Model ľadovca kultúry sa v kulturológii používa na vizualizáciu vzťahu medzi bezprostredne vnímateľnou a skrytou kultúrou a s tým súvisiacimi príčinami konfliktov v medzikultúrnej komunikácii.
Metafora ľadovca (model ľadovca) pochádza od E. Hemingwaya, ktorý ju použil v 30. rokoch 20. storočia na ilustráciu svojho literárneho štýlu. Veril, že autor nemusí o svojej hlavnej postave odhaliť všetky podrobnosti. Stačilo by, keby bola viditeľná len špička ľadovca, približne jeho osmina.
Špička ľadovca
Túto metaforu neskôr aplikoval S. Freud na teóriu vedomia, ktorá je základom modelu ľadovca v kultúre. Freud vypracoval teóriu, podľa ktorej je ľudské konanie vedome determinované len v malej miere, a na tomto základe navrhol štrukturálny model psychiky. Tu „ego“ (princíp reality) zodpovedá vedomej oblasti osobnosti, ktorá rozhoduje o tom, ktoré časti nevedomých oblastí osobnosti („id“ (princíp slasti) a „superego“ (princíp morálky)) sa realizujú vo vnímanom svete. V porovnaní s ľadovcom teda vedomé „ja“ zaberá len menšiu, viditeľnú časť, špičku ľadovca nad vodnou hladinou. Nevedomé oblasti „id“ a „superego“ tvoria väčšiu časť, skrytú pod vodnou hladinou.
Pod hladinou
V nadväznosti na Freudov model inštancie E. Schein ďalej rozvinul model ľadovca vo vzťahu k organizačnej kultúre. Zovšeobecnil ho na
kultúru vyzerá takto: Menšia časť ľadovca, jeho špička, znamená viditeľnú a počuteľnú, t. j. rýchlo rozpoznateľnú časť kultúry (jazyk, vzhľad, správanie, …). Oveľa väčšia časť kultúry (normy, hodnoty, presvedčenia, ideály, tradície, skúsenosti, vzory, …), naopak, leží skrytá „pod vodnou hladinou“, a teda nie je okamžite vnímateľná. Významne však ovplyvňuje tú malú vnímateľnú časť, a preto je často príčinou konfliktov v medzikultúrnej komunikácii pre svoju „neviditeľnosť“. Poznanie skrytých kultúrnych aspektov a citlivý prístup k nim môže znížiť nebezpečenstvo takýchto nedorozumení.
Literatúra
Schein, Edgar H. (2006): Organizačná kultúra.
Motsching, Renate; Nykl, Ladislav (2009): Konštruktívna komunikácia.