Kultúrna mapa (hra)

Kultúra je súhrn intelektuálnych a umeleckých výdobytkov spoločnosti (porovnaj Wahrig 2009, 638). Antropologický koncept kultúry zahŕňa súhrn kolektívnych vzorcov vnímania, myslenia a konania v spoločnosti. Hofstede ju chápe ako „kolektívny fenomén, pretože je aspoň čiastočne zdieľaná ľuďmi, ktorí žijú alebo žili v rovnakom sociálnom prostredí, t. j. kde sa tejto kultúre naučili. Je to kolektívne programovanie mysle, ktoré odlišuje členov jednej skupiny alebo kategórie ľudí od inej“ (Hofstede 1993, 19).

Etnológia – veda o národoch

Etnológia, tiež kultúrna antropológia alebo etnológia, je veda, ktorá pracuje empiricky a robí porovnania. Jej cieľom je skúmať, aké rozmanité je ľudské správanie, aby ho bolo možné pochopiť a vysvetliť naprieč kultúrami. Pozornosť sa už nezameriava len na vzdialené spoločnosti, ale aj na vlastné, v ktorých sú kultúrna rozmanitosť a odlišnosť významné (porov. Barth 1969).

Etnológ Christoph Antweiler v tejto súvislosti konštatuje, že všetky kultúry majú napriek nespočetným rozdielom prekvapivo veľa spoločného. Zbiera bábiky Barbie z celého sveta, aby ich preskúmal z hľadiska podobností a rozdielov. Pritom zisťuje, že sú prispôsobené kultúram krajiny svojho pôvodu, ale niektoré základné charakteristiky, ako napríklad hladká pokožka alebo úzky pás, sú rovnaké a vo všetkých kultúrach sa považujú za znak krásy (porov. Rauner 2009). Antweiler sa nezaoberá triviálnymi podobnosťami. Skôr skúma jav, že hoci by to mohlo byť inak, takmer všetky kultúry majú spoločné veci, ako napríklad zákaz incestu, pohostinnosť alebo sexuálne obmedzenia (porov. Rauner 2009).

Stret záujmov

Antweiler však tiež konštatuje, že v boji o uznanie a profiláciu sa kultúry často prezentujú ako hermeticky uzavreté, a tak nevidia, čo majú spoločné (porov. Antweiler 2009, 12). Pritom dnes vieme, že na jednej strane majú ľudia potenciál k agresii a že najmä sociálne vzťahy sú tým často charakterizované. Na druhej strane však ľudia bývajú aj priateľskí, ohľaduplní a kooperatívni (porov. Antweiler 2009, 104). Napriek mnohým podobnostiam existujú etnické konflikty. Ich príčinou je napríklad znevýhodnenie alebo nedostatok zdrojov.

(Kultúrna) mapa moci

Príkladom sú občianske vojny, ktoré prevládali v Rwande alebo v bývalej Juhoslávii. Konflikty so sociálno-ekonomickými príčinami sú často zo strategických dôvodov kultúrne podfarbené samotnými účastníkmi a až následne. Nepriznávajú, že sú chudobní alebo preťažení, ale hrajú etnickou kartou: Tvrdia sa nároky na vlastníctvo a zdôrazňujú sa údajne neprekonateľné kultúrne rozdiely (porovnaj Rauner 2009). Nejde pritom o zvyky, tradície ani hodnoty. Cieľom je dosiahnuť moc, zarobiť peniaze a obsadiť lukratívne posty. Aby sa v tomto boji presadili záujmy vlastnej skupiny, je výhodné hrať kultúrnou kartou (porov. Antweiler 2009, 106).

Na to, aby vznikol mierový spôsob života, by bolo potrebné nájsť kultúru, ktorá trvalo nevedie vojny alebo v ktorej nehrá úlohu mužské násilie. To ukazuje, „že násilie a vojna nie sú zákony prírody ani štrukturálne nevyhnutnosti života v spoločnosti“. (Antweiler 2009, 107)

Literatúra

Antweiler, Christoph (2009): Heimat Mensch. Čo nás spája. Hamburg: Murmann.

Barth, F. (1969): Etnické skupiny a hranice. Sociálna organizácia kultúrnych rozdielov. Oslo: Universitetsforlaget.

Hermann, Ursula (2006): WAHRIG. Nemecký pravopis (2009). Berlín: Cornelsen.

Hofstede, Geert (1993). Medzikultúrna spolupráca. Kultúry – organizácie – manažment. Wiesbaden: Gabler.

Rauner, Max (2009) Rozmanitosť je obmedzená. https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fzeit-wissen%2F2009%2F06%2FInterview-Antweiler [28.06.2018].

Thomas, Alexander (2016) Interkultúrna psychológia. Chápanie a konanie v medzinárodnom kontexte. Göttingen: Hogrefe.