Medzikultúrnosť

Dieťa sa rodí bez kultúrneho porozumenia, t. j. „kultúra“ je niečo, čo sa musí naučiť. Prostredníctvom sociálnych kontaktov, spoločenských udalostí, inštitúcií a materiálne ovplyvneného sveta sa u dieťaťa vyvíjajú subjektívne postoje, hodnoty a koncepty. Tento proces učenia sa kultúre (nazývaný aj enkulturácia) mení jednotlivca na sociálnu bytosť, ktorá si dokáže nevedome osvojiť kultúrne znaky svojho prostredia a primerane sa správať. Osvojujú sa kultúrne formy a rozhodnutia.

Orientačný systém

Kultúra je teda orientačný systém formujúci identitu, ktorý je internalizovaný a už sa vedome nevníma. Kultúrna identita je zároveň vždy aj skupinovou identitou, pretože ju možno vysledovať z príslušnosti k určitej kultúrnej skupine. Keďže narábanie s vlastnou identitou je veľmi emocionálne, je pri medzikultúrnych stretnutiach obzvlášť dôležité zamyslieť sa nad tým, ktoré časti vlastnej identity sú individuálne a ktoré kultúrne, aj keď sa to v každodenných situáciách dá len ťažko alebo s ťažkosťami urobiť (porov. EMIL 2006, 13 a nasl.).

Hodnoty a normy

V cudzom kultúrnom prostredí sa rýchlo ukáže, že prevládajú iné hodnoty a normy. Už nie je možné orientovať sa na vlastné kultúrne smernice. To môže vyvolať pocit nepokoja a neistoty. Až stretnutie s rôznymi kultúrami umožňuje reflektovať a uvedomiť si vlastnú kultúrnu identitu. Styk s kultúrami, ktoré predstavujú iné hodnoty a normy, vedie k ich vnímaniu ako „cudzích“ (porovnaj EMIL 2006, 15 a nasl.).

Osobnosť je produktom umiestnenia sa vo vlastnej kultúre. V tejto súvislosti je dôležité vnímať vlastnú kultúrnu identitu ako premenlivú, pretože „kultúry nie sú klietky a ľudia nie sú ich väzňami“ (EMIL 2006, 16). Kultúrna identita podlieha neustálym zmenám, ktoré spôsobuje konfrontácia s ľuďmi z iných kultúrnych okruhov. V multikultúrnej spoločnosti preto hovoríme o formovaní multikultúrnych identít, ktoré s kultúrnymi statkami narábajú situačne a individuálne (porov. EMIL 2006, 16 a nasl.).

Interkulturalita – výmena medzi kultúrami

Pojem interkulturalita označuje proces výmeny medzi rôznymi kultúrami alebo medzi osobami či skupinami s rôznym kultúrnym zázemím. V tomto kontexte sa interkulturalita vzťahuje na tradične samostatné kultúrne skupiny (porov. Irmer 2002, 11). Podľa Yousefiho sa interkulturalita vzťahuje na „teóriu a prax, spôsob chápania, ktorý sa zaoberá historickým a súčasným vzťahom všetkých kultúrnych oblastí a ľudí ako ich nositeľov“. (Yousefi 2014, 25)

Stretnutie kultúr, ktoré majú odlišné hodnoty, systémy významov a úrovne poznania, je spojené s podráždením, prekvapením, interakciou a sebavedomím. Predpona inter znamená „medzi“ alebo „navzájom“ a „odkazuje na skutočnosť, že v procese výmeny vzniká niečo nové“. (Barmeyer 2012, 81) Prostredníctvom interkultúrnej komunikácie si interagujúce osoby dohadujú nové pravidlá komunikácie a správania, ktoré sa vyznačujú silným impulzom. Až keď interagujúce osoby klasifikujú „vlastné“ a „cudzie“ ako významné, dochádza k situáciám kultúrneho prekrývania a vzniká interkulturalita (porov. Barmeyer 2012, 82).

Interkultúrna komunikácia

V komunikačných situáciách môže aspekt interkultúrnosti slúžiť ako upozornenie, aby sa ľudia nevnímali odtrhnuto od svojho kultúrneho prostredia, ale ako príslušníci určitej skupiny alebo skupiny ľudí. Treba sa však vyvarovať kultivácie komunikačných partnerov, t. j. pripisovania im špecifických vlastností kvôli ich kultúrnemu zázemiu (porov. Wiechelmann 2013, 331).

Mosty kontaktu

Trans-, inter- a multikulturalizmus

Hoci sa pojmy trans-, inter- a multikulturalizmus často používajú ako synonymá, ich význam nie je totožný. Podľa Yousefiho majú tieto tri teórie „vnútornú príbuznosť napriek zjavným rozdielom[ ]“ (Yousefi 2014, 25). Interkulturalita je spojivom medzi transkulturalitou a multikulturalitou.

Multikultúrnosť znamená spolužitie ľudí rôzneho pôvodu, životných situácií a kultúrnych spôsobov života v spoločnosti. Predpokladá existenciu jasne odlišných, homogénnych kultúr. Transkulturalita na druhej strane znamená, že neexistujú homogénne kultúry, ale len kultúrne hybridy s rôznym stupňom odlišnosti. „Kultúry sú vzájomne prepojené prostredníctvom migrácie, komunikačných systémov a ekonomických vzájomných závislostí“ (Irmer 2022, 12). Národné hranice sa už neberú do úvahy. Transkulturalita znamená vzájomne závislú globálnu kultúru, ktorá spája všetky národné kultúry (porovnaj Irmer 2002, 11 a nasl.). Pojem hyperkultúrnosť je nový.

Vzrušujúci je aj cibuľový model kultúry.

Literatúra

Barmeyer, Christoph (2012): Taschenlexikon Interkulturalität. Göttingen: Vandenhoeck & Ruprecht.

Európsky modulový program pre interkultúrne vzdelávanie vo vzdelávaní učiteľov EMIL 2006. Interkultúrne kompetencie na základných školách. http://www.emil.ikk.lmu.de/deutch/ Handbuch-EMIL-Volltext.pdf [15.03.2017].

Irmer, Marion (2002): Interkultúrna hra a učenie. Praktické riešenia. Knižka: WEKA Media.

Wiechelmann, Sarah (2013): Interkultúrne vzdelávanie v Európe: Bolo to medzikultúrne nedorozumenie? O nebezpečenstve straty pohľadu na človeka kvôli kultúre. In: Kumbier, Dagmar/ Schulz von Thun, Friedemann (eds.): Interkulturelle Kommunikation. Metódy, modely, príklady. 6. vyd. Reinbek bei Hamburg: Rowohlt Verlag, 323-335.

Yousefi, Hamid Reza (2014): Základné pojmy medzikultúrnej komunikácie. Mníchov: UVK.