Kompetencie (medzikultúrne)

Pojem kompetencia je odvodený z latinského slova competentia „schopnosť“. Medzikultúrna kompetencia (latinsky inter „medzi“) znamená, že ľudia z rôznych kultúrnych prostredí dokážu úspešne komunikovať a konať spoločne. Slovo kultúra pochádza z latinského cultura „zaobchádzanie, starostlivosť“ a v bežnom chápaní zahŕňa všetko, čo je kultivované, t. j. ovplyvnené ľuďmi (porov. Pohl 2008, 9).

Medzikultúrna kompetencia a stretnutie

Interkultúrna kompetencia v podstate znamená vysporiadanie sa s neznámymi spôsobmi myslenia a správania (porov. Pohl 2008, 9). Myslí sa tým schopnosť adekvátne jednať s cudzími kultúrami a ich príslušníkmi (porovnaj Lüsebrink 2012, 9). Barley uvádza, že „až stretnutie s cudzím robí kultúru viditeľnou“ (Barley 1999, 9), a uvádza prirovnanie k ľudskej anatómii: „Naša vlastná kultúra je ako náš nos. Nevidíme ju, pretože ju máme priamo pred očami a sme zvyknutí pozerať sa na svet priamo cez ňu“. (Barley 1999, 9)

Empatia, zručnosť, vedomosti

Medzikultúrna kompetencia je taká mnohotvárna, že ju nemožno považovať za samostatnú kompetenciu. Venuje sa najrôznejším oblastiam kompetencií v komunikácii na verbálnej, neverbálnej a tiež paraverbálnej úrovni – rovnako ako kompetenciám v oblasti správania a porozumenia. Súhrnne možno povedať, že interkultúrna kompetencia zahŕňa tri hlavné oblasti: afektívne, pragmatické a kognitívne zručnosti (porovnaj Lüsebrink 2012, 9). Podľa Boltena ide o „zručnosť, ktorá sa neustále rozvíja a produktívne spolupracuje s inými, základnými kompetenciami“ (Lüsebrink 2012, 10).

Úrovne interkultúrneho vzdelávania

Podobný prístup zastáva aj Pauline Clapeyron. Interkultúrnu kompetenciu predstavuje ako cieľ interkultúrneho učenia, pričom interkultúrne učenie prebieha na afektívnej úrovni (sebakompetencia a zvyšovanie povedomia), kognitívnej úrovni (faktická kompetencia a prenos vedomostí), komunikačnej úrovni (sociálna kompetencia a empatia) a behaviorálnej úrovni (kompetencia konať a praktizovať interkultúrne zručnosti) (porovnaj Flüchtlingsrat Schleswig Holstein 2004, 7 a nasl.).

Podobne ako Bolten chápe medzikultúrnu kompetenciu nie ako získanú a statickú zručnosť, ale ako proces učenia. V tomto kontexte byť interkultúrne kompetentný znamená, „že sme si ako jednotlivci vyvinuli schopnosti nadväzovať vzťahy s inými ľuďmi a komunikovať s nimi vo veľmi odlišných situáciách, v rôznych sociálnych a kultúrnych kontextoch, pričom si uvedomujeme svoje vlastné hodnoty a kultúrnu zakotvenosť“. (Refugee Council Schleswig Holstein 2004, 9)

Literatúra

Barley, Nigel (1999): Sad Islanders. Ako etnológ s anglickým. Mníchov: Klett.

Clapeyron, Pauline (2004): Interkultúrna kompetencia v sociálno-výchovnej práci. In: Flüchtlingsrat Schleswig-Holstein: Interkulturelle Kompetenz in der pädagogischen Praxis. Úvod. Brožúra: http://www.forschungsnetzwerk.at/downloadpub/perspektive_interkulturelle_Kompetenz_equal.pdf [19.06.2018].

Gnahs, Dieter (2007): Kompetenzen – Erwerb, Erfassung, Instrumente. In: Nemecký inštitút pre vzdelávanie dospelých (ed.): Studientexte für Erwachsenenbildung. Bielefeld: Bertelsmann.

Lüsebrink, Hans-Jürgen (2012): Medzikultúrna komunikácia. Interakcia, vnímanie cudzincov, kultúrny transfer. Vydanie 3. Stuttgart: Carl Ernst Poeschel.

Pohl, Reinhard (2011): Medzikultúrna kompetencia. In: Pohl, Reinhard (ed.): Nemecko a svet. Kiel: Magazin.

Straub, Jürgen/ Weidemann, Arne/ Weidemann, Doris (2007): Handbuch interkulturelle Kommunikation und Kompetenz. Základné pojmy – teórie – oblasti použitia. Stuttgart: Carl Ernst Poeschel.