Pojem kritická belosť sa vzťahuje na diferencované, reflektované skúmanie belosti ako sociálnej kategórie a vychádza z akademických aj politických prístupov. Doslovný nemecký preklad Weißsein (belosť) sa vo výskume takmer neujal, pretože vyvoláva dojem, že sa vzťahuje predovšetkým na farbu pleti ľudí. Primárne sú však relevantné aspekty ako ekonomická, sociálna a kultúrna moc, ktoré idú ruka v ruke so sociálnym označením ľudí ako bielych (porovnaj Tißberger 2017, 16).
Bielosť ako norma – chyba v myslení
Základom kritickej koncepcie belosti je predpoklad, že bieli ľudia chápu svoju farbu pleti a s ňou spojené sociálne privilégiá ako normu, zatiaľ čo ľudia, ktorí sú sociálne označení ako nebieli, sú vnímaní ako cudzinci. Tento proces tzv. inakosti vedie k tomu, že bieli ľudia sa ustanovujú za normu, a tým prejavujú svoj status sociálnej moci, hoci je to neopodstatnené (porovnaj Albrecht 2017, 232). Tento podvedomý vzorec myslenia bez ohľadu na zámer vedie k rasistickému spôsobu myslenia a možno ho chápať ako prejav štrukturálneho rasizmu (porov. Hyatt 2015).
Počiatky kritických štúdií belošstva
Kritický výskum belosti vznikol na základe poznatku literárnej vedkyne bell hooks (Gloria Jean Watkins), že rasa sa v USA vždy vzťahuje na ľudí, ktorí nie sú bieli. V súlade s tým sa rozlišuje medzi etnicky označenými a neoznačenými bielymi ľuďmi. S ohľadom na otroctvo, „rasovú“ segregáciu a rasizmus v dejinách USA to poukazuje na reprodukciu hegemonických štruktúr, ktoré nie sú a nemôžu byť opodstatnené. Podobné sociálne štruktúry sú rozpoznateľné aj v Nemecku, ktoré úzko súvisia s koloniálnou politikou Nemeckej ríše (porovnaj Hyatt 2015).
Literatúra
Albrechtová, Monika (2017): Bielosť. In: Göttsche, Dirk/ Dunker, Axel/ Dürbeck, Gabriele (eds.): Handbuch Postkolonialismus und Literatur. Stuttgart: Metzler.
Hyatt, Millay (2015): Whiteness as Privilege. https://www.deutschlandfunk.de/critical-whiteness-weisssein-als-privileg.1184.de.html?dram:article_id=315084 [marec 2020].
Tißbergerová, Martina (2017): Kritická belosť. O psychológii hegemonickej sebareflexie na priesečníku rasizmu a rodovej rovnosti. Wiesbaden: Springer.