Model úrovne kultúry amerického organizačného psychológa Edgara H. Scheina (1995) rozlišuje tri úrovne kultúry na základe ich viditeľnosti. Podľa Scheina sa podstata kultúry prejavuje v jej základných predpokladoch, ktoré sa skrývajú pod povrchom artefaktov a zdôrazňovaných hodnôt.
Kontext Podniková kultúra
Schein predstavuje model úrovne kultúry v kontexte spoločností. Podnikové kultúry sú približne uzavreté systémy, ktoré možno odlíšiť od iných kultúr. Ich subsystémy, procesy a mechanizmy sú ľahšie viditeľné ako v spoločnosti. Okrem toho existujú ekonomické záujmy podnikového manažmentu, ktoré si môžu vynútiť zmenu podnikovej kultúry (Schein 1995: s. 18-20).
Scheinovo chápanie kultúry
Schein definuje kultúru ako „vzorec zdieľaných základných predpokladov“ (Schein 1995: s. 25). Základné predpoklady tu znamenajú spoločné vedomosti, spoločný svet skúseností členov skupiny. Tieto znalosti sa získavajú spoločným prekonávaním problémov a prácou na dosiahnutí cieľov. Organizácie pritom reagujú na zmeny a vplyvy prostredia (vonkajšia adaptácia) a z času na čas prijímajú nových členov (vnútorná integrácia). Kultúru Schein opisuje ako proces učenia, ktorý zahŕňa na jednej strane vymedzenie skupiny voči vonkajšiemu prostrediu a na druhej strane rozvoj sebaobrazu skupiny. Podľa Scheina má podniková kultúra racionálny a emocionálny vplyv na všetkých členov skupiny a ich správanie s dlhodobým cieľom umožniť stabilitu a rast.
Model na úrovni kultúry
„Dekan organizačnej kultúry Edgar Schein učí, že kultúra má tri vrstvy: artefakty kultúry – naše symboly a znaky; jej podporované hodnoty – veci, o ktorých hovoríme, že im veríme; a, čo je najdôležitejšie, jej základné predpoklady – to, ako sa veci skutočne majú.“ (Comey 04/08/2019)
[Dekan organizačnej kultúry Edgar Schein učí, že kultúra má tri úrovne: artefakty kultúry – naše symboly a znaky; jej podporované hodnoty – veci, o ktorých hovoríme, že im veríme; a, čo je najdôležitejšie, jej základné predpoklady – povaha vecí.“ (Comey 04.08.2019), preklad Ch.H.]
Scheinov model kultúrnych úrovní (Schein 1995: s. 30) identifikuje tri úrovne, ktoré sú navzájom prepojené:
Artefakty sa vzťahujú na „viditeľné štruktúry a procesy v spoločnosti“ (tamtiež), ktoré sú ľahko rozpoznateľné, ale ťažko dešifrovateľné. Príkladom je priestorová architektúra, oblečenie, jazykový štýl, symboly a rituály.
Uvedené hodnoty zahŕňajú „stratégie, ciele [a] filozofiu“ (tamtiež) spoločnosti, ktoré sa dajú ľahko preskúmať, ale ťažko dešifrovať. Poslanie, strategické dokumenty, formulované hodnoty a vízie formujú vonkajší obraz spoločnosti, ale nie sú totožné so skutočným správaním členov skupiny.
Prejav vyjadrených hodnôt je vyjadrený v základných predpokladoch, t. j. v nevedomých a samozrejmých „názoroch, predstavách, myšlienkach a pocitoch“ (ibid.) členov skupiny. Napríklad firemná klíma, spoločný svetonázor alebo predpokladané kognitívne schopnosti sú pre cudzincov aj členov skupiny neviditeľné a len zriedkakedy sa dajú pomenovať alebo dokonca rozlúštiť. V tejto súvislosti je dôležité aj uvedomenie si procesuálnosti kultúr: Základné predpoklady sa väčšinou historicky rozrástli, a preto sa veľmi ťažko menia (porovnaj Schein 2003: s. 34 a nasl.). Ďalší vývoj modelu úrovne kultúry možno nájsť napríklad v novšej teórii manažmentu v práci Schreyögg/Koch (2020: s. 585-591).