Ľudské práva

Ľudskými právami sa rozumejú všetky tie práva, ktoré sú vrodené každej ľudskej bytosti bez ohľadu na pôvod alebo pohlavie a ktoré nemožno priznať ani odoprieť. Tvoria normatívny a právny základ ľudstva, a teda všetkých štátov alebo spoločností (porovnaj Menschenrechte, bpb.de). V súlade s tým sa považujú aj za nadradené konkrétnym legislatívnym štruktúram štátu, preto tieto môžu ľudské práva „uznať“, ale nie definovať (Menschenrechte, bpb.de).

Všeobecná deklarácia ľudských práv

Všeobecná deklarácia ľudských práv (UDHR) ako ústredný dokument formuluje ľudské práva ako morálne piliere ľudstva v 30 článkoch (porovnaj Deutsche Gesellschaft für die Vereinten Nationen e.V. 2018, 3). VDĽP teda zdôrazňuje najmä ústrednú hodnotu dôstojnosti, ktorá sa zabezpečuje prostredníctvom práv. V súlade s tým je cieľom uvedeným v preambule „uznanie prirodzenej dôstojnosti a rovnakých a neodňateľných práv všetkých členov ľudského spoločenstva“ (Deutsche Gesellschaft für die Vereinten Nationen e.V. 2018, 6). Medzi takéto ľudské práva patria okrem iného právo na život, nedotknuteľnosť a bezpečnosť, právo na rovnosť, volebné právo, právo na slobodu prejavu, viery a svedomia a iné (porovnaj Menschenrechte, bpb.de).

Napriek ďalekosiahlemu celosvetovému uplatňovaniu ľudských práv sa za ne na niektorých miestach stále musí bojovať. Hoci v niektorých krajinách sa ľudské práva už zdajú byť samozrejmosťou, k ich porušovaniu dochádza aj v súčasnosti. Preto je nevyhnutné pokračovať v ich ochrane a uplatňovaní (porovnaj Menschenrechte, bpb.de).

Nástroje v oblasti ľudských práv

Medzinárodné organizácie pozostávajúce zo združení rôznych krajín, ako napríklad Organizácia Spojených národov alebo Rada Európy, sa venujú úlohe zabezpečiť a uplatňovať ľudské práva na celom svete (porovnaj Spohr 2014, 17).

Prvé z nich pozostávajú zo siete orgánov, ktoré vykonávajú administratívnu činnosť na podporu ľudských práv. Napríklad Rada pre ľudské práva, ktorú tvorí 47 pravidelne volených členských štátov z takmer všetkých kontinentov, organizuje zasadnutia o aktuálnom vývoji a posudzuje možné porušenia ľudských práv (porovnaj Spohr 2014, 52, 54 – 56, 108). Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva ako ďalší orgán úzko spolupracuje na vnútroštátnej úrovni s príslušnými súdnymi a zákonodarnými orgánmi členských štátov OSN. Ako „sekretariát“ tak predstavuje spojovací článok medzi členskými štátmi a Radou pre ľudské práva (porovnaj Spohr 2014, 116/117). Bezpečnostná rada OSN má tiež nadradenú zodpovednosť za zachovanie mieru a ľudských práv (porovnaj Organizácia Spojených národov (OSN), bpb.de).

Na európskej úrovni Rada Európy, ktorú tiež tvorí 47 členských štátov, už prijala množstvo dohôd na ochranu ľudských práv, napríklad „Európsky dohovor o ľudských právach“, ktorý v mnohých článkoch deklaruje hodnoty, ako je právo na vzdelanie alebo právo na slobodné voľby, ako zabezpečené (Európsky súd pre ľudské práva 2002, 35).

Vznik dnešných ľudských práv

Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (OSN) prijalo 10. decembra 1948 rezolúciu 217 A (III) (Ľudské práva). Myšlienka, že všetci ľudia majú práva, ktoré im nesmú byť odňaté, vznikla na základe skúseností so zločinmi spáchanými počas druhej svetovej vojny a holokaustu (porovnaj História dokumentu, un.org). Počas druhej svetovej vojny vyhlásil americký prezident Roosevelt v roku 1941 Štyri slobody, ktoré mali zabezpečiť mierové a spravodlivé usporiadanie sveta po vojne. Štyri slobody zabezpečovali slobodu prejavu, slobodu náboženstva, slobodu od nedostatku a slobodu od strachu (porovnaj Haratsch 2010, 69/70). Po skončení druhej svetovej vojny bola založená Organizácia Spojených národov. Cieľmi Charty OSN sú napríklad negatívny mier (absencia vojenskej sily), ako aj úsilie o pozitívny mier (spolupráca v oblasti ľudských práv, rozvoja, hospodárstva a kultúry a priateľských vzťahov) (porov. The Founding of the United Nations, dgvn.de).

1948

Ľudské práva boli témou diskusií už na prvých zasadnutiach OSN v roku 1946 a v nasledujúcom roku sa prvýkrát zišla Komisia pre ľudské práva, aby sformulovala dohovor o ľudských právach. Konečný návrh, na ktorom sa podieľalo viac ako 50 členských štátov, bol predložený v septembri 1948 a prijatý 10. decembra toho istého roku. Pritom 48 štátov hlasovalo za a 8 štátov sa zdržalo hlasovania (pozri História dokumentu, un.org a Haratsch 2010, 71/72).

Ľudské práva a ich ochrana už teda nie sú len vnútroštátnou, ale medzinárodnou záležitosťou. Najmä druhá svetová vojna jasne ukázala, že ochranu ľudských práv nemožno ponechať na príslušný vnútroštátny právny poriadok (pozri Haratsch 2010, 70). Ľudské práva sa pravidelne rozširujú, napríklad o Dohovor o odstránení rasovej diskriminácie (1966), o odstránení diskriminácie žien (1979), o právach dieťaťa (1989) a Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (2006) (porovnaj Haratsch 2010, 73).

Literatúra

Deutsche Gesellschaft für die Vereinten Nationen e.V. (2018): Die Allgemeine Erklärung der Menschenrechte. Berlin: Deutsche Gesellschaft für die Vereinten Nationen e.V. (DGVN).

Deutsche Gesellschaft für die Vereinten Nationen e.V. (o.J.): Die Gründung der Vereinten Nationen. https://dgvn.de/un-im-ueberblick/geschichte-der-un [18.09.2020].

Europäischer Gerichtshof für Menschenrechte (2010): European Convention of Human Rights. as amended by Protocols Nos. 11 and 14. supplemented by Protocols Nos. 1, 4, 6, 7, 12, 13 and 16. Straßburg: Council of Europe.

Haratsch, Andreas (2010): Die Geschichte des Menschenrechts. In: Klein, Eckart und Andreas Zimmermann (Hgg.): Studien zu Grund- und Menschenrechten. Potsdam: Universitätsverlag Potsdam.

Schubert, Klaus/Martina Klein (2018): Menschenrechte. In: Das Politiklexikon. 7., aktual. u. erw. Aufl. https://www.bpb.de/nachschlagen/lexika/politiklexikon/17842/menschenrechte [18.09.2020].

Schubert, Klaus/Martina Klein (2018): Vereinte Nationen (UN). In: Das Politiklexikon. 7., aktuali. u. erw. Aufl. https://www.bpb.de/nachschlagen/lexika/politiklexikon/18398/vereinte-nationen-un [18.09.2020].

Spohr, Maximilian (2014): Der neue Menschenrechtsrat und das Hochkommissariat für Menschenrechte der Vereinten Nationen. Entstehung, Entwicklung und Zusammenarbeit. Berlin: Dunkler & Humblot.

United Nations (o.J.): History of the Document. https://www.un.org/en/sections/universal-declaration/history-document/index.html [18.09.2020].