Pojem jazyková citlivosť označuje citlivé používanie jazyka. Pre presnejšiu definíciu je potrebné sa najprv pozrieť na dva pojmy, ktoré tvoria toto určujúce spojenie.
Determinant jazyk je na jednej strane dôležitým nástrojom spoločnosti, ktorý umožňuje komunikáciu. Navyše podľa Locka je to „spoločné puto spoločnosti“ (Locke 1690), ktoré umožňuje ľuďom vyjadrovať sa akýmkoľvek spôsobom. V retrospektíve sa preto označuje aj ako kľúč k svetu (porov. encyklopedické heslo Jazyk ako kľúč k svetu). Pri definovaní súvisiaceho základného slova citlivosť sa tu odvoláme na všeobecne platnú definíciu, ktorá tento pojem opisuje ako citlivý a/alebo citlivý spôsob zaobchádzania s niečím (porov. Spektrum 2000).
Zhrnuté a konkretizované, jazyková citlivosť teda definuje citlivé zaobchádzanie s najdôležitejším komunikačným prostriedkom ľudí s cieľom umožniť komunikáciu bez nedorozumení a bez problémov pre všetkých zúčastnených. Tým sa dostáva do popredia dôležitosť a nevyhnutnosť uvedomenia si tejto problematiky v dnešnej kultúrne veľmi rôznorodej spoločnosti. Ďalšou dôležitou kvalitou je tu konkrétne podporované povedomie o jazyku a cielená pozornosť zameraná naň, ktorý zohráva dôležitú úlohu v mnohých oblastiach života (napr. v škole).
Jazyková citlivosť v školskom kontexte
Najmä v škole, kde si žiaci majú osvojiť obsah predmetu čiastočne aj samotným čítaním textov, je porozumenie jazyku dôležitým predpokladom na to, aby boli schopní porozumieť obsahu v nich obsiahnutému, pretože „[u]čenie reči a učenie sa predmetu […] sú úzko prepojené“ (Isselbächer-Giese et al. 2018, 13). Najmä v matematike a prírodovedných predmetoch predstavuje jazyk (odborný a náučný jazyk) veľkú výzvu (porovnaj Trendel/ Roß 2018, 9 a nasl.), preto citlivý a jemný prístup nadobúda v tomto kontexte osobitný význam.
Aby sa žiakom zabezpečili rovnaké príležitosti na dobré výsledky, je jazykovo citlivé vyučovanie celkovo veľmi dôležité. To vo všeobecnosti znamená „rôzne koncepcie vyučovania, ktoré vedome využívajú jazyk ako prostriedok myslenia a komunikácie“ (Woerfel/ Giesau 2018) tým, že pracujú s prepojením jazykového a predmetového učenia, ktorým sa zaoberá Isselbächer-Giese a i. (porovnaj Isselbächer-Giese a i. 2018). Cieľom tejto koncepcie je lepšie a zjednodušené dosiahnutie predmetového učebného cieľa prostredníctvom jazykového uvedomenia a s tým súvisiacej asistencie (porov. Woerfel/ Giesau 2018).
Podľa Leisena by sa podľa toho mali dodržiavať nasledujúce zásady: Prvou zásadou je zmena foriem prezentácie, ktorá je „jazykovo didakticky presvedčivá“ (Leisen 2019) a pri ktorej sa žiakom ponúka niekoľko alternatív na pochopenie obsahu. Ďalšou výhodou je, že sa tak vytvára príležitosť, aby sa sami naučili jazykovo stvárniť obsah predmetu. Vypočítavanie jazykových, ale aj predmetových úloh predstavuje druhý princíp, ktorý ukazuje, že požiadavky v tejto oblasti sú stanovené „tesne nad individuálnou jazykovou úrovňou“ (Leisen 2019), takže učiaci sa sú vždy povýšení a vidia motiváciu v permanentnom učení sa ďalšieho jazyka. Vždy by sa mal uplatňovať diferencovaný pohľad, pretože rôzni žiaci potrebujú rôznu mieru jazykovej podpory. To je zároveň prechod k tretej a poslednej zásade, ktorá sa týka metodických nástrojov ako jazykových pomôcok. Tieto nástroje podporujú učiacich sa pri konkrétnom „jazykovom zvládaní štandardných situácií“ (Leisen 2019). Príkladom je písanie experimentu alebo správne používanie odborných termínov (porovnaj Leisen 2019).
Na záver možno povedať, že porozumenie jazyku sa nesmie automaticky predpokladať (u učiacich sa), ale musí sa podporovať. Je potrebná podpora správneho chápania jazyka, ktorá by sa mala preniesť nielen do školy, ale aj do všetkých ostatných oblastí života, v ktorých jazyk zohráva úlohu. Jazykovej citlivosti (v školskom kontexte) by sa mal celkovo pripisovať veľký význam, pretože tento koncept možno využiť na podporu individuálneho jazykového zázemia.
Literatúra
Isselbächer-Giese, Annette/ Witzmann, Cornelia/ Königs, Charlotte/ Besuch, Natascha (2018): Stať sa jazykovo citlivým, vyučovať jazykotvorne – myslieť vyučovanie inak. In: Trendel, Georg/ Roß, Joachim (eds.): SINUS.NRW: Podpora porozumenia – navrhovanie vyučovacích procesov. Rethinking Mathematics and Science. Münster: Waxmann, 13-31. https://www.schulentwicklung.nrw.de/sinus/upload/Phase05/Broschuere/SINUS_Gesamt.pdf [02.10.2019].
Leisen, Josef (2019): Zásady vo vyučovaní jazykovo citlivých predmetov. http://www.sprachsensiblerfachunterricht.de/prinzipien [02.10.2019].
Locke, John (1690): Esej o ľudskom chápaní. Londýn.
Spektrum (2000): Citlivosť. https://www.spektrum.de/lexikon/psychologie/sensibilitaet/14089 [01. 10. 2019].
Trendel, Georg/ Roß, Joachim (2018): Úvod. In: ders. (ed.): SINUS.NRW: Podpora porozumenia – formovanie procesov učenia. Prehodnotenie matematiky a prírodných vied. Münster: Waxmann, 9-11. https://www.schulentwicklung.nrw.de/sinus/upload/Phase05/Broschuere/SINUS_Gesamt.pdf [02.10.2019].
Woerfel, Till/ Giesau, Marlis (2018). Jazykovo citlivé vyučovanie. Kolín nad Rýnom: Mercator-Institut für Sprachförderung und Deutsch als Zweitsprache (Basiswissen sprachliche Bildung). https://www.mercator-institut-sprachfoerderung.de/de/themenportal/thema/%20sprachsensibler-unterricht/ [04.10.2019].