Kultúrne štúdie

Kultúrne štúdiá sú anglo-americkou akademickou a praktickou koncepciou, ktorá opisuje, analyzuje a snaží sa zlepšiť každodenné a súčasné vnútrokultúrne a medzikultúrne správanie, vzťahy a konflikty medzi rôznymi sociálnymi skupinami.

Definícia

Pojem kultúrne štúdiá je ťažké definovať, pretože vznikol na základe rôznych historických a sociokultúrnych prúdov. Podľa Oxfordského slovníka slovo kultúra pôvodne pochádza z latinského podstatného mena cultura, čo znamená „rast“ alebo „pestovanie“. Kým v 16. storočí sa ešte vzťahovalo na obrábanie pôdy, v 19. storočí sa začalo vzťahovať na kultivovanie ľudského myslenia a správania (porovnaj Oxford Dictonary 2018).

V súčasnosti, keď sa hovorí o kultúre, v každodennom používaní sa zvyčajne odkazuje na kultúru, ktorou ľudia žijú. Podľa Waldenfelsa ide o všetko, čo ľudia vytvárajú zo seba a zo svojho prostredia, ako aj o procesy, ktoré z toho vyplývajú, napríklad (symbolické) správanie a rituály, umenie, sociálne inštitúcie, médiá a technológie, ale aj vplyv človeka na prírodu (porov. Assmann 2012, 13). V súvislosti s kultúrou sa často vyskytuje pojem národ, ktorý spája politické aspekty spolužitia a treba ho odlišovať od pojmu spoločnosť, ktorý opisuje skôr spoločenské organizácie (porov. Hofstede/ Hofstede 2011, 18).

Kulturológia – interdisciplinárny odbor

Kultúrne štúdiá sú mladou interdisciplinárnou oblasťou výskumu a výučby, ktorá sa zaoberá konštruktmi, ako sú ideológia, sociálne prostredie, národnosť, etnicita, sexualita a rod (porov. academicroom 2018). Spája rôzne oblasti spoločenských a humanitných vied, ako sú literatúra, politika, filozofia, história a mediálne štúdiá. Kombináciou týchto disciplín sa kulturológia snaží vysvetliť, ako sa v kultúre vytvárajú a generujú významy, postoje, rituály, sociálne systémy a inštitúcie (porov. academicroom 2018).

Pôvod

Podľa Assmanna sa kultúrne štúdiá vyvinuli ako akademická disciplína v USA v 80. rokoch 20. storočia (porovnaj Assmann 2012, 19).

Termín zaviedol Hoggart v roku 1964 a následne naň nadviazal Hall. Dovtedy sa pojem kultúra vzťahoval výlučne na vysokú kultúru s prísne predpísaným literárnym kánonom. Mladšie generácie sa už v univerzitných mestách, ako je Cambridge, necítili byť zastúpené kvôli nutnosti pripojiť sa k akademickej elite, a tak emigrovali do robotníckych miest. Tam si vybudovali novú kultúru podľa svojich predstáv a záujmov, inšpirovaní majstrami ako Kant.

Vďaka tejto sociálnej zmene vznikla v 70. a 80. rokoch 20. storočia v anglicky hovoriacom svete nová masová a populárna kultúra, ktorá zahŕňala napríklad robotnícku triedu, ženy a migrantov. To viedlo po prvýkrát k vedomému formovaniu identity a vymedzeniu rôznych etník, sexualít, národností a iných menšín, a tým prinieslo aj nevýhody. Kultúrne štúdie viac ako opis kultúry poukazujú na ťažkosti pri snahe definovať a ohraničiť kultúry, pretože podliehajú neustálym zmenám (porovnaj Assmann 2012, 20).

Odlíšenie od kultúrnych štúdií

Myšlienku kultúrnych štúdií treba odlíšiť od nemeckého termínu Kulturwissenschaft. Ten sa zväčša odohráva v akademickom kontexte, súvisí s literatúrou a historickými súvislosťami, ako je napríklad kolektívna pamäť. Nemecké kultúrne štúdiá sa výrazne zaoberajú aj systémami symbolov, ktoré vytvárajú význam v rámci kultúr (porovnaj Hanenberg a kol. 2010, 62-63). Tu sa skúmajú vzájomné sociálne štruktúry a vzťahy medzi kultúrami. Na druhej strane sú kultúrne štúdie viac politické a usilujú sa o aktívnu integráciu menšín, ako aj o prechod od vysokej kultúry k popkultúre. Nemecké kulturologické štúdie majú na druhej strane tendenciu ustupovať od tohto vyššie opísaného trendu smerom k popkultúre (porovnaj Hanenberg a kol. 2010, 240 – 243).

Literatúra

Akademická izba: http://www.academicroom.com/topics/what-is-cultural-studies [30.06.2018].

Assmann, Aleida (2012): Úvod do kulturológie. Témy, koncepty, problémy. Berlín: Erich Schmidt.

Hanenberg, Peter/ Capeloa Gil, Isabel/ Clara, Fernando/ Viana Guarda, Filomena (2010): Rámcové zmeny kultúrnych štúdií. Würzburg: Königshausen und Neumann.

Hofstede, Geert/ Hofstede, Gert Jan (2005): Kultúry a organizácie. Softvér mysle. Medzikultúrna spolupráca a jej význam pre prežitie. New York: Mc Graw-Hill.

Oxfordský slovník: https://en.oxforddictionaries.com/definition/culture [25.06.2018].