Mentalita

Pojem mentalita má pôvod v latinčine (mens „týkajúci sa mysle“). V bežnom jazyku sa podľa Dudenovho slovníka vzťahuje na „typ mysle a ducha“ alebo „osobitný spôsob myslenia a cítenia“ jednotlivcov, sociálnych skupín alebo dokonca celých národov. Zvláštnosť, ktorá sa odchyľuje od vlastných „noriem“ a predstáv, sa nazýva mentalita.

Odborná veda tieto významové dimenzie rozšírila: „Mentalita v zmysle dejín mentality je […] súhrn návykov alebo dispozícií myslenia a cítenia a chcenia alebo povinnosti v sociálnych skupinách“ (Hermanns 1995, 77).

Historická mentalita

Historik Peter Dinzelbacher zdôrazňuje vzájomnú povahu prvkov, ako aj časový rozmer. „Historická mentalita je súbor spôsobov a obsahov myslenia a cítenia, ktorý je formujúci pre určitý kolektív v určitom čase. Mentalita sa prejavuje v konaní,“ vysvetľuje Dinzelbacher (Dinzelbacher 1993, 21). Kolektívne obsahy myslenia však nie sú komplexné teórie alebo myšlienkové systémy, ale skôr „základné presvedčenia všeobecne platné v určitej kultúre“ (tamže, 23).

Perspektívy lingvistiky

Perspektívy lingvistiky zdôrazňujú jazykové aspekty konceptualizácie: „Mentalita zahŕňa celok ľudského sociálneho, kultúrneho a mediálneho, a teda aj jazykového konania a je akoby základom tohto konania, ktoré sa stáva viditeľným a rekonštruovateľným prostredníctvom jazyka“ (Kreuz/ Mroczynski 2016, 2 n.). Napriek tomu ide „predovšetkým o vyhľadávací termín […], ktorý má ako taký funkciu apelovať na nás, aby sme skúmali a opisovali mentality, ktoré sú zatiaľ historicky alebo sociologicky úplne neznáme“ (Hermanns 2012, 9). Okrem toho pôsobí ako „nevyhnutný pojem na vedecké opisovanie a vysvetľovanie medziľudských a medziskupinových špecifík“ (Werlen 1998, 76).

Mentalita a sociálne triedy

Sociológ Theodor Geiger opisuje mentalitu ako „subjektívnu ideológiu“. V závislosti od triedy, do ktorej ľudia patria, a životných podmienok s ňou spojených sa zvyčajne vyvíja špecifická mentalita. „Tisíce detailov každodenného života vytvárajú v súbore typ ţivota – duktus a ten je výrazom mentality“, opisuje Geiger (Geiger 1987, 80).

Je ťažké opísať nemeckú mentalitu niekoľkými slovami, pretože v rámci Nemecka existuje mnoho rôznych regiónov a kultúrnych rozdielov. Existujú však niektoré všeobecné charakteristiky, ktoré sa často spájajú s nemeckou mentalitou:

Nemci sú známi tým, že sú dochvíľni a spoľahliví. Schôdzky a termíny sa zvyčajne presne dodržiavajú.

2. poriadok a efektívnosť: Nemci často uprednostňujú poriadok a štruktúru a snažia sa svoje úlohy plniť efektívne.
3. dôkladnosť a starostlivosť: Nemci často prikladajú veľký význam dôkladnosti a starostlivosti pri svojej práci a každodenných úlohách.
4. priamosť a úprimnosť: Nemci môžu byť niekedy vnímaní ako priami alebo dokonca hrubí, pretože často hovoria svoje názory otvorene a úprimne.
5. rešpektovanie pravidiel a zákonov: Nemci majú často veľkú úctu k pravidlám a zákonom a zvyčajne ich dodržiavajú.
6. šetrnosť a hospodárnosť: Nemci majú často silný zmysel pre šetrnosť a hospodárnosť.

Samozrejme, toto sú len všeobecné charakteristiky a v rámci nemeckej populácie určite existuje mnoho individuálnych rozdielov.

Literatúra

Dinzelbacher, Peter (1993): O teórii a praxi dejín mentality. In: ders. (ed.): Europäische Mentalitätsgeschichte. Hlavné témy v jednotlivých prezentáciách. Stuttgart.

Hermanns, Fritz (1995): Sprachgeschichte als Mentalitätsgeschichte. Úvahy o význame a forme a objekte historickej sémantiky. In: Gardt, Andreas/ Mattheier, Klaus/ Reichmann, Oskar (eds.): Sprachgeschichte des Neuhochdeutschen. Objekty, metódy, teórie. Tübingen, 69-101.

Hermanns, Fritz (2012): Sprachgeschichte und Mentalitätsgeschichte. Úvahy o význame a forme a objekte historickej sémantiky. In: Kämper, Heitren/ Linke, Angelika/ Wengeler, Martin (eds.): Der Sitz der Sprache im Leben: Príspevky ku kultúrnej analytickej lingvistike. Berlin/ Boston: de Gruyter, 5-36.

Geiger, Theodor (1987): Sociálne rozvrstvenie nemeckého národa: sociografický experiment na štatistickom základe. Stuttgart: Enke.

Kreuz, Christian/ Mroczynski, Robert (2016): Sprache, Kultur, Mentalität: Sprach- und kulturwissenschaftliche Beiträge zur Analyse von Mentalitäten. Berlin/ Münster: LIT.

Werlen, Erika (1998): Sprache, Kommunikationskultur und Mentalität. O tvorbe a metodológii sociálno- a kontaktovej lingvistickej teórie. Tübingen: Niemeyer.