Pojem „Leitkultur“ (usmerňujúca kultúra) vznikol v priebehu politických diskusií o integrácii (Novak, 2006, 17). V roku 1996 ho zaviedol politológ Bassam Tibi. Podľa Tibiho je európska smerodajná kultúra založená na západnom liberálnom hodnotovom systéme, ktorý sa opiera o „demokraciu, sekularizmus, osvietenstvo, ľudské práva a občiansku spoločnosť“ (Tibi, 2000, 154). V priebehu politických diskusií o imigračnej politike sa o tomto pojme opakovane kriticky diskutovalo. V tomto procese termín nadobúdal čoraz viac politický charakter.
Od termínu k politickej otázke
V článku v „Süddeutsche Zeitung“ v roku 1998 použil politik CDU Jörg Schönbohm termín „Leitkultur“ ako priamy protiklad k „multikultúre“ a ako pokus o definovanie národnej identity (porovnaj ZIELCKE, SZ, 1998). Jörg Schönbohm predpokladá, že cudzinci sa odmietajú integrovať, a zavedenie Leitkultur považuje za nevyhnutné na ochranu hodnôt nemeckého základného zákona (porovnaj KOWITZ, SZ, 1998).
V októbri 2000 sa tohto termínu ujal Friedrich Merz, vtedajší predseda parlamentnej skupiny CDU, a požadoval pravidlá pre prisťahovalectvo a integráciu a v rámci toho aj jednotnú „liberálnu nemeckú Leitkultur“ (smerodajnú kultúru) pre Nemecko, pretože len tak môže fungovať integrácia (Merz, Die Welt, 2000). V dôsledku toho sa pojem „Leitkultur“ konotuje s konzervatívnym pohľadom na svet a tomu zodpovedajúcou migračnou politikou (EBD, SZ, 2000). Rovnako sa tento pojem interpretuje aj ako protiklad multikultúry.
Obnovený vzostup v diskusii o Leitkultur
Utečenecká kríza v roku 2015 dala otázke Leitkultur nový impulz. V roku 2017 Thomas de Maizière (vtedajší spolkový minister vnútra) napísal 10-bodový katalóg o Leitkultur v Nemecku, čím vyvolal obnovenú diskusiu (de Maizière, Bild am Sonntag, 2017).
Myšlienka definovanej Leitkultur ako usmernenia pre prisťahovalcov sa stretla s pozitívnym ohlasom najmä v silne konzervatívnych až pravicových táboroch. Napríklad parlamentná skupina AfD v durínskom krajinskom parlamente zverejnila pozičný dokument „Leitkultur, Identität und Patriotismus“ (vodcovská kultúra, identita a vlastenectvo), v ktorom napríklad vyzvala, aby „ochrana a podpora nemeckej vodcovskej kultúry bola zahrnutá ako štátny cieľ do durínskej ústavy a základného zákona“ (AfD parlamentná skupina, pozičný dokument: Leitkultur, Identität und Patriotismus, 2018).
Právnu úpravu týkajúcu sa Leitkultur sa nepodarilo presadiť na spolkovej úrovni. Základná myšlienka Leitkultur však bola začlenená do niektorých zákonov na úrovni spolkových krajín, ako napríklad do „Bavorského integračného zákona“, podľa ktorého majú vysielacie spoločnosti „prispievať k výučbe nemeckého jazyka a Leitkultur“ (FAZ, 2019).
Diskusia o Leitkultur klíči v médiách znova a znova. Philipp Amthor (CDU) sa napríklad pokúsil vytvoriť debatu o „Leitkultur“ svojou esejou „V dobrej kondícii? Unser Land braucht eine Leitkultur-Debatte“ (porovnaj Amthor, 2020, s. 5 a nasl.) sa Philipp Amthor (CDU) pokúsil o opätovný nápor, aby sa otázka Leitkultur opäť dostala do centra pozornosti.
Kritika „Leitkultur
Bassam Tibi sám hodnotí dve spoločenské diskusie o nemeckej Leitkultur (2000 – 2017) ako neúspešné (bpb.de, Tibi, 2017). Kritizuje, že jeho termín „Leitkultur“ sa používa bez konsenzu jeho prác, a tak sa „predpokladajú [neinformované] veci“(bpb.de, Tibi, 2017).
Okrem toho existenciu Leitkultur mnohí politici rozhodne spochybňujú a zásadne odmietajú. Radšej volajú po chápaní hodnôt a noriem reprezentovaných základným zákonom, ako je rovnosť alebo sloboda názoru (bpb.de, 2020). Komisár pre integráciu (od roku 2017) Aydan Özuguz (SPD) k tomu poznamenáva: „… pretože špecificky nemecká kultúra, okrem jazyka, jednoducho nie je identifikovateľná […]. Ústavné normy základného zákona poskytujú regulačný rámec pre spolužitie občanov […]“ (Özuoguz, Tagesspiegel Causa, 2017).
Napokon, po takmer 20 rokoch diskusií o Leitkultur sa vynára otázka, či má zmysel. Ruprecht Polenz (CDU) sa k tomu vyjadruje napríklad takto: „Zo všetkých týchto diskusií by sa vlastne dalo vyvodiť, že nie sú skutočne účelné. Mali by sme podporovať kultúru spolužitia.“ (Polenz, Deutschlandfunk, 2017).
Medzinárodná perspektíva
Aj na medzinárodnej úrovni sa čoraz viac rozprúdia diskusie o príslušnej Leitkultur. Tak je to aj v USA, kde sa prisťahovalci museli po stáročia prispôsobovať známej, bielej a protestantskej dominantnej kultúre. Napriek tomu americká spoločnosť zažíva štrukturálne zmeny v dôsledku rastúcej imigrácie občanov Latinskej Ameriky. Prostredníctvom nej sa nevyhnutne mení aj známa sprievodcovská kultúra.
O tejto zmene sa znovu a znovu intenzívne diskutuje, pretože liberálni aj politicky konzervatívni politici majú čoraz väčší záujem o nových prisťahovalcov ako o politickú silu vo viditeľne sa zmenšujúcej voličskej komunite (porovnaj Wergin, Die Welt, 2015).
Podobne aj v katolíckej cirkvi zohráva debata o Leitkultur stále znova dôležitú úlohu. Pápež František sa napríklad vyjadril: „Nemáme kresťanskú Leitkultur, už žiadna neexistuje! Už nie sme jediní, ktorí formujú kultúru, a nie sme ani prví, ani najviac počúvaní“ (FAZ, 2019). Hlava cirkvi vyzýva k návratu ku katolíckej cirkvi a k milosrdnejšiemu prístupu k utečencom ako ku kresťanskému vedeniu kultúry (porov. Zeit online, 2019).
Literatúra
Parlamentná skupina AfD v durínskom krajinskom parlamente: Pozičný dokument: Leitkultur, Identität, Patriotismus. Erfurt, 2018
AMTHOR, Philipp: V dobrej kondícii? Naša krajina potrebuje diskusiu o Leitkultur, in: Hauptmann, Ralph &. Brinkhaus, Mark: Eine Politik für morgen, Die junge Generation fordert ihr politisches Recht. Freiburg, Herder Verlag, 2020 s. 5-6
KOWITZ: Strach z prevratu. In: SZ z 02.09.1998.
NOWAK, Jürgen: Leitkultur und Parallelgesellschaft – Argumente wider einen deutschen Mythos. Frankfurt a.M., 2006. s. 17
PAUTZ, Hartwig: Die deutsche Leitkultur: Eine Identitätsdebatte. In: Nová pravica, neorasizmus a snahy o normalizáciu. Stuttgart, 2005.
Tibi, Bassam: Európa bez identity? Kríza multikultúrnej spoločnosti. btb. 2000. s. 154
ZIELCKE: Cudzinci, keď sa stretneme. In: SZ z 27.6.1998.
Zoznam zdrojov
Spolkové ministerstvo vnútra, pre výstavbu a vnútorné záležitosti (2017), Leitkultur für Deutschland – Was ist das eigentlich?
https://www.bmi.bund.de/SharedDocs/interviews/DE/2017/05/namensartikel-bild.html
[posledný prístup: 18.08.2020].
Spolková agentúra pre občianske vzdelávanie (2020), Leitkultur: https://www.bpb.de/nachschlagen/lexika/das-junge-politik-lexikon/161369/leitkultur
[posledný prístup: 18.08.2020].
Spolková agentúra pre občianske vzdelávanie (2017), Leitkultur als Integrationskonzept :https://www.bpb.de/politik/extremismus/islamismus/255521/leitkultur-als-integrationskonzept-revisited
[posledný prístup: 18.08.2020].
Deutschlandfunk (2017), Debatte über Leitkultur:
https://www.deutschlandfunk.de/debatte-ueber-leitkultur-der-begriff-passt-nicht-in-eine.694.de.html?dram:article_id=385088
[posledný prístup: 18.08.2020].
Frankfurter Allgemeine Zeitung (2019), „Už nemáme kresťanskú Leitkultur“: https://www.faz.net/aktuell/politik/inland/papst-franziskus-keine-christliche-leitkultur-mehr-16547259.html
[posledný prístup: 20.08.2020].
Frankfurter Allgemeine Zeitung (2019), Bayerisches Integrationsgesetz teilweise verfassungswidrig:
https://www.faz.net/aktuell/politik/inland/bayerisches-integrationsgesetz-teilweise-verfassungswidrig-16516591.html
[posledný prístup: 18.08.2020]
Tagesspiegel Causa (2017), Leitkultur degeneruje na klišé byť Nemcom: https://causa.tagesspiegel.de/gesellschaft/wie-nuetzlich-ist-eine-leitkultur-debatte/leitkultur-verkommt-zum-klischee-des-deutschseins.html
[posledný prístup: 18.08.2020]
Welt (2015), Nová Leitkultur v USA: https://www.welt.de/print/wams/politik/article137938554/Die-neue-Leitkultur-der-USA.html
[posledný prístup: 20.08.2020].
Zeit online (2019), „Už nemáme kresťanskú Leitkultur“: https://www.zeit.de/gesellschaft/ausland/2019-12/papst-franziskus-ansprache-katholische-kirche-veraenderungen
[posledný prístup: 20.08.2020].