Pojem integrácia (lat. integratio) znamená „obnovenie celku“ (Hillmann 2007, 383). V sociológii sa vzťahuje na „integráciu správania a vedomia do hodnotových štruktúr a vzorcov správania alebo na zosúladenie s nimi“ (ibid.). Zvyčajne sa sociálna skupina alebo jednotlivci homogénnej spoločnosti konfrontujú a porovnávajú navzájom, aby bolo možné urobiť klasifikáciu medzi integrovanými a neintegrovanými (porov. Gregori 2015, 25). Ide o veľmi komplexný pojem, takže neexistuje zhoda v tom, čo sa pod ním presne rozumie (porov. Grosche 2015).
Rôzne definície
Odborná rada (SVR) nemeckých nadácií pre integráciu a migráciu uvádza nasledujúcu definíciu:
SVR chápe integráciu ako účasť všetkých v ústredných oblastiach spoločenského života s čo najrovnejšími možnosťami. Tie siahajú od výchovy a raného vzdelávania v rodine, ako aj v predškolských verejných inštitúciách, školského vzdelávania, odborného vzdelávania a života, ktorý je sebaurčujúci prostredníctvom práce a jej zárobkov a nie je závislý od transferov, až po politickú účasť – ktorá je závislá od statusu -, ako aj účasť na najrôznejších systémoch ochrany a sociálneho zabezpečenia v právnom a sociálnom štáte (Sachverständigenrat deutscher Stiftungen für Integration und Migration 2019). Filsinger potvrdzuje túto definíciu a zhrňuje integráciu ako „rovnakú účasť (prístupovú spravodlivosť) na hospodárskych, ekologických, sociálnych a kultúrnych zdrojoch spoločnosti“ (porovnaj Hinrichs 2003 citovaný v Filsinger 2008, 8).
Systémová a sociálna integrácia
Na druhej strane Esser rozlišuje integráciu na sociálnu integráciu a systémovú integráciu, aby bol tento pojem zrozumiteľnejší. Systémová integrácia sa chápe ako integrácia sociálneho systému ako celku (porov. Esser 2004, 53). Na druhej strane sociálna integrácia sa vzťahuje na vzťahy medzi jednotlivcami a ich začlenenie do už existujúceho sociálneho systému (porov. tamže, 46). Možno od seba odlíšiť štyri dimenzie:
– Kultúra, ktorá sa vzťahuje na osvojenie si „vedomostí, zručností a kultúrnych ‚modelov‘, konkrétne vrátane jazykovej socializácie“ (ibid.),
– umiestnenie, ktoré sa vzťahuje na „prevzatie práv a zaujatie pozícií“ (ibid.),
– interakcia, ktorá sa týka prepojenia sociálnych vzťahov a začlenenia do centrálnych sietí (pozri tamtiež), a
– identifikácia, ktorá sa dosahuje prostredníctvom určitej lojality voči sociálnemu systému (porov. tamtiež).
Integrácia môže byť úspešná rôznymi spôsobmi, ale tu je niekoľko všeobecných tipov:
Literatúra
Esser, Hartmut (2004): Aká alternatíva k „asimilácii“ vlastne existuje? In: Bade, Klaus/ Bommes, Michael (eds.): Migrácia – integrácia – vzdelávanie. Základné otázky a problémové oblasti. IMIS-Beiträge Heft 23. Osnabrück, 41-59.
Filsinger, Dieter (2008): Podmienky úspešnej integrácie – monitorovanie a hodnotenie integrácie. Expertíza na objednávku Nadácie Friedricha Eberta. Bonn.
Georgi, Viola B. (2015): Integrácia, rozmanitosť, inklúzia. In: Magazin II, 25-27. https://www.die-bonn.de/zeitschrift/22015/einwanderung-01.pdf [19.08.19].
Grosche, M. (2015). Čo je to inklúzia? In: Kuhl, P./ Stanat, P./ Lütje-Klose, B./ Gresch, C./ Pant, H. A./ Prenzel, M. (Eds.): Inklusion von Schülern und Schülern mit sonderpädagogischem Förderbedarf in Schulleistungserhebungen. Základy a zistenia. Wiesbaden: Springer, 17-39.
Hillmann, Karl-Heinz (2007): Wörterbuch der Soziologie. Vydanie piate. Stuttgart: Kröner.
Odborná rada nemeckých nadácií pre integráciu a migráciu (2019): Imigračná spoločnosť. https://www.svr-migration.de/glossar/ [19.08.19].