Kultúrna sféra

Neologizmus kultúrna sféra vznikol zložením pojmu kultúra a geometrického pojmu telesná sféra a jeho pôvod možno vystopovať u Herdera. Herder tento názorný model označuje aj ako „model sféry kultúr“. Latinské slovo cultura znamená „starostlivosť, pestovanie“ (porov. Metzler Lexikon 2007, 407). Slovo kultúra bolo prvýkrát použité ako vedecký termín v 18. storočí na rozdiel od prírody a označuje „akýkoľvek druh ľudského vzdelávania, činnosti a výroby, ktorá presahuje to, čo je dané prírodou, a vytvára nové artefakty, zručnosti, významy a symboly“ (Metzler Lexikon 2007, 407).

Civilizácia

Vo Francúzsku sa pojem kultúra používal ako synonymum pre civilizáciu (porov. Metzler Lexikon 2007, 408) na označenie skutočností, ľudských schopností a výdobytkov, ktoré sa zakladali na určitom stupni vzdelania, a na jej odlíšenie od barbarstva. V súčasnosti sa tento pojem používa podobne, takže kultúra sa chápe v užšom zmysle ako divadelné umenie, výtvarné umenie, hudba, divadlo, film, literatúra alebo architektúra (kulturglossar.de 2019).

Význam tohto pojmu sa však časom rozšíril, takže v súčasnosti sa podľa každodenného, nevedeckého chápania pod pojmom kultúra rozumejú vlastnosti ľudí a ich spoločných predkov. Označuje „živý svet, v ktorom sa pohybujeme, ktorý sme vytvorili a neustále ho svojím spoločným životom pretvárame a v ktorom sa zvyčajne pohybujeme nereflektovane (spoločné hodnoty/názory)“ (kulturglossar.de 2019). Patria sem okrem iného zvyky, hodnoty, normy a jazyky.

Sférický model kultúr

Herder sa vo svojom sférickom modeli kultúr pokúša „obsiahnuť všetky prejavy ľudského života“ (Kohl 2013, 23). Predpokladá, že kultúry sú samostatné, homogénne systémy, ktoré majú stred alebo ťažisko ako guľa. Ťažisko môže byť definované etnicitou alebo príslušnosťou k národu a spoločným jazykom. Herderov sférický model a jeho koncepciu homogénnej, sebestačnej kultúry možno vysvetliť myšlienkou národného štátu, ktorá vznikla v 18. storočí a ktorú sa pokúsili radikálne normatívne realizovať počas národného socializmu (Welsch 2010, 8 a n.) Súčasní bádatelia ju však kritizujú. Ignoruje skutočnosť, že môže dochádzať k „etnickému miešaniu“ (Kohl 2013, 24) a že k nemu vždy dochádzalo prostredníctvom migračných procesov. Príkladom v tejto súvislosti je sťahovanie národov a útek politicky prenasledovaných ľudí v 20. a 21. storočí.

Subkultúry a kultúry mládeže

Okrem toho sa kritizuje, že podľa tohto názoru sa jednotlivec nesmie odchýliť od svojej kultúry, ale musí sa správať v súlade so spoločenskými hodnotami tejto kultúry. V tomto kontexte sa už definícia sociálnych hodnôt kultúry ukazuje ako problematická, pretože aj v rámci spoločnosti označenej ako kultúra môžu existovať rozdiely v úrovni vzdelania, finančnej situácii a politickej orientácii. Často sa v spoločnosti vyvíjajú početné subkultúry a kultúry mládeže, ktoré si môžu aj navzájom konkurovať. Príkladom môžu byť popperské a punkové hnutia v 80. rokoch 20. storočia.

Literatúra

Burgdorf, D./ Fasbender, C./ Moennighoff, B. (eds.) (2007): Metzler Lexikon Literatur. Termíny a definície. In: Literatúra. 3. vyd. Stuttgart, Weimar: J. B. Metzler.

Welsch, W. (2010): Standbeine dürfen nicht zum Klumpfuß werden. Wolfgang Welsch v rozhovore o transkultúrne orientovanej spoločnosti – a o tom, ako môže hudba spájať ľudí. In: Musikforum. Za hranicami. Cesty do transkultúrnych svetov. Číslo 1. Január – marec.

Schönhuth, M. (n.d.): Das Kulturglossar. http://kulturglossar.de/html/k-begriffe.html#kulturbegriff_eng [03.12.2019].

Kohl, P. (2013): Prehodnotenie a identita v transkultúrnom priestore. Rozdielne recepcie dvoch mestských štvrtí Mannheimu. Wiesbaden: Springer.