Maskulinizmus/Hegemonická mužskosť

Maskulinizmus a hegemonická maskulinita sú názvy hnutia a zároveň termíny rodových štúdií. Vzťahujú sa na vzťahy medzi mužmi a ženami, ale aj na vzťahy medzi mužmi navzájom. Predovšetkým ide o požadovanú „nadradenosť“ (BI 2020) muža, s tým spojené akceptovanie podriadených a spôsob, akým sa to v každom prípade zdôvodňuje (porov. Meuser; Scholz, 24).

Maskulinizmus

Termín maskulinizmus (tiež maskulinizmus) označuje medzinárodné hnutia za práva mužov, ktorí sa skutočne zasadzujú za práva svojho pohlavia. Ako reakcia na druhé hnutie za práva žien vznikli v 70. rokoch 20. storočia rôzne tieto hnutia v USA a neskôr aj v severnej Európe, sú však veľmi rôznorodé. Kým profeministické hnutia sa zasadzujú za rovnaké práva pre všetky pohlavia, za odstránenie diskriminácie podľa pohlavia a za zrovnoprávnenie rodových vzťahov, maskulinistické hnutia sa teda zasadzujú za práva mužov bez výnimky (porov. Maskulinizmus). Tu je dôležité uvedomiť si rôzne prejavy. Presne treba rozlišovať medzi orientáciou na antifeminizmus, explicitnú mizogýniu alebo ochranu a rozširovanie práv mužov.

Pôvod pojmu

Termín maskulinizmus bol použitý už v roku 1911 v akademickom časopise The Freewoman (OUP 2020). Až v 80. rokoch 20. storočia sa v sociológii uskutočnil ďalší výskum, čiastočne aj preto, že klasický obraz mužov sa považoval za „nespochybniteľnú samozrejmosť“ (Baur; Luedtke 2008, 8). Ženy, ich diskriminácia a feminizmus tak boli vždy v popredí výskumu (porov. Baur; Luedtke 2008, 7). po zmene smerom k postindustriálnej spoločnosti sa zdalo, že muži získali nový a dovtedy neznámy profil (porov. Baur; Luedtke 2008, 8). Najmä Robert Connell vytvoril pojem hegemonická maskulinita, takže tento pojem sa stal rozhodujúcim vo výskume maskulinity (porov. Meuser; Scholz 2012, 24). Termín teda vznikol vo vedeckom výskume, ale čoraz častejšie ho používajú mužské hnutia ako vlastné označenie (porov. Baur; Luedtke 2008, 8).

Orientácia na stereotypné rodové roly

Klasické, resp. historické vzory rolí, podľa ktorých muž funguje ako dominantná hlava a živiteľ rodiny a žena sa má starať o domácnosť a deti, sa v našej spoločnosti do značnej miery uvoľnili, resp. zďaleka nie sú také výrazné ako pred niekoľkými desaťročiami (porov. Claus 2014, s. 14 a nasl.). Napriek tomu však stále existujú určité ideálne predstavy, ktorým by mali obe pohlavia zodpovedať. Medzi ne patrí napríklad charakteristika muža byť silný, z ktorej okrem fyzickej sily vyplýva aj to, že je nemužné prejavovať city alebo citovú zraniteľnosť. Maskulinisti sa zaoberajú diskurzom o existujúcich predstavách o mužskosti (porov. Claus 2014, s. 49). Na tomto mieste je však potrebné uviesť, že v rámci hnutia neexistuje konsenzus o tom, ako by mala „nová maskulinita“ vyzerať (porov. Claus 2014, s. 13). Najmä v antifeministických alebo mizogýnnych prúdoch sa skôr zdá, akoby sa chceli znovu dobývať staré rolové schémy.

Významy v kontexte hnutí za práva mužov

Skupiny ako Hnutie za práva mužov, Promise Keepers alebo tzv. mýtopoetické hnutia mužov (porov. Martschukat 2008, 48-49) kritizujú, že feministické snahy o rovnoprávnosť diskriminujú a utláčajú mužov, čím vytvárajú „krízu mužskosti“ (porov. Feldmann 2013, 478). Napríklad diskriminácia žien sa popiera, pretože muži sú rovnakým spôsobom znevýhodnení aj v iných oblastiach. Tu sa často uvádza kratšia dĺžka života, povinná vojna a diskriminácia vo väzbe. Iní argumentujú prirodzeným alebo nábožensky založeným právom na nadradenosť mužov (porovnaj Vahsen 2002, 249) alebo sa chcú vrátiť k prirodzenej a silnej mužskosti (porovnaj Martschukat 2008, 47-48). Tieto rôzne tábory sa prekrývajú v naturalistickom a esencialistickom chápaní rodových rozdielov (porov. Connell 2015, 95), pričom aj „umiernenejšie“ prúdy väčšinou reprodukujú problematický rodový vzťah.

V mnohých prípadoch sa fenomén maskulinizmu označuje za „mizogýnny a homofóbny“, pretože slúži „na udržiavanie a stabilizáciu mužmi obsadených mocenských štruktúr“ (Vahsen 2002, 253). Maskulinistické tendencie tak obhajujú upevňovanie a legitimizáciu patriarchálnych vzťahov dominancie, a teda hegemonickej maskulinity.

Hegemonická maskulinita

Koncept hegemonickej maskulinity pochádza od austrálskeho sociológa Raewyna Connella (nar. 1944) a napriek rôznym kritikám (porov. Meuser 2016, 221) predstavuje ústredný koncept v sociologickom výskume maskulinity či rodového hľadiska. Na rozdiel od dovtedy prevládajúcej teórie rodových rolí má Connellov prístup tú výhodu, že ho možno využiť na skúmanie súvislosti medzi maskulinitou a mocou (porov. Connell 2015, 72).

Ústredným prvkom Connellovho prístupu je predpoklad, že existuje pluralita maskulinít (ako aj feminít, porov. May 2010, 131), ktoré podliehajú sociálnym zmenám a zároveň koexistujú v spoločnosti (porov. Vahsen 2002, 253). Connell vo svojej relevantnej knihe The Made Man označuje za hegemonickú maskulinitu tú, ktorá je dominantná a prevládajúca v každej kultúre a dobe.

„‚Maskulinita‘ je pozícia v rodových vzťahoch; praktiky, prostredníctvom ktorých muži a ženy tieto pozície zaujímajú, a účinky týchto praktík na telesnú skúsenosť, osobnosť a kultúru“ (Connell 2015, 124).

Ak to vezmeme ďalej, „[h]egemonickú maskulinitu […] možno definovať ako takú konfiguráciu rodových praktík, ktorá […] zabezpečuje (alebo má zabezpečiť) dominanciu mužov, ako aj podriadenosť žien“ (Connell 2015, 130).

Connellova koncepcia hegemonickej maskulinity tu vychádza z koncepcie kultúrnej hegemónie Antonia Gramsciho. Podľa jeho „triedno- a štátno-teoretickej koncepcie hegemónie“ (May 2010, 141) „dominancia […] teda funguje prostredníctvom záväzku k spoločným hodnotám a spoločným interpretačným vzorcom“ (Meuser 2015, 10). Na rozdiel od imperiálnych štruktúr, kde moc existuje prostredníctvom donútenia, charakteristickým znakom hegemonických vzťahov nadvlády je „[implicitný] súhlas podriadených“ (Meuser 2016, 220).

Hegemonickú maskulinitu však netreba chápať ako zväzok vlastností, ktoré majú všetci muži vo väčšine, ale skôr funguje ako systém poriadku alebo vzor (porov. May 2010, 129). Vníma sa ako ideál mužskosti, ktorý je ustanovený menšinou elít a štruktúruje sociálne vzťahy (porov. Meuser 2016, 221). Hegemonická maskulinita sa totiž vymedzuje dvojakým spôsobom: od femininity, ale aj od iných foriem maskulinity (porov. Vahsen 2002, 248). Súhlasiac s týmto dvojitým vzťahom dominancie mužskosti (porov. Meuser 2016, 221), Bourdieu píše, že mužskosť je „eminentne relačný koncept, konštruovaný pred a pre iných mužov a proti ženskosti, z akéhosi strachu pred ženskosťou“ (Bourdieu 2005, 96). Connell označuje v súčasnosti dominantnú koncepciu maskulinity ako transnacionálnu biznis maskulinitu (porovnaj Meuser 2015, 12).

„Mužskosti“ – klasifikácia podľa Raewyn Connell

Hegemonická maskulinita je vo vzťahu dominancie a napätia s tromi ďalšími nadradenými kategóriami maskulinít, ktoré Connell rozlišuje nasledovne:

1. Podriadená maskulinita: v súlade s vymedzením voči ženskosti sú muži, ktorí sa odchyľujú od heteronormatívneho obrazu maskulinity, znehodnocovaní. Týka sa to tak homosexuálnych (alebo nebinárnych) konceptov identity, ako aj mužov, ktorých charakteristiky sú stereotypne interpretované ako ženské (porov. Connell 2015, 131 – 132).
2. marginalizovaná maskulinita: muži postihnutí rasizmom (alebo triednym rasizmom) tiež menej využívajú patriarchálne mocenské štruktúry (porov. Connell 2015, 134). Najmä rasistický topos „nebezpečného černocha“ slúži mocenskej konštelácii bieleho patriarchátu.
3. Komplicitná maskulinita: tá sa vyznačuje tým, že hoci nemá atribúty hegemonickej maskulinity, profituje z hegemonickej maskulinity vďaka tzv. patriarchálnej dividende (porov. tamže) (porov. May 2010, 130).

Všetky tieto koncepty maskulinity (ako aj femininity) sú však tiež premenlivé a navzájom sa ovplyvňujú (porov. tamže, 130 – 132). Connellova koncepcia v niektorých bodoch pripomína Bourdieuovu teóriu mužskej dominancie či hegemónie, preto možno koncept hegemonickej maskulinity chápať aj ako habituálno-teoretický koncept maskulinity (porov. Meuser 2016, 222), podľa ktorého treba hegemonickú maskulinitu chápať ako „generatívny princíp konštrukcie maskulinity“ (Meuser 2016, 221).

Problém rodových rozdielov v odmeňovaní z maskulínnej perspektívy (príklad).

Skutočnosť, že medzi pohlaviami neexistuje rovnosť, možno v našej modernej spoločnosti pozorovať na rôznych miestach alebo za rôznych okolností: „Napriek politicky nadšeným desaťročiam žien a napriek (síce miernym) rodovo-politickým zásahom sociálneho a právneho štátu sa mužská hegemónia v politike a hospodárstve dokázala trvalo presadiť (Kreisky 2001, s. 153).“

Napríklad v hospodárstve takmer všetky dôležité vedúce pozície zastávajú muži (porovnaj Kreisky 2001, s. 154 a nasl.), takže v tejto súvislosti možno hovoriť o „sebaobraze mužskej nadradenosti“ (Franziska Schutzbach 2018, s. 305) alebo hegemonickej maskulinite. Podobne sa táto disproporcionalita prejavuje aj v odmeňovaní oboch pohlaví. Tento nepomer sa označuje ako rodový rozdiel v odmeňovaní, podľa ktorého sú muži za rovnakú prácu a kvalifikáciu platení výrazne viac ako ženy (porovnaj Robert Claus 2014, s. 39). V súvislosti s týmto vývojom sa najmä z kruhov hájacich práva žien ozvali hlasy, ktoré žiadajú vyrovnanie platov. Maskulinisti sa však cítia byť znevýhodnení opatreniami, ktoré sa v tejto súvislosti zavádzajú, ako napríklad kvóty pre ženy, pretože podľa ich názoru sa pozornosť venuje len záujmom žien. Okrem toho maskulinisti problematizujú presadzovanie žien ako „priamu prekážku na životnej dráhe chlapcov a mužov, keďže [by boli] zatlačení do pasivity a nízko platených povolaní“ (Claus 2014, s. 39).

 

Literatúra

Baur, Nina; Luedtke, Jens (eds.) (2008): Sociálna konštrukcia mužskosti. Hegemonické a marginalizované maskulinity v Nemecku. Opladen: Budrich.

Bibliographisches Institut GmbH (2020): Hegemony, the, [online] https://www.duden.de/rechtschreibung/Hegemonie [19.09.2020].

Bourdieu, Pierre: Mužská dominancia. Frankfurt a. M.: Suhrkamp 2005.

Claus, Robert (2014). Maskulismus – Antifeminismus zwischen vermeintlicher Salonfähigkeit und blatant Frauenhass. Friedrich Ebert Stiftung (ed.); Forum Politik und Gesellschaft.

Connell, Raewyn: The Made Man. Konštrukcia a kríza maskulinít. Štvrté prepracované a rozšírené vydanie. Wiesbaden: Springer 2015 (= Gender and Society 8).

Fegter, Susann (2012): Kríza chlapcov vo vzdelávaní a výchove. Diskurzívna konštrukcia rodu a mužskosti. Wiesbaden: Springer VS.

Feldmann, Doris u. Sabine Schülting: Männlichkeit. In: Metzler Lexikon Literatur- und Kulturtheorie. Prístupy – osoby – základné pojmy. Ed. by Ansgar Nünning. Piate aktualizované a rozšírené vydanie. Stuttgart: Metzler 2013. s. 478-479.

Kreisky, E. (2001). Svetové hospodárstvo ako pole boja: aspekty vzájomného pôsobenia globalizmu a maskulinizmu. Austrian Journal of Political Science, 30(2), 137-159. https://nbn-resolving.org/urn:nbn:de:0168- ssoar-59682.

Martschukat, Jürgen u. Olaf Stieglitz: Geschichte der Männlichkeiten. Frankfurt a. M.: Campus Verlag 2008 (= Historické úvody 5).

Maskulinizmus. https://www.lexico.com/definition/masculinism (5.10.2020).

May, Michael: Hegemonická maskulinita. In: Politika žien v rukách rodiny? Nové vzťahy v konkurencii, autonómii alebo spolupráci. Ed. by Karin Böllert and N. Oelkers. Wiesbaden: Verlag für Sozialwissenschaften 2010. s. 129-156.

Meuser, Michael: Sociológia. In: Maskulinita. Interdisciplinárna príručka. Ed. by Stefan Horlacher, B. Jansen and W. Schwanebeck. Stuttgart: Metzler 2016. s. 218-236.

Meuser, Michael; Scholz, Sylka. In: Baader, Meike Sophia; Bilstein, Johannes; Tholen, Toni (eds.) (2012): Výchova, vzdelávanie a rod. Mužskosť v centre pozornosti rodových štúdií. Wiesbaden: Springer VS.

Meuser, Michael: Männlichkeit in Gesellschaft. Predslov: Menoslovy v spoločnosti. Úvod do problematiky: The Made Man. Konštrukcia a kríza maskulinít. Štvrté prepracované a rozšírené vydanie. Wiesbaden: Springer 2015 (= Gender and Society 8). S. 9-20.

Oxford University Press (2000): Masculinism, n., [online] https://www.oed.com/view/Entry/114564?redirectedFrom=masculinism#eid [19.09.2020].

Schutzbach, Franziska (2018): Dominantná maskulinita a neoreakčný svetonázor v scéne pick-up artistov. Publikované vo Feministických štúdiách, ročník 36, číslo 2. Edícia: Feministické štúdie: Sabine Hark et. al, DOI: https://doi.org/10.1515/fs-2018-0034; Publisher: De Gruyter; Published online: 02.11.2018.

Vahsen, Mechthilde: Männlich/Masculinity/Maskulínne štúdie. In: Metzler Lexikon Gender Studies, Geschlechterforschung. Prístupy – Osoby – Základné pojmy. Ed. by Renate Koll. Stuttgart: Metzler 2002. s. 252-253.

Vahsen, Mechthilde: Männerforschung (Mužské štúdiá/Nové mužské štúdie/Mužské hnutie). In: Metzler Lexikon Gender Studies, Geschlechterforschung. Prístupy – Osoby – Základné pojmy. Ed. by Renate Koll. Stuttgart: Metzler 2002. s. 248-249.