Kultúrne napodobňovanie

Kultúrna mimikry opisuje čiastočné, povrchné prispôsobenie sa migrantov novému kultúrnemu prostrediu s cieľom vyhnúť sa negatívnym stigmatizáciám a s nimi spojeným nebezpečenstvám. Pôvodné kultúrne vplyvy sa neopúšťajú, ako je to v prípade asimilácie, ale sú „maskované“ prostredníctvom vonkajšej imitácie. (porovnaj Albrecht, s. 261)

Homi H. Bhabha opisuje túto adaptáciu ako „takmer, ale predsa nie celkom rovnakú“ (Bhabha 2000, s. 132). Imitácia, ktorá však nikdy nie je celkom totožná s imitovaným, pretože to, čo sa predvádza napríklad ako nemčina, je to, čo sa ako také interpretuje z individuálneho hľadiska. (porovnaj Albrecht, s. 260)

Pôvod slova

Termín mimikry pochádza pôvodne z biológie a vzťahuje sa na vlastnosť niektorých živočíchov napodobňovať vlastnosti jedovatých druhov zvierat s cieľom chrániť sa pred nepriateľmi (porov. Nünning, s. 502). Príkladom je vznášavka hájová, ktorá navonok pripomína osy. Rozdiel oproti mimézis spočíva v tom, že sa ňou opisuje všeobecná forma maskovania, ktorá sa môže vzťahovať na podobnosť niektorých druhov hmyzu s listami, ako aj na schopnosť chameleóna meniť farbu.

Teoretické uplatnenie v kultúre

Od 90. rokov 20. storočia sa týmto termínom v kultúrnej teórii zaoberal indický postkoloniálny teoretik Homi H. Bhabha. Na príklade koloniálnej éry konkretizoval silu kultúrnej mimikry. Prostredníctvom povrchnej prispôsobivosti černošského obyvateľstva svojim bielym koloniálnym pánom spochybňuje existencialistickú koncepciu základnej odlišnosti ľudských spoločností, a tým aj nadradenosť západného sveta. Zároveň z týchto snáh môže vzniknúť parodický odraz vládcov, ktorý ďalej destabilizuje nárok na autoritu. Táto skreslená adaptácia vzniká už automaticky v dôsledku individuálne odlišných interpretácií kultúrnych praktík.

Na rozdiel od dekonštruktivistických snáh však kultúrna mimikry nie je aktívnym odporom voči hegemónii. Tá skôr vzniká ako nezamýšľaný vedľajší účinok aktuálnej „kamufláže“ a môže ju minúť v prípade nezámernej karikatúry. (porovnaj Struve, s. 144 – 149).

Hybridita v kultúrnom medzipriestore

Pre kultúrneho teoretika je oveľa zaujímavejší „tretí priestor“ vytvorený mimikritickým procesom. Najmä v súvislosti s procesmi medzikultúrneho vyjednávania vidí Bhabha šancu kultúrnej hybridity [hypertextový odkaz na encyklopedický článok]. Prostredníctvom paradoxnej, ambivalentnej simultánnosti odkazovania na príslušné kultúry a vymedzovania sa voči nim by sa negovala jednoznačná kultúrna identita, čím by mohlo vzniknúť spoločné spochybňovanie, vyjednávanie alebo preformulovanie chápania kultúry (porov. Struve, s. 144).

Skutočná (nezamýšľaná) rezistencia mimikry teda spočíva v prvom rade v spochybnení sebestačnej kultúry a až v druhom rade v destabilizácii mocenskej nerovnováhy z nej vyplývajúcej.

Pojmy odlišujúce mimikry od mimézis

Z hľadiska teórie kultúry je niekedy ťažké rozlíšiť mimikry a mimézis. V nadväznosti na biologický význam by sa kultúrnou mimézou mohli označovať všeobecné imitačné praktiky s neutrálnymi konotáciami. Na druhej strane mimetický koncept feministickej kultúrnej teoretičky Luce Irigaray, ktorý opísala v roku 1974 v knihe Speculum – Zrkadlo druhého pohlavia, sa viac podobá tu opísanému chápaniu mimikry, ktorá sa však na rozdiel od kultúrnej mimikry vzťahuje na rodovo špecifickú imitáciu a aktívne sa zameriava na dekonštrukciu mocenských vzťahov. (porovnaj Nünning, s. 502)

Literatúra

Albrechtová, Yvonne (2017): Mimika v slovenskom jazyku: Pocity v procese migrácie. Transkultúrne naratívy medzi príslušnosťou a dištanciou. Wiesbaden: Springer.

Bhabha, Homi K. (2000): The localisation of culture (Lokalizácia kultúry). Tübingen: Stauffenburg.

Nünning, Ansgar (2008): Metzler Lexikon Literatur- Und Kulturtheorie. Vyd. 4. Stuttgart: J.B. Metzler.

Struve, Karen (2013): Zur Aktualität von Homi K. Bhabha. Úvod do jeho diela. Ed. by Stephan Moebius. Wiesbaden: Springer VS.