Konšpiračné teórie

Konšpiračné teórie sú definované ako konanie, ktoré naznačuje, že iní ľudia, napríklad vplyvní politici alebo vplyvní podnikatelia, tajne sledujú zlé zámery. Údajne plánujú niečo, čo by im prinieslo výhody a poškodilo všetkých ostatných ľudí. Konšpirátori sú teda antidemokratickou skupinou, ktorá sa stavia proti väčšine obyvateľstva a koná proti nej (porovnaj Appel a Mehretab, 2019). Vytvára sa tak obraz nepriateľa. Konšpirační teoretici sa snažia dokázať konšpiračnú teóriu zmiešaním faktov a vymyslených informácií. Pre konšpiračnú teóriu však neexistujú žiadne preukázateľné dôkazy (porovnaj Schneider a Toyka-Seid, 2020).

Konšpiračné teórie a konšpiračné ideológie

V literatúre sa rozlišuje medzi konšpiračnými teóriami a konšpiračnými ideológiami. Konšpiračná teória alebo aj konšpiračná hypotéza naznačujú, že konšpiráciu možno testovať na empirické tvrdenia, čo umožňuje aj korekcie samých seba. Ak sa na základe empirického skúmania s cieľom overiť pravdivosť tejto teórie zistí, že neexistuje dostatok dôkazov na jej podporu, táto teória sa zavrhne (porov. Lpb). Na druhej strane o konšpiračnej ideológii hovoríme vtedy, ak sa konšpiračná teória naďalej udržiava napriek dôkazom o opaku. Ľudia, ktorí veria takýmto ideológiám, sa nazývajú aj konšpirátori. „Podobne ako totalitné politické ideológie aj konšpiračné ideológie predstavujú absolútny nárok na pravdu s jasne identifikovateľným obrazom nepriateľa.“ (Lpb)

Príčiny

Boli identifikované tri rôzne motívy viery v konšpiračné teórie. Epistemický motív sa vyskytuje predovšetkým pri komplexných systémoch a javoch. Konšpiračné teórie ponúkajú zjednodušenie zložitých faktov do zrozumiteľných vysvetlení s jednoduchou schémou priateľ – nepriateľ. Jedným z príkladov je popieranie klimatických zmien spôsobených človekom. Ide o vedecký jav, ktorý je nesmierne zložitý a bol predmetom mnohých výskumov, napriek tomu ho nemožno úplne pochopiť. Popieranie zmeny prostredníctvom údajne jednoduchých vysvetlení znižuje zložitosť, ktorej treba čeliť.

Druhý motív zahŕňa vyrovnávanie sa so stratou kontroly a pocitom bezmocnosti (existenciálny motív). Apeluje na to, keď ľudia majú pocit, že nemajú kontrolu nad svojím životom a cítia sa ohrození vonkajším nebezpečenstvom. Ľudia v takýchto situáciách sú vnímavejší voči konšpiračným teóriám a je pravdepodobnejšie, že im uveria.

Tretí motív, sociálny motív, zahŕňa kompenzáciu neistoty a pocitu vylúčenia. Konšpiračné teórie slúžia na to, aby sa ľudia cítili lepšie, a môžu poskytnúť identifikáciu skupiny alebo osoby (porovnaj Appel a Mehretab, 2019).

Konšpiračné teórie v priebehu vekov

Konšpiračné teórie získavajú zvýšenú popularitu a pozornosť v časoch veľkej neistoty a krízy. Nie sú teda fenoménom, ktorý by bol jedinečný pre postmodernu, ale objavujú sa opakovane v dejinách ľudstva. Napríklad v 14. storočí pri šírení moru v Európe. Aj vtedy sa našiel obetný baránok v židovských spoluobčanoch a poslúžil starý obraz nepriateľa. Podľa vtedajších konšpiračných teórií mali byť vinníkmi moru a čelili prenasledovaniu a represiám (porovnaj Appel a Mehretab, 2019). Ďalším príkladom je legenda o bodnutí do chrbta. V nej sa za príčinu porážky v prvej svetovej vojne označuje zrada demokratickej ľavice, ako aj komunistov a Židov voči nemeckému Wehrmachtu. Legenda o „bodnutí do chrbta“ slúžila nielen na posilnenie vlastného sebaobrazu Nemecka, ale aj na legitimizáciu politiky národných socialistov (porovnaj Lpb). V modernej dobe možno pozorovať zvýšený výskyt rôznych konšpiračných teórií. Poznatky odborníkov a autorít strácajú medzi zástancami konšpiračných teórií na význame a vnímané pravdy tvoria základ pre rozhodnutia. napriek tomu je dôležité byť v spoločenskom diskurze otvorený aj opačným názorom. ak sú teórie založené na faktoch a pevných základoch, nemali by sa ľahkovážne odmietnuť ako konšpiračné naratívy, ale mala by nasledovať kritická diskusia. V opačnom prípade dochádza k prípadnej neopodstatnenej diskreditácii a kádrovaniu protistrany a zabraňuje sa spoločenskému diskurzu (porovnaj Douglas et al. 2019).

Aj v súvislosti s pandémiou Corona možno pozorovať zvýšenú pozornosť rôznym konšpiračným teóriám a konšpiračným logikám. Tie siahajú od zámerného zničenia ekonomického systému až po popieranie existencie vírusov. Niektoré teórie a tvrdenia si navzájom odporujú, napriek tomu však získavajú na popularite a nedávno boli aj predmetom diskusie na spolkovej tlačovej konferencii (porovnaj spolková tlačová konferencia, 31. 8. 2020).

Bibliografia

Schneider, Gerd a Toyka-Seid Christiane (2020): Das junge Politik-Lexikon von www.hanisauland.de, Bonn: Bundeszentrale für politische Bildung.

Landeszentrale für politische Bildung. www.lpb-bw.de/verschwoerungstheorien.

Appel a S. Mehretab (2019). Psychológia postfaktuálneho: On Fake News, „Lügenpresse“, Clickbait & Co. konšpiračné teórie (s. 117-126).

Douglas, Karen, Uscinski, Joseph, Sutton, Robbie M., Cichocka, Aleksandra, Nefes, Turkay, Ang, Chee Siang, Deravi, Farzin (2019): Understanding conspiracy theories (Chápanie konšpiračných teórií). Advances in Political Psychology, 40 (S1). pp. 3-35.

Federálna vláda: www.bundesregierung.de/breg-de/suche/regierungspressekonferenz-vom-31-august-2020-1781420.