Jazyk ako kľúč k svetu
John Locke v roku 1690 napísal, že jazyk je najdôležitejším „nástrojom a spoločným putom spoločnosti“. Jazyk možno prirovnať ku kľúču – čo to znamená?
Expresívna funkcia: Jazyk nám umožňuje vymieňať si informácie, komunikovať emócie, vyjadrovať potreby, nadväzovať a udržiavať sociálne vzťahy (porovnaj Bühler; Jakobson).
Príťažlivá funkcia: „Aj slová sú skutky.“ (Wittgenstein) Môžeme ich používať na vyzývanie k činnosti, vyjadrovanie názorov a tým aj na prijímanie rozhodnutí (porov. Bühler; Jakobson). Okrem toho môžeme spolupracovať a organizovať svoj každodenný život. A: jazyk nám umožňuje myslieť.
Informatívna funkcia: Pomocou jazyka vysvetľujeme a odovzdávame poznatky (porovnaj Bühler; Jakobson). Jazyk štruktúruje náš spoločenský život, dokonca vytvára a udržiava hierarchie. Jazyk slúži na sebavedomie. Jazyk môže pomôcť ľuďom v ťažkých situáciách.
Pomocou jazyka konštruujeme realitu a odhaľujeme, ako vidíme svet. Jazyk je zbraň – môže zraniť a: manipulovať s ľuďmi. Ako sa s tým vysporiadať?
Konflikty sa dajú riešiť jazykovo, ak budeme metakomunikovať, t. j. hovoriť o tom, ako spolu hovoríme.
Jazyk nám pomáha vyjadrovať sa, realizovať sa, napr. umelecky.
Jazyk sa dá užívať, pretože má aj estetickú hodnotu. Čo je zábavnejšie, spoločenskejšie a zjednocujúcejšie ako vtip, slovná akrobacia a hra s jazykom?
To všetko dokáže jazyk. Preto je jazyk kľúčom k formovaniu ľudskej spolupatričnosti. To je dôležité najmä v medzikultúrnej komunikácii.
V krajine, ktorej jazykom nehovoríme, sa každodenné situácie môžu stať prekážkou. Je ťažké nadviazať kontakt s inými ľuďmi. Samozrejme, v jednoduchých každodenných situáciách je možné komunikovať rukami a nohami. Len čo sa však situácia skomplikuje, aj to je problematické. Z týchto dôvodov sa často obklopujeme ľuďmi, ktorí hovoria rovnakým jazykom ako my. Jazyk sa tu prejavuje ako spájajúci prvok, ale zároveň nás aj oddeľuje od ostatných. V dôsledku toho nám dvere zostávajú zatvorené – dvere k ľuďom iných kultúr.
Otestujte si svoje vedomosti o jazyku ako kľúči k svetu – kliknite sem a získajte tajničku.
Rozptýlené poznámky o fenoméne jazyka
Predstavte si, že vám niekto hodí skladačku zloženú z tisícky dielikov. Samozrejme, nikdy sa vám nepodarí zachytiť všetkých tisíc kúskov tak, aby vznikol správny obraz. Tak je to aj s jazykom: keď nám niekto niečo povie, stane sa presne to, čo sa stane: letí k nám skladačka z tisícok kúskov… Môžeme chytiť niekoľko kúskov, zdvihnúť niekoľko a potom ich poskladať. Náš partner v rozhovore sa cíti rovnako, keď nás počúva. Preto vždy chápeme len časť toho, čo druhá osoba hovorí a čo má na mysli. Pravdou je aj to, že nás možno vždy pochopiť len čiastočne. Toto je metafora jazykovej hádanky.
Čo dokáže jazyk? Jazyk je kúzelník, hudobník – rozozvučí v nás struny. Tiché struny v nás.
Ďalšia metafora, nazvime ju metaforou mince jazyka: jazyk je zvláštna minca, ktorá pri používaní mení svoju hodnotu. A je to minca, ktorá, keď sa nepoužíva, nemá žiadnu hodnotu. Predstavme si nasledovné: Nech je slovo mincou. Dám mu hodnotu 1 a odovzdám vám ho. Uvidíte 1, keď ho budete držať v rukách? Nie nevyhnutne. Je možné, že uvidíte hodnotu 5. Možno ste odo mňa čakali 1, ale teraz dostanete 5. Ako je to možné? Sami ste zmenili hodnotu – bez môjho vedomia, bez môjho pričinenia. Ale: Ak mi poviete hodnotu, môžem vám ju pomôcť znovu zmeniť – môžem vám ju tiež zmeniť na 1. Ale musíte mi povedať, čo vidíte. Takto vzniká čaro dialógu…
Metafora rečových bublín: Farebné a dúhové, ako zrkadlo, stoja a plávajú pred nami, keď hovoríme a počúvame – rečové bubliny a v nich: naše slová… Čo vidíme? Naše slová; a my sami! Druhý sa mihá, prostredie sa mihá… a my vidíme hlavne svoje slová – a seba! Keď sa dve rečové bubliny dotknú, vznikne nový obraz, slová sa prelínajú, naše tvary sa prelínajú… vzniká nový zmysel. Toto je skutočný dialóg. Sme na to pripravení?
Egocentrickosť jazyka: Prečo sa rozprávame? Pretože sa chceme vyjadriť. Nič nekomunikujeme. Komunikujeme sami so sebou. My sami. Jazyk nemá význam mimo sociálnej interakcie/komunikácie. Význam sa konštituuje len v sociálnej interakcii, ktorá je zároveň konštrukciou.
Telo jazyka: hovorenie je telesný proces, postup, úkon… niečo zmyslové. Keď hovoríme, zažívame to fyzicky. Preto jazyk nemožno chápať len ako mentálny fenomén. Aj keď čítame potichu, naše telo je aktívne. Hovorenie, čítanie, počúvanie – to sú fyzické aktivity. Myseľ a telo nemožno oddeliť. Patria k sebe, obaja sú vždy aktívni.
Jazyk a reč sú začlenené do komplexných súvislostí ľudského života. Nemá zmysel pozerať sa na jazyk izolovane (ako to často robí filozofia jazyka). Zvuk tvorí hudbu. Nemluvnosť. Slovo je objavné. Neexistuje nič také ako ticho.
Citáty na tému jazyk
Jazyk je domom bytia. Heidegger
Filozofia je bojom proti okúzleniu nášho chápania prostredníctvom nášho jazyka. Wittgenstein
Hranice môjho jazyka znamenajú hranice môjho sveta. Wittgenstein
A predstaviť si jazyk znamená predstaviť si formu života. Wittgenstein
Jazyk – zdroj všetkých nedorozumení. Antoine de Saint-Exupéry
To najľudskejšie, čo máme, je jazyk, a máme ho preto, aby sme mohli hovoriť. Fontane
Tí, ktorí si protirečia a argumentujú, by si niekedy mali uvedomiť, že nie každý jazyk je zrozumiteľný pre každého. Goethe
Veď jazyk ľudí sa rovná ich životu. Seneca
Berte svoj jazyk vážne! Nietzsche
Neexistuje väčšia ilúzia ako názor, že jazyk je prostriedkom komunikácie medzi ľuďmi. Elias Canetti
Náš jazyk je zároveň našou históriou. Grimm
Každý človek má svoj vlastný jazyk. Novalis
S každým novým jazykom, ktorý sa naučíte, získate novú dušu. České príslovie
Jazyk nie je, jazyk sa stáva. Heinz v. Förster
Pretože všetko, čo ľudia robia, spoznávajú, zažívajú alebo vedia, nadobúda význam len do tej miery, do akej sa o tom dá hovoriť. Arendt
Hovor, aby som ťa mohol vidieť. Sokrates
Niečo, o čom sa nehovorí, sa vôbec nestalo. Iba slovo dáva veciam realitu. Wilde
Wilhelm von Humboldt o povahe jazyka
„Jazyk, chápaný vo svojej skutočnej podstate, je v každom okamihu niečím stálym a dočasným. Dokonca aj jeho uchovanie prostredníctvom písma je vždy len neúplným, múmiovým uchovaním, ktoré si stále vyžaduje, aby sa živé rozprávanie snažilo byť v tomto procese zmysluplné. Sama o sebe nie je prácou (ergon), ale činnosťou (energeia). Jeho skutočná definícia preto môže byť len genetická. Je to vlastne večne sa opakujúca práca mysle, aby artikulovaný zvuk bol schopný vyjadriť myšlienku. Priamo a striktne povedané, toto je definícia každého času, keď sa hovorí. […] Rozdelenie na slová a pravidlá je len mŕtvym dielom vedeckej pitvy. Nazvať jazyky dielom ducha je úplne správny a adekvátny výraz, pretože o existencii ducha vo všeobecnosti možno uvažovať len v činnosti a ako takej. […] S porozumením to nie je inak. V duši nemôže existovať nič iné ako jej vlastná činnosť a chápanie a hovorenie sú len rôzne účinky tej istej sily reči. Bežná reč sa nikdy nedá porovnať s odovzdaním látky. V chápaní, rovnako ako v hovorení, sa musí rozvíjať z vlastnej vnútornej sily, a to, čo dostáva, je len harmonicky ladený podnet.“ (Spisy o filozofii jazyka, Dielo III, Darmstadt 1963, s. 418 f., 430).
To, aké výbušné môže byť používanie jazyka, opisuje Ernst von Glasersfeld v tejto anekdote: „Na záver by som vám rád uviedol príklad, ktorý jasne ukazuje, aký dôležitý je neobmedzený prístup k myšlienkam. V roku 1936 sa konali olympijské hry v Berlíne. Postavil sa nielen štadión a olympijská dedina, ale aj divadlo. Priateľ, ktorého som navštívil, ma deň pred otvorením zobral do olympijskej dediny a nakoniec do divadla. Pred vchodom bolo ešte lešenie a niekoľko mužov pracovalo na vlyse nad portálom. Môj priateľ mi vysvetlil, že si zrejme príliš neskoro uvedomili, že nápis je pre vládnucu stranu neprijateľný. Nápis v skutočnosti znel: „Jeden národ, jeden vodca, jedno divadlo.“ Ernst von Glasersfeld: Medzi jazykmi.
Literatúra
Bühler, Karl (1999): Teória jazyka. Reprezentačná funkcia jazyka.
Jakobson, Roman (1992): Semiotika.
Locke, John (1690): Esej o ľudskom porozumení.
Mersch, Dieter (ed.) (1998): Znaky o znakoch. Texty o semiotike od Peircea po Eca a Derridu.
Wittgenstein, Ludwig (2003): Filozofické úvahy.
Dialóg medzi Heinzom von Foersterom a Bernhardom Pörksenom o dialógu: http://www.taz.de/!1085369/
Ďalšia literatúra o jazykovej citlivosti
Isselbächer-Giese, Annette/ Witzmann, Cornelia/ Königs, Charlotte/ Besuch, Natascha (2018): Stať sa jazykovo citlivým, vyučovať jazykotvorne – myslieť na vyučovanie inak. In: Trendel, Georg/ Roß, Joachim (eds.): SINUS.NRW: Promoting Understanding – Designing Learning Processes. Prehodnotenie matematiky a prírodných vied. Münster: Waxmann, 13-31.
Leisen, Josef (2019): Zásady vo vyučovaní jazykovo citlivých predmetov. http://www.sprachsensiblerfachunterricht.de/prinzipien [02.10.2019].
Trendel, Georg/ Roß, Joachim (2018): Úvod. In: ders. (ed.): SINUS.NRW: Podpora porozumenia – formovanie procesov vzdelávania. Prehodnotenie matematiky a prírodných vied. Münster: Waxmann, 9-11. https://www.schulentwicklung.nrw.de/sinus/upload/Phase05/Broschuere/SINUS_Gesamt.pdf [02.10.2019].
Woerfel, Till/ Giesau, Marlis (2018). Jazykovo citlivé vyučovanie. Kolín nad Rýnom: Mercator-Institut für Sprachförderung und Deutsch als Zweitsprache (Basiswissen sprachliche Bildung). https://www.mercator-institut-sprachfoerderung.de/de/themenportal/thema/%20sprachsensibler-unterricht/ [04.10.2019].