus, rasizmus, požiadavka autoritatívneho „Führerstaatu“ a zrušenie demokratických princípov. Na rozdiel od subkultúrneho pravicového extrémizmu sa neonacisti vyznačujú výraznejším politickým aktivizmom. Väčšia časť neonacistickej scény sa priamo stotožňuje s orientáciou politického vedenia a rasistickými náladami nacistickej éry, v ktorej sa toto autoritatívne štátne zriadenie považuje za ideál. „V časti scény sa však politika Adolfa Hitlera považuje za odklon od „čistej doktríny“ údajne pravého národného socializmu.“
Vznik a rozšírenie
Približne od konca 70. rokov 20. storočia sa najmä v NDR (1949 – 1990) formovali neonacistické skupiny, ktoré na rozdiel od starých nacistov nemali priamu spojitosť s Treťou ríšou a režimom Adolfa Hitlera. Predstaviteľmi neonacizmu sú teda najmä mladí ľudia, ktorí sa hlásia k ideológii národného socializmu a zároveň vykazujú vyšší sklon k násiliu.
V roku 1996 sa spolkovému lídrovi NPD (Národnodemokratická strana Nemecka) Udo Voigtovi podarilo získať pre svoju stranu čoraz viac častí a skupín krajne pravicového spektra, čím sa čoraz viac zvyšovala aj verejná politická aktivita. Od roku 1997 sa každoročne koná viac ako 100 demonštrácií, pochodov a zhromaždení radikálnej pravice.
V roku 2000 boli pre vysokú mieru agresivity a pripravenosti použiť násilie zakázané mnohé združenia a vznikali voľné združenia ľudí, nazývané aj súdruhovia. Počet neonacistov je 2200.
V roku 2007 Spolkový úrad na ochranu ústavy odhadol, že existuje približne 4400 neonacistov a 107 neonacistických skupín a organizácií. Na verejných podujatiach sa zvyčajne objavuje niečo vyše 5000 pravicových extrémistov.
Od roku 2010 sa počet verejných podujatí znižoval, keďže aktivisti proti nim opakovane vystupovali. Úrad na ochranu ústavy eviduje 153 neonacistických skupín a 5 600 neonacistov.
Charakteristika a vplyv
Prívržencov neonacizmu možno identifikovať na základe rôznych charakteristík:
– predstavujú politicky extrémny, radikálny postoj, ktorý sa prejavuje, obhajuje a ktorého svedkami sú
– liberálny, demokratický základný poriadok striktne odmietajú
– túžia po autoritatívnom a totalitnom štátnom zriadení
– reprezentujú násilné, rasistické a nacionalistické myšlienky
– ostatné národy sú označované za menejcenné
– túžba po národnom spoločenstve založenom na „rase“, ktoré obmedzuje základné práva jednotlivca a odmieta demokraciu
– sú presvedčení o antipluralizme
– požadujú vodcovský štát s militarizovaným princípom poriadku
– neustále sa popiera alebo relativizuje národný socializmus a 3. ríša, ktoré sa považujú za ideál štátneho poriadku.
– Agresívna agitácia proti cudzincom, prisťahovalcom a utečencom.
V minulosti sa stúpenci a zástancovia krajne pravicových politických názorov dali často rozpoznať podľa vzhľadu. Typickým zovňajškom boli bomberové bundy, šprintérske čižmy a skinheadi. Dnes je to však len jeden z viacerých predsudkov.
Na verejnosti sa často používajú runy (napr.: čierne slnko), znaky zo severskej mytológie (napr. biely keltský kríž ako symbol „bielej rasy“) alebo podobné symboly, ktorými sa tieto skupiny identifikujú. Na verejnosti sa opakovane používajú aj tieto číselné kódy: 18 (Adolf Hitler), 88 (Heil Hitler), 14 (14 slov – David Lane), 19/8 Sieg Heil), 28 (krv a česť) a mnohé ďalšie. .
Takéto symboly a znaky sa používajú na verejnosti, resp. sú namaľované alebo napísané, aby provokovali odporcov a pri čítaní posilňovali pocit spolupatričnosti a spoločenstva. Ako zámienka na stretávanie sa pravicovo-extrémistickej subkultúry sa využívajú aj podujatia, ako je napríklad sviatok slnovratu alebo slávnosti „Ostara“. Podobne aj určité značky, oblečenie alebo hudobné štýly vyjadrujú určitú príslušnosť:
– Vyzerajú ako skinheadi (aby mali výhodu v konfliktoch alebo sporoch).
– určité hudobné skupiny a kapely (Black Metal, Dark Wave).
– určité značky, ako napríklad Lonsdale, nosili mnohí neonacisti. Takéto značky sa opakovane hlásili k extrémnej subkultúre a mnohí jej odporcovia ich začali nosiť, aby provokovali
– šnúrky sa nosia v dvoch farbách (jedna červená, druhá biela – blood & honour)
– značka Doc Martens začala zámerne vyrábať skákacie topánky, aby ich priniesla medzi ľudí a aby stratili svoju negatívnu konotáciu
– značku New Balance často nosili NN kvôli písmenu „N“ na topánkach (verejne sa tiež vyznávali proti NN)
– Helly Hanson sa často nosí („H.. H.“)
– Značky ako Dobermann, Pitbull, Troublemaker, Streetwear, ProViolence sa často spájajú s pravicovými extrémistami.
– značka Dobermann priznala prepojenie na pravicovú scénu a zámerne predáva oblečenie v obchodoch napríklad s Pitbullom, aby provokovala. Keďže oblečenie má podobný štýl, obom značkám sa pripisujú väzby na pravicovú scénu
Všetci neonacisti sú pravicoví extrémisti, ale nie všetci pravicoví extrémisti sú neonacisti. Na základe vonkajšieho vzhľadu sa nedá povedať, či niekto patrí do subkultúry neonacizmu alebo nie.
neonacizme
Neonacizmus je politické a ideologické hnutie založené na základoch národného socializmu. Neonacisti sa často usilujú o etnicky homogénnu spoločnosť, v ktorej sa biela rasa považuje za nadradenú. Zvyčajne sú antiliberálni, antidemokratickí a antipluralistickí a ako prostriedok na dosiahnutie svojich cieľov obhajujú násilie a terorizmus.
Nedávne príklady neonacizmu sú, žiaľ, stále viditeľné v mnohých častiach sveta vrátane Európy, Severnej Ameriky a Austrálie. Tu uvádzame niektoré z nedávnych incidentov a udalostí:
– V Nemecku sa krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) dostala do Bundestagu a odvtedy sa úplne nezbavila svojich koreňov na neonacistickej scéne. Rastie aj počet pravicových skupín a jednotlivcov, ktorí sa otvorene hlásia k národnému socializmu.
– V USA nástup Donalda Trumpa posilnil pravicové hnutie a viedol k nárastu zločinov z nenávisti. Príkladom je útok Trumpových priaznivcov na budovu Kapitolu v januári 2021, na ktorom sa objavilo množstvo neonacistických symbolov a hesiel.
– Vo Švédsku v posledných rokoch získalo vplyv krajne pravicové Hnutie severského odporu, ktoré uskutočnilo niekoľko násilných útokov. Skupina má úzke väzby na neonacistickú scénu a na dosiahnutie svojich politických cieľov obhajuje používanie násilia.
– V Austrálii došlo v posledných rokoch k nárastu počtu pravicových skupín a aktivít vrátane tých, ktoré sú napojené na neonacizmus. Príkladom je skupina Antipodean Resistance, ktorá je známa svojimi násilnými akciami a neonacistickými názormi.
Tieto príklady ukazujú, že neonacizmus je stále reálnou hrozbou pre spoločnosť a že musíme naďalej vystupovať proti tejto ideológii a jej stúpencom.
Literatúra
Adler, Sabine: Die DDR und ihre Neonazis: Real existierender Rechtsextremismus, 10.10.19, https://www.deutschlandfunk.de/die-ddr-und-ihre-neonazis-real-existierender.862.de.html?dram:article_id=460746 (posledný prístup 04.12.2020)
Egenberger, Christopher (2008): Woran erkennen ich Rechtsextreme? https://www.bpb.de/politik/extremismus/rechtsextremismus/41314/woran-erkenne-ich-rechtsextreme?p=0 (posledný prístup 04.12.2020)
Hennig Eike (1993): Neonacistická militantnosť a xenofóbny životný štýl v „starej“ a „novej“ Spolkovej republike Nemecko. In: Otto HU., Merten R. (eds) Rechtsradikale Gewalt im vereinigten Deutschland. VS Verlag für Sozialwissenschaften, Wiesbaden.https://doi.org/10.1007/978-3-322-97285-9_5 (posledný prístup 04.12.2020).
Nandlinger, Gabriele: Kedy hovoríme o pravicovom extrémizme, pravicovom radikalizme alebo neonacizme….? 25.07.2008. https://www.bpb.de/politik/extremismus/rechtsextremismus/41312/was-ist-rechtsextrem?p=1 (posledný prístup 04.12.2020)
Radke, Johannes: Der rechtsextreme „Kampf um die Straße“, 14.05.2014, https://www.bpb.de//politik/extremismus/rechtsextremismus/184385/der-rechtsextreme-kampf-um-die-strasse (posledný prístup 04.12.2020).
https://www.duden.de/rechtschreibung/Neonazismus (posledný prístup 04.12.2020)
https://www.verfassungsschutz.de/de/service/glossar/neonazismus-neonationalsozialismus (posledný prístup 04.12.2020)
https://verfassungsschutzberichte.de/pdfs/vsbericht-2000.pdf
https://publikationen.uni-tuebingen.de/xmlui/bitstream/handle/10900/63273/vsb2010.pdf?sequence=1&isAllowed=y