Inklúzia

Existujú rôzne definície alebo oblasti inklúzie. S odkazom na latinský pôvod slova inklúzia pochádza z includo „uzavrieť, ohraničiť“ (porov. Pons). Inklúzia sa chápe ako opak exklúzie alebo ako rozšírenie pojmu integrácia (porov. Rohrmann 2014, 163).

Integrácia a exklúzia

Podľa Dudenovho slovníka sa exklúzia vzťahuje na vylúčenie alebo vylúčenie. Integrácia je definovaná ako začlenenie alebo spojenie rôznych osôb alebo skupín do sociálneho a kultúrneho celku. Integrácia sa používa aj ako synonymum pre inklúziu, keďže tá v minulosti nebola taká prítomná. Napriek tomu existujú významné rozdiely. Hoci integrácia znamená začlenenie, zostáva určitý odstup, ktorý odlišuje jednotlivcov s určitými charakteristikami od ostatných. Existuje diferenciácia medzi typom „normálny“ a typom „iný“ (porovnaj Grimm/ Meyer/ Volkmann 2015, 146). Napríklad inkluzívna škola prijíma deti s postihnutím, ale neprispôsobuje sa ich špeciálnym potrebám (porovnaj Grimm/ Meyer/ Volkmann 2015, 145 a nasl.).

Na druhej strane inklúzia znamená začlenenie všetkých jednotlivcov – bez ohľadu na to, k akému pohlaviu alebo etniku patria, alebo či sú telesne alebo mentálne postihnutí. V heterogénnej spoločnosti sú si všetci rovní. Neexistuje žiadny „normálny“ alebo „odlišný“ typ, ktorý by bol nastavený spoločnosťou. Na príklade školy to znamená, že staré, tradičné štruktúry sú rozbité a potreby všetkých sa riešia individuálne (porovnaj Grimm/ Meyer/ Volkmann 2015, 145).

Inklúzia a pedagogika

V inkluzívnej pedagogike ide o spoločné vzdelávanie detí s postihnutím a bez postihnutia v bežných materských školách a školách. Tá sa má rozšíriť aj na spoločnú prácu v dospelosti. Môžu sa však deti s mentálnym alebo telesným postihnutím učiť rovnako ako deti bez postihnutia?

Feuser definuje pedagogiku ako inkluzívnu pedagogiku, ktorá učí, vychováva a vzdeláva – spravodlivo ku každému jednotlivcovi a bez vylučovania alebo marginalizácie žiakov (porovnaj Feuser 2005, 134). Samotné navštevovanie bežnej školy nepredstavuje pre dieťa so zdravotným postihnutím inklúziu, pretože je integrované len navonok, ale naďalej je vylúčené vnútorne (psychologicky/psychicky). Feuser uvádza ako názorný príklad Guarinovu klietku okolo hlavy dieťaťa (porovnaj Feuser 2005, 168 a nasl.).

Následne sú žiaci heterogénnymi osobami v integračnej jednotke, ktoré sa učia spoločne vo vzájomnej spolupráci (porov. Feuser 2005, 173). V súhrne teda integratívna alebo inkluzívna všeobecná pedagogika spočíva v tom, že „všetky deti a žiaci sa hrajú, učia a pracujú vo vzájomnej spolupráci na svojich úrovniach rozvoja podľa svojich momentálnych percepčných, myšlienkových a činnostných kompetencií v orientácii na „ďalšiu zónu svojho rozvoja“ na spoločnom objekte a s ním“ (Feuser 2005, 174).

Inklúzia v sociológii

Pojem národa nadobudol význam najmä v 19. a 20. storočí, keď konkrétne vo vzťahu k Nemecku vzrástli a napokon sa presadili snahy a túžby po jednotnom a zjednotenom štáte. Malo dôjsť k zmene z mozaiky kniežatstiev na Nemecko ako národ.

V tomto zmysle má národ inkluzívnu funkciu, založenú na jazyku a spoločnej kultúre, prostredníctvom začlenenia alebo zjednotenia do veľkého celku.

Zároveň má národ exkluzívny charakter, slúži na vylúčenie iných štátov/národov, čo je základom úspechu tohto pojmu (porov. Stichweh 2005, 42 a nasl.). Pojem národ však nemal vždy výlučný charakter voči prisťahovalectvu, skôr v minulosti, ako aj dnes, slúžil na vymedzenie iných štátov a zároveň mal záväzný charakter pre subjekty voči štátu.

V ranom novoveku bolo prisťahovalectvo žiaduce; vnímalo sa ako získanie nových poddaných, a tým aj nových zdrojov. Na druhej strane sa od emigrácie výrazne odrádzalo (porovnaj Stichweh 2005, 41). Od 19. a 20. storočia sa to zmenilo. Právo na emigráciu nadobudlo na význame, ale prisťahovalectvo sa stalo ťažším v dôsledku vzostupu národnosocialistických myšlienok a vedomia rastúceho nedostatku priestoru a zdrojov (porovnaj Stichweh 2005, 152).

To viedlo k vytvoreniu globálnej spoločnosti pozostávajúcej z národných štátov, ktorá sa usiluje o sociálny štát vo vnútri, ale navonok zámerne vytvára nerovnováhu, aby sa oddelila a konkurovala si. Migranti sú preto pre každého jednotlivca z tohto sociálneho štátu hrozbou, pokiaľ ide o jeho podiel na tomto blahobyte. Túto uzavretosť sociálneho štátu posilňuje kultúra a etnizácia jeho príslušníkov, čím sa zdôrazňuje jeho uzatváracia tendencia (porov. Stichweh 2005, 152 a nasl.).

Na druhej strane je štát rezonanciou národného zväzku, možnosťou plného začlenenia, nie nevyhnutne na sociálnom, ale na právnom základe, ako napríklad rozšírenie rozvodového práva v 60. rokoch, rovnaké volebné právo pre všetkých alebo povinné vzdelávanie a vojenská služba. Po tom spočiatku nasledovala fáza inklúzie, ktorá umožnila participáciu. V ďalšom priebehu, ako v súčasnosti, v ktorom sa participácia vníma aj ako donútenie, pretože jednotlivec je zatlačený do úzadia, možno badať tendenciu k slobode neúčasti. V dôsledku toho pojem národa stráca ďalší význam (porov. Stichweh 2005, 43).

Rovnaká mzda za rovnakú prácu – ekonomické vylúčenie

Dôsledky ekonomického vylúčenia na súkromný a spoločenský život si ukážeme na príklade mzdy za rovnakú prácu podľa pohlavia na trhu práce.

V prvom rade treba povedať, že hospodárske vylúčenie nie je založené na nedostatočnej efektívnosti, ale na sociálnych výsledkoch rozdelenia moci a zdrojov (porov. Schönpflug 2009, 88).

Rodové vzťahy vyplynuli zo sociálnej hierarchie, ktorá sa upevňuje v oddelení verejných a súkromných činností, t. j. zárobkovej činnosti a práce v domácnosti. A aj keď sa ženy môžu oslobodiť od úloh domácej práce, často je to len na čiastočný úväzok, často sú stotožňované s úlohou matky alebo opatrovateľky, čo ovplyvňuje ich profesijnú oblasť. Okrem toho sú ženy vylúčené z vysokopostavených pozícií vo vede, politike a hospodárstve, ktoré sú bez akéhokoľvek vplyvu a moci (porovnaj Hanappi- Egger/ Hofmann 2005). Ženy tak zostávajú obmedzené vo svojom životnom štýle a autonómii z dôvodu nedostatočného uznania, ktoré spoločensky ide ruka v ruke s vyššími ekonomickými pozíciami.

Súhrnne povedané, vylúčenie je dôvodom potreby inklúzie.

Literatúra

Dudenová: „Ženy v spoločnosti sú v porovnaní s ostatnými ženami a mužmi v spoločnosti veľmi dôležité. Duden Online Dictionary. https://www.duden.de/suchen/dudenonline/integration [16. 12. 2018].

Duden (2006): Die deutsche Rechtschreibung. Duden. 24. vyd. Mannheim: Bibliographisches Institut.

Feuser, Georg (2005): Deti a mládež so zdravotným postihnutím. Medzi integráciou a segregáciou. 2. vyd. Darmstadt: Wissenschaftliche Buchgesellschaft.

Grimm, Nancy/ Meyer, Michael/ Volkmann, Laurenz (2015): Vyučovanie anglického jazyka. Tübingen: Narr Francke Attempto.

Isop, Utta/ Ratkovic, Viktorija (eds.) (2011): Anglický jazyk: Živé rozdiely. Kultúrne štúdiá a rodovo kritické perspektívy inklúzie a exklúzie. Bielefeld: transcript.

Pons. Online slovník. https://de.pons.com/%C3%BCbersetzung? q=includo&l=dela&in=la&lf=la [16.12.2018].

Rohrmann, Eckard (2014): Inklúzia? Inklúzia! Kritické poznámky k súčasnej diskusii o inklúzii a koncepcii miernej inklúzie. In: Soz Passagen 6, 161-166.

Stichweh, Rudolf (2005): Inklusion und Exklusion. Štúdie zo sociálnej teórie. Bielefeld: transkript.