Kultúra s nízkym kontextom

Kontext sa vzťahuje na „okolnosti, za ktorých je udalosť, situácia alebo myšlienka chápaná“. (porov. Oxford Dictionary 2018) Slovo pochádza z latinčiny a znamená „zlepiť“ alebo „vytvoriť spojenie“ (Kittler a kol. 2005, 67). Z toho je odvodený aj pojem nízkokontextová kultúra. Označuje kultúru, ktorej chápanie má tendenciu vyžadovať málo informácií na pozadí, aby sa správala primerane. Inými slovami, je to kultúra, v ktorej možno ľahko vytvárať spojenia medzi informáciami. Kultúra nízkeho kontextu úzko súvisí s pojmom kultúra vysokého kontextu.

Pozadie: Jazyk a mentálne pojmy

Pojem nízkokontextová kultúra vytvoril Edward Hall. Vychádza z jazyka ako „komunikačného kanála“ medzi ľuďmi a vonkajším svetom. Keďže ľudia denne prijímajú veľké množstvo rôznych informácií, musia využívať určité mentálne systémy, ktoré si osvojili v priebehu svojho detstva a neskoršieho života prostredníctvom rodičovského domu a prostredia. Je to dôležité, aby dokázali v každodenných interakciách čo najrýchlejšie absorbovať, kategorizovať a interpretovať čo najviac informácií. Už existujúce vedomosti sú vždy spojené s novými informáciami. Začlenenie do už existujúcich poznatkov treba chápať ako kontextualizáciu. Hofstede a Hofstede v tejto súvislosti hovoria aj o „softvéri mysle“ – mentálnom programe, ktorý formuje vlastné vzorce myslenia, cítenia a konania (porovnaj Hofstede/ Hofstede 2005, 3).

Prenos mentálnych konceptov možno opísať aj ako kód. Ak má kultúra veľmi výrazný kód, v ktorom sa musí veľa zvnútorniť, aby sa pochopil kontext, nazýva sa kultúra s vysokým kontextom. Patria sem napríklad kultúry Číny a Japonska, pretože už len na pochopenie a rozpoznanie písaného jazyka sú potrebné určité znalosti histórie a prírody, ako aj fonetiky slov.

Na druhej strane v kultúre s nízkym kontextom, aká sa vyskytuje v USA, Nemecku a Škandinávii, je komunikácia oveľa jednoznačnejšia (porov. Hall 1976, 91 a nasl.). Tamojšie jazyky sú flexibilnejšie a premenlivejšie vo fonetike, slovnej zásobe a syntaxi, a preto sú oveľa prispôsobivejšie. To uľahčuje ľuďom, ktorí sú v danom jazyku a kultúre menej prepracovaní, porozumieť mu a používať ho na komunikačné účely. Zodpovednosť za úspešnú komunikáciu je tak viac rozložená medzi jednotlivcov. Nízkokontextové kultúry sú však v dôsledku toho aj menej hospodárne, pretože vyjadrenie vecí trvá dlhšie (porov. Hall 1976, 113 a nasl.).

Kultúra ako proces výberu

Hall vo svojom diele Beyond Culture (Za hranicami kultúry) hovorí: „Jednou z funkcií kultúry je poskytovať vysoko selektívnu clonu medzi človekom a vonkajším svetom.“ (Hall 1976, 85) Pre Halla je teda kultúra selekciou vecí, na ktoré zameriavame svoje procesy pozornosti, ale ktoré zároveň (vedome alebo nevedome) blokujeme alebo ignorujeme. To, ako sú naše procesy pozornosti zamerané, závisí od predmetu alebo činnosti, situácie, postavenia človeka v sociálnom systéme, minulých skúseností a všeobecnej kultúry (porov. Hall 1976, 87). Čím dôležitejší je kontext pri chápaní kultúry, tým vyššie je uvedomenie si týchto procesov selektívnej voľby.

Pojem kultúra sa dnes používa predovšetkým na spoločenskú kultiváciu a vzťahuje sa napríklad na oblasti, ako je vzdelávanie, literatúra a umenie. Ak sa však o kultúre uvažuje ako o mentálnom softvéri, zahŕňa najmä aj mentálne koncepty myslenia, cítenia a správania (porovnaj Hofstede/ Hofstede 2005, 3). Patrí sem napríklad menšie typické správanie, ako sú pozdravy, stravovacie návyky alebo hygienické normy, ale aj schopnosť cítiť a vyjadrovať rôzne emócie, ako je hanba, láska, radosť, smútok atď (porov. Hofstede/ Hofstede 2005, 4 a ďalej).

Kultúra ako kolektívny fenomén

Podľa Hofstedeho a Hofstedeho sú pre konkrétnu kultúru rozhodujúce štyri aspekty: symboly, hrdinovia, rituály a hodnoty. Patria sem kategórie ako národ, náboženstvo, pohlavie, generácia a spoločenská trieda. Prejavujú sa v ranom veku a naďalej sa reprodukujú z generácie na generáciu (porovnaj Hofstede/ Hofstede 2005, 9 a nasl.): „Kultúra je vždy kolektívnym javom, pretože je aspoň čiastočne zdieľaná s ľuďmi, ktorí žijú alebo žili v tom istom sociálnom prostredí, a nie z vlastných génov.“  (Nemecky: „Kultúra je vždy kolektívny jav, pretože je aspoň čiastočne zdieľaná s ľuďmi, ktorí žijú alebo žili v rámci toho istého sociálneho prostredia, a nie z vlastných génov.“) (Hofstede/ Hofstede 2005, 4) Kultúra je teda závislá od vonkajšieho prostredia, a nie od dedičnosti.

Hallovo delenie na kultúru s vysokým a nízkym kontextom bolo najmä v poslednom čase kritizované. Kritizuje sa bipolarizácia, prílišné zovšeobecňovanie a nedostatok empirických dôkazov. Okrem toho je táto koncepcia v niektorých kruhoch kritizovaná ako zastaraná, keďže sa nachádzame v dobe čoraz väčšej globalizácie a rýchlych zmien (porovnaj Kittler a kol. 2005, 67).

Literatúra

Hall, Edward T. (1976): Beyond Culture. New York: Anchor Books.

Hofstede, Geert/ Hofstede, Gert Jan (2005): Cultures and Organizations. Software of the Mind. Medzikultúrna spolupráca a jej význam pre prežitie. New York: Mc Graw-Hill.

Kittler, Markus G./ Rygl, David/ Mackinnon, Alex (2011): Beyond Culture or Beyond Control? Reviewing the Use of Hall’s High-/Low-Context Concept (Preskúmanie používania Hallovej koncepcie vysokého/nízkeho kontextu). In: International Journal of Cross Cultural Management 11 (1). Stirling/ Erlangen-Nürnberg, 67. http://journals.sagepub.com/doi/abs/10.1177/1470595811398797?journalCode=ccma [28.06.2018].

Oxfordský slovník. „Culture“. https://en.oxforddictionaries.com/definition/culture [25.06.2018].