Konšpiračné teórie sú definované ako konanie, ktoré naznačuje, že iní ľudia, napríklad vplyvní politici alebo vplyvní podnikatelia, tajne sledujú zlé zámery. Údajne plánujú niečo, čo by im prinieslo výhody a poškodilo všetkých ostatných ľudí. Konšpirátori sú teda antidemokratickou skupinou, ktorá sa stavia proti väčšine obyvateľstva a koná proti nej (porovnaj Appel a Mehretab, 2019). Vytvára sa tak obraz nepriateľa. Konšpirační teoretici sa snažia dokázať konšpiračnú teóriu zmiešaním faktov a vymyslených informácií. Pre konšpiračnú teóriu však neexistujú žiadne preukázateľné dôkazy (porovnaj Schneider a Toyka-Seid, 2020).
Konšpiračné teórie a konšpiračné ideológie
V literatúre sa rozlišuje medzi konšpiračnými teóriami a konšpiračnými ideológiami. Konšpiračná teória alebo aj konšpiračná hypotéza naznačujú, že konšpiráciu možno testovať na empirické tvrdenia, čo umožňuje aj korekcie samých seba. Ak sa na základe empirického skúmania s cieľom overiť pravdivosť tejto teórie zistí, že neexistuje dostatok dôkazov na jej podporu, táto teória sa zavrhne (porov. Lpb). Na druhej strane o konšpiračnej ideológii hovoríme vtedy, ak sa konšpiračná teória naďalej udržiava napriek dôkazom o opaku. Ľudia, ktorí veria takýmto ideológiám, sa nazývajú aj konšpirátori. „Podobne ako totalitné politické ideológie aj konšpiračné ideológie predstavujú absolútny nárok na pravdu s jasne identifikovateľným obrazom nepriateľa.“ (Lpb)
Príčiny
Boli identifikované tri rôzne motívy viery v konšpiračné teórie. Epistemický motív sa vyskytuje predovšetkým pri komplexných systémoch a javoch. Konšpiračné teórie ponúkajú zjednodušenie zložitých faktov do zrozumiteľných vysvetlení s jednoduchou schémou priateľ – nepriateľ. Jedným z príkladov je popieranie klimatických zmien spôsobených človekom. Ide o vedecký jav, ktorý je nesmierne zložitý a bol predmetom mnohých výskumov, napriek tomu ho nemožno úplne pochopiť. Popieranie zmeny prostredníctvom údajne jednoduchých vysvetlení znižuje zložitosť, ktorej treba čeliť.
Druhý motív zahŕňa vyrovnávanie sa so stratou kontroly a pocitom bezmocnosti (existenciálny motív). Apeluje na to, keď ľudia majú pocit, že nemajú kontrolu nad svojím životom a cítia sa ohrození vonkajším nebezpečenstvom. Ľudia v takýchto situáciách sú vnímavejší voči konšpiračným teóriám a je pravdepodobnejšie, že im uveria.
Tretí motív, sociálny motív, zahŕňa kompenzáciu neistoty a pocitu vylúčenia. Konšpiračné teórie slúžia na to, aby sa ľudia cítili lepšie, a môžu poskytnúť identifikáciu skupiny alebo osoby (porovnaj Appel a Mehretab, 2019).
Konšpiračné teórie v priebehu vekov
Konšpiračné teórie získavajú zvýšenú popularitu a pozornosť v časoch veľkej neistoty a krízy. Nie sú teda fenoménom, ktorý by bol jedinečný pre postmodernu, ale objavujú sa opakovane v dejinách ľudstva. Napríklad v 14. storočí pri šírení moru v Európe. Aj vtedy sa našiel obetný baránok v židovských spoluobčanoch a poslúžil starý obraz nepriateľa. Podľa vtedajších konšpiračných teórií mali byť vinníkmi moru a čelili prenasledovaniu a represiám (porovnaj Appel a Mehretab, 2019). Ďalším príkladom je legenda o bodnutí do chrbta. V nej sa za príčinu porážky v prvej svetovej vojne označuje zrada demokratickej ľavice, ako aj komunistov a Židov voči nemeckému Wehrmachtu. Legenda o „bodnutí do chrbta“ slúžila nielen na posilnenie vlastného sebaobrazu Nemecka, ale aj na legitimizáciu politiky národných socialistov (porovnaj Lpb). V modernej dobe možno pozorovať zvýšený výskyt rôznych konšpiračných teórií. Poznatky odborníkov a autorít strácajú medzi zástancami konšpiračných teórií na význame a vnímané pravdy tvoria základ pre rozhodnutia. napriek tomu je dôležité byť v spoločenskom diskurze otvorený aj opačným názorom. ak sú teórie založené na faktoch a pevných základoch, nemali by sa ľahkovážne odmietnuť ako konšpiračné naratívy, ale mala by nasledovať kritická diskusia. V opačnom prípade dochádza k prípadnej neopodstatnenej diskreditácii a kádrovaniu protistrany a zabraňuje sa spoločenskému diskurzu (porovnaj Douglas et al. 2019).
Aj v súvislosti s pandémiou Corona možno pozorovať zvýšenú pozornosť rôznym konšpiračným teóriám a konšpiračným logikám. Tie siahajú od zámerného zničenia ekonomického systému až po popieranie existencie vírusov. Niektoré teórie a tvrdenia si navzájom odporujú, napriek tomu však získavajú na popularite a nedávno boli aj predmetom diskusie na spolkovej tlačovej konferencii (porovnaj spolková tlačová konferencia, 31. 8. 2020).
Bibliografia
Schneider, Gerd a Toyka-Seid Christiane (2020): Das junge Politik-Lexikon von www.hanisauland.de, Bonn: Bundeszentrale für politische Bildung.
Landeszentrale für politische Bildung. www.lpb-bw.de/verschwoerungstheorien.
Appel a S. Mehretab (2019). Psychológia postfaktuálneho: On Fake News, „Lügenpresse“, Clickbait & Co. konšpiračné teórie (s. 117-126).
Douglas, Karen, Uscinski, Joseph, Sutton, Robbie M., Cichocka, Aleksandra, Nefes, Turkay, Ang, Chee Siang, Deravi, Farzin (2019): Understanding conspiracy theories (Chápanie konšpiračných teórií). Advances in Political Psychology, 40 (S1). pp. 3-35.
Federálna vláda: www.bundesregierung.de/breg-de/suche/regierungspressekonferenz-vom-31-august-2020-1781420.