Logo_Hyperkulturell_Zusatz_Final_01-01Logo_Hyperkulturell_Zusatz_Final_01-01Logo_Hyperkulturell_Zusatz_Final_01-01Logo_Hyperkulturell_Zusatz_Final_01-01
  • Info
  • Materialschrank
  • Lexikon
  • E-Learning
  • Seminare
✕

Mentalita

Pojem mentalita má pôvod v latinčine (mens „týkajúci sa mysle“). V bežnom jazyku sa podľa Dudenovho slovníka vzťahuje na „typ mysle a ducha“ alebo „osobitný spôsob myslenia a cítenia“ jednotlivcov, sociálnych skupín alebo dokonca celých národov. Zvláštnosť, ktorá sa odchyľuje od vlastných „noriem“ a predstáv, sa nazýva mentalita.

Odborná veda tieto významové dimenzie rozšírila: „Mentalita v zmysle dejín mentality je […] súhrn návykov alebo dispozícií myslenia a cítenia a chcenia alebo povinnosti v sociálnych skupinách“ (Hermanns 1995, 77).

Historická mentalita

Historik Peter Dinzelbacher zdôrazňuje vzájomnú povahu prvkov, ako aj časový rozmer. „Historická mentalita je súbor spôsobov a obsahov myslenia a cítenia, ktorý je formujúci pre určitý kolektív v určitom čase. Mentalita sa prejavuje v konaní,“ vysvetľuje Dinzelbacher (Dinzelbacher 1993, 21). Kolektívne obsahy myslenia však nie sú komplexné teórie alebo myšlienkové systémy, ale skôr „základné presvedčenia všeobecne platné v určitej kultúre“ (tamže, 23).

Perspektívy lingvistiky

Perspektívy lingvistiky zdôrazňujú jazykové aspekty konceptualizácie: „Mentalita zahŕňa celok ľudského sociálneho, kultúrneho a mediálneho, a teda aj jazykového konania a je akoby základom tohto konania, ktoré sa stáva viditeľným a rekonštruovateľným prostredníctvom jazyka“ (Kreuz/ Mroczynski 2016, 2 n.). Napriek tomu ide „predovšetkým o vyhľadávací termín […], ktorý má ako taký funkciu apelovať na nás, aby sme skúmali a opisovali mentality, ktoré sú zatiaľ historicky alebo sociologicky úplne neznáme“ (Hermanns 2012, 9). Okrem toho pôsobí ako „nevyhnutný pojem na vedecké opisovanie a vysvetľovanie medziľudských a medziskupinových špecifík“ (Werlen 1998, 76).

Mentalita a sociálne triedy

Sociológ Theodor Geiger opisuje mentalitu ako „subjektívnu ideológiu“. V závislosti od triedy, do ktorej ľudia patria, a životných podmienok s ňou spojených sa zvyčajne vyvíja špecifická mentalita. „Tisíce detailov každodenného života vytvárajú v súbore typ ţivota – duktus a ten je výrazom mentality“, opisuje Geiger (Geiger 1987, 80).

Je ťažké opísať nemeckú mentalitu niekoľkými slovami, pretože v rámci Nemecka existuje mnoho rôznych regiónov a kultúrnych rozdielov. Existujú však niektoré všeobecné charakteristiky, ktoré sa často spájajú s nemeckou mentalitou:

Nemci sú známi tým, že sú dochvíľni a spoľahliví. Schôdzky a termíny sa zvyčajne presne dodržiavajú.

  1. poriadok a efektívnosť: Nemci často uprednostňujú poriadok a štruktúru a snažia sa svoje úlohy plniť efektívne.
  2. dôkladnosť a starostlivosť: Nemci často prikladajú veľký význam dôkladnosti a starostlivosti pri svojej práci a každodenných úlohách.
  3. priamosť a úprimnosť: Nemci môžu byť niekedy vnímaní ako priami alebo dokonca hrubí, pretože často hovoria svoje názory otvorene a úprimne.
  4. rešpektovanie pravidiel a zákonov: Nemci majú často veľkú úctu k pravidlám a zákonom a zvyčajne ich dodržiavajú.
  5. šetrnosť a hospodárnosť: Nemci majú často silný zmysel pre šetrnosť a hospodárnosť.

Samozrejme, toto sú len všeobecné charakteristiky a v rámci nemeckej populácie určite existuje mnoho individuálnych rozdielov.

 

Literatúra

Dinzelbacher, Peter (1993): O teórii a praxi dejín mentality. In: ders. (ed.): Europäische Mentalitätsgeschichte. Hlavné témy v jednotlivých prezentáciách. Stuttgart.

Hermanns, Fritz (1995): Sprachgeschichte als Mentalitätsgeschichte. Úvahy o význame a forme a objekte historickej sémantiky. In: Gardt, Andreas/ Mattheier, Klaus/ Reichmann, Oskar (eds.): Sprachgeschichte des Neuhochdeutschen. Objekty, metódy, teórie. Tübingen, 69-101.

Hermanns, Fritz (2012): Sprachgeschichte und Mentalitätsgeschichte. Úvahy o význame a forme a objekte historickej sémantiky. In: Kämper, Heitren/ Linke, Angelika/ Wengeler, Martin (eds.): Der Sitz der Sprache im Leben: Príspevky ku kultúrnej analytickej lingvistike. Berlin/ Boston: de Gruyter, 5-36.

Geiger, Theodor (1987): Sociálne rozvrstvenie nemeckého národa: sociografický experiment na štatistickom základe. Stuttgart: Enke.

Kreuz, Christian/ Mroczynski, Robert (2016): Sprache, Kultur, Mentalität: Sprach- und kulturwissenschaftliche Beiträge zur Analyse von Mentalitäten. Berlin/ Münster: LIT.

Werlen, Erika (1998): Sprache, Kommunikationskultur und Mentalität. O tvorbe a metodológii sociálno- a kontaktovej lingvistickej teórie. Tübingen: Niemeyer.

https://www.youtube.com/@hyperkulturell

Themen

Antisemitismus Benjamin Haag Bulgarisch Chinesisch Diskriminierung Diversität Dänisch Englisch Estnisch Finnisch Flucht Flüchtlinge Französisch Griechisch Heimat Identität Indonesisch Integration Interkulturelle Kommunikation interkulturelle Kompetenz Interkulturelles Lernen Islam Italienisch Japanisch Koreanisch Kultur Lettisch Litauisch Migration Niederländisch Norwegisch Polnisch Portugiesisch Rassismus Rumänisch Russisch Schwedisch Slowakisch Slowenisch Spanisch Tschechisch Türkisch Ukrainisch Ungarisch Werte
✕
© 2024 Hyperkulturell.de       Impressum      Nutzungsregeln       Datenschutz