Pojem mýtus pochádza zo starogréckeho slova mýthos „bájka, slovo, reč, legenda, povesť“ a má výrazne symbolický význam (porovnaj Duden 2015, 1113).
Definíciu mýtu, ktorá by vyhovovala všetkým vedným odborom, je ťažké nájsť, pretože mýtus nie je definovaný predmetom svojho posolstva, ale spôsobom jeho vyjadrenia. Mýtus má formálne hranice, ale nie obsahové. Pôvodný mýtus, odovzdávaný ústnym podaním, spája elementárne skúsenosti vlastnej existencie, spoločnosti a prírody do fiktívnej, emocionálnej, symbolickej štruktúry sveta (porov. Brandt 2004, 10 n.).
Mýtus je komunikačný systém, posolstvo. V dôsledku toho mýtus nemôže byť predmetom, pojmom alebo ideou. Je to skôr spôsob významu, forma (porov. Barthes 2010, 251). Prostredníctvom systému komunikácie sa mýtom môže stať všetko, čo vstupuje do diskurzu. V tomto ohľade nie je mýtus určený svojím posolstvom, ale spôsobom, akým je vyjadrený (porov. Barthes 2010, 251). Na jednej strane sa mýtus chápe ako fiktívny text, ktorý zobrazuje pravdu, a na druhej strane ako fiktívne a nepravdepodobné rozprávanie, ktoré v zakódovanej podobe sprostredkúva poznatky a príbehy raného ľudstva (porov. Barthes 2010, 252). Mýty ukazujú základy kultúry a sú väčšinou polysémické alebo polyfunkčné. Vysvetľujú a ovplyvňujú svet tým, že tematizujú ústredné etapy ľudského života a šíria teologické a politické vyhlásenia. Okrem zaklínadiel, rozprávok a legiend sa mýty vyskytujú aj v obradoch a slávnostiach. Vo vedeckých diskurzoch sa však každodennému jazykovému používaniu pojmu mýtus vyhýbame (porov. Waechter 2010).
Moderný mýtus
V modernite sa mýtom môže stať všetko. V Metzlerovom Lexikóne moderných mýtov (Metzler Lexikon moderner Mythen) sú mýty vzniknuté v modernite pomenované a charakterizované. Mýtické sa chápe ako subjektívne vnímanie individuálneho významu v zmysle kultúrnej pamäti, napr:
– historické osoby (napr. Willy Brandt, Marilyn Monroe)
– fiktívne postavy (napr. Asterix, Don Quijote)
– udalosti (napr. hnutie 68, potopenie Titanicu)
– miesta (napr. Alpy, Drážďany)
– myšlienky/koncepty (napr. sloboda, večná mladosť)
– Inštitúcie (napr. tajné služby, mafia)
Príkladom moderného mýtu je napríklad Pippi Dlhá pančucha. Táto postava znamená večné dieťa a má funkciu nositeľky nádeje. S Pippi sa spája mýtus raja, pretože Pippi Dlhá pančucha žije v rajskom stave, bez obmedzení a determinovaná priateľstvom, túžbou, šťastím a fantáziou (porov. Wodianka, Ebert 2014, 296-297).
Citáty
„Mýty sú príbehy, ktoré si ľudia všetkých čias a kultúr rozprávajú tvárou v tvár zdanlivo nevysvetliteľným javom, ktoré sú zároveň rovnako desivé ako zvodné: [Mýtické rozprávanie vyháňa desivú zvláštnosť svojho predmetu, ale väčšinou zachováva fascinujúcu ambivalentnosť, ktorá je nevysvetliteľnému vlastná.“ (Münker a Roesler 1997, 8)
„Mýtus nič neskrýva a nič nevystavuje na obdiv. Deformuje. Mýtus nie je ani lož, ani priznanie. Je to deformácia.“ (Roland Barthes, 1957)
„Štúdium mýtu sa stalo styčným bodom rozmanitých vedných odborov: […] historici a sociológovia, literárni vedci a gramatici, germanisti a romanisti, keltológovia a slavisti, tí všetci o ňom hovoria, každý medzi sebou. Mytológia nie je v bezpečí ani pred logikmi a psychológmi, pred metafyzikmi a epistemológmi – nehovoriac o hosťoch, teozofoch, súčasných astrológoch či vedcoch.“ (Malinowski, 1926)
Literatúra
Barthes, Roland (2010): Mýty každodenného života. Berlín: Suhrkamp.
Brandt, Reinhard (2014): Mýtus a mytológia. In: Brandt, Schmidt (eds.): Mýtus a mytológia. Berlin: Akademie.
Duden (2015): Mýtus a mýty: Deutsches Universalwörterbuch. 8. vyd. Berlin: Duden.
Malinowski, Bronislaw (1926): Úloha mýtu v živote. In: Ders. (ed.): Spisy o antropológii. Frankfurt nad Mohanom.
Münker, Stefan/ Roesler, Alexander (1997): Predslov. In: Münker, Stefan/ Roesler, Alexander (eds.): Mythos Internet. Frankfurt nad Mohanom: Suhrkamp.
Waechter, Matthias (2010): Mythos. In: Docupedia-Zeitgeschichte, Zentrum für Zeithistorische Forschung Potsdam. https://zeitgeschichte-digital.de/doks/frontdoor/deliver/index/docId/581/file/docupedia_waechter_mythos_v1_de_2010.pdf [09.05.19].
Wodianka, Stephanie/ Ebert, Juliane (2014): Metzler Lexikon moderner Mythen: Figuren, Konzepte, Ereignisse. Stuttgart: J. B. Metzler.