Ľudia

Duden zahŕňa niekoľko hlavných a vedľajších kategórií pod pojmom Volk. Od 20. storočia Grimm’sche Wörterbuch dokonca napočítal celkovo 15 hlavných významov a deväť podvýznamov. V sociologickom slovníku možno nájsť toto heslo: „Spoločenstvo ľudí spojených spoločným historickým a kultúrnym dedičstvom, žijúcich spolu v rámci určitých štátnych hraníc (Staatsvolk)“ (Reinhold 2017, 710).

Na pochopenie rozsiahlych významov a konotácií slova je potrebné zohľadniť historický kontext.

Ľudia v priebehu času

Slovo Volk síce nie je jednoznačne doložené, ale uvádza ho väčšina slovníkov, pochádza z germánskeho fulka „ľud, vojnový ľud“ (porovnaj Kluge 1963, 825; porovnaj Pfeifer 1989). Podľa Grimmovho slovníka je najstarším významom uzavretý oddiel bojovníkov (staroslov. plŭkŭ „kriegsschar, kämpfende schar“) (porov. Grimm 1854-1961, 455). Okrem vojenského ľudového termínu, ktorý označoval ozbrojené vojsko, existoval aj teologický termín Boží ľud. Až v 17. storočí, v neposlednom rade v dôsledku Francúzskej revolúcie, vznikol termín Staatsvolk, ktorý sa používa dodnes (porov. Retterrath 2016, 33).

Až do 19. storočia sa vyvinula široká škála slovných spojení. Spoločným znakom týchto významov však je, že sa vzťahujú buď na abstraktný, imaginárny alebo reálny dav ľudí, ktorých spája náboženstvo, tradícia, jazyk alebo osobitný cieľ a/alebo majú podobné vlastnosti.

Kolísavé konotácie

„V súčasnom politickom používaní sa slovo Volk používa len zriedka,“ hovorí Jörn Retterath vo svojej knihe Was ist ein Volk? Aj história ukazuje rôzne prejavy používania tohto slova. Je to pravdepodobne spôsobené kolísavými konotáciami v priebehu dejín. Kým v stredoveku sa slovo Volk chápalo ako „nižšia trieda“ (pospolitý ľud) na rozdiel od šľachty, a preto malo zväčša negatívny nádych, po Francúzskej revolúcii (1789) a americkej Deklarácii nezávislosti (1776) sa chápalo ako „súhrn všetkých občanov s rovnakými právami“, a preto získalo pozitívny náboj. Namiesto toho, aby sa hranica viedla v rámci spoločnosti, začala sa viesť okolo nej (porovnaj Retterrath 2016).

Vo Weimarskej republike stále všadeprítomné slovo Volk sa ako nestranný výraz diskvalifikovalo napokon pokusom o privlastnenie zo strany národných socialistov (porov. Retterrath 2016).

Možno poukázať na to, že dejiny významu tohto slova sú úzko späté s politickým a historicko-spoločenským vývojom. Kluge vo svojom etymologickom slovníku nemeckého jazyka k tejto téme ďalej píše: „jeho emocionálny tón závisí od postoja a nálady hovoriaceho“. (Kluge 1963, 825)

„My sme ľud“?

Christian Böttger vo svojej knihe Ethnos. Der Nebel um den Volksbegriff (Hmla okolo pojmu ľud) otázku, či ešte existuje niečo ako ľud, alebo sú národy ideologickými konštruktmi minulosti, ktoré by v našom globalizovanom svete už nemali mať miesto. Ide o otázky, ktoré je v súčasnosti potrebné riešiť, čím odkazuje na politicky a mediálne potlačený pojem ľud.

Diskurzu hodná je aj existencia „my-cítenia“ založeného na spoločenstve pôvodu a kultúry alebo ľudového vedomia v čase, keď v dôsledku imigračnej politiky silnejú marginálne politické hlasy (porov. Böttger 2014).

Pojem národ sa často používa ako synonymum.

Literatúra

Böttger, Christian (2014): Ethnos. Hmla okolo pojmu národ. Schnellnach: Lindenbaum.

Duden, Online vydanie: https://www.duden.de/rechtschreibung/Volk [20.06.2018].

Grimm, Jacob u. Wilhelm (1854-1961): Nemecký slovník. http://www.woerterbuchnetz.de/DWB?lemma=volk [14.06.2018].

Kluge, Friedrich (1963): Etymologisches Wörterbuch der deutschen Sprache. Devätnáste vydanie. Berlin: de Gruyter.

Reinhold, Gerd (2017): Soziologie-Lexikon. Berlin/ Bosten: Oldenburg Wissenschaftsverlag.

Retterrath, Jörn (2016): „Čo je to ľud?“: Volks- und Gemeinschaftskonzepte der politischen Mitte in Deutschland 1917-1924. Berlin: de Gruyter.