Individualizmus

Individualizmus sa zásadne zameriava na záujmy, práva a potreby jednotlivca voči spoločenskému prostrediu, takže najvyšším predpokladom je sloboda jednotlivca. Individualizmus má umožniť novú, komplexnejšiu a úplnejšiu predstavu o ľudskej slobode. Dotýka sa všetkých spoločensky relevantných oblastí, ako sú etika, normy, politika a ekonomika.

Človek sleduje svoje vlastné záujmy

Individualizmus vznikol na základe osvietenskej filozofie. Racionalistický individualizmus zastáva názor, že ľudské bytosti sa od prírody nehodia na to, aby sa zameriavali na spoločnosť, ale z rozumu sledujú len svoje vlastné ciele a záujmy. Podľa tohto názoru možno sociálne správanie ľudí vždy pripísať len vlastným záujmom (porovnaj Wass 2016).

Pôvod individualizmu

Prvé individualistické filozofie našli svoj pôvod u gréckych učencov už v 5. storočí pred Kristom. V európskych dejinách sa individualizmus začal prejavovať predovšetkým so vznikom európskej buržoázie, ale hovorí sa, že najmä americká spoločnosť má k individualizmu najbližšie (porov. Taylor 1996). Dôkazom toho je založenie americkej ústavy, v ktorej je individualizmus hlavným princípom (porov. Mewes 2004).

Aspekty a hodnoty individualizmu a kolektivizmu

Priemyselne rozvinuté štáty sa často zaraďujú na stranu individualizmu. Výnimkou sú východoázijské štáty ako Japonsko alebo Južná Kórea, ktoré sa napriek industrializácii stále jednoznačne považujú za kolektivistické (porovnaj Hofstede/ Hofstede/ Minkov 2010). V zásade platí, že v opačnom kolektivizme sa osobné potreby kladú pod potreby sociálnej skupiny. Ostatné aspekty, ako napríklad úcta k rodičom, vzájomná harmónia a družnosť, sú hodnoty, ktoré sa v kolektivizme vysoko cenia. Naopak, v individualizme sú ústredné aspekty, ktoré kladú jednotlivca nad spoločnosť. Patria k nim hodnoty ako autonómia, sebestačnosť, súťaživosť a vlastné ciele jednotlivca (porovnaj Cho et al. 2010).

Literatúra

Cho, H.-j. (2015): Spec Generation Who Can’t Say „No“: Overeducated and Underemployed Youth in Contemporary South Korea (Generácia, ktorá nevie povedať „nie“: Nadmerne vzdelaná a nezamestnaná mládež v súčasnej Južnej Kórei). East asia cultures critique, Volume 23, Number 3, 437-462.

Hofstede, G./ Hofstede, G./ Minkov, M. (2010): Cultures and Organizations: Software of the Mind. New York: McGraw Hill Professional.

Mewes, H. (2004): Individualizmus a americká demokratická teória: pôvod a pôvodné významy. In: A. K. al. (eds.): Demokratická teória a vývoj demokracie. Wiesbaden: VS, 75 – 100.

Taylor, C. (1996): Quellen des Selbst, die Entstehung der neuzeitlichen Identität. Frankfurt nad Mohanom: Suhrkamp.

Wass, B. (2016): Individualizmus verzus kolektivizmus – otázka povahy spolupatričnosti. In: Dippelreiter, M./ Prosl, C. (eds.): Individuum und Gesellschaft im Spannungsfeld zwischen Bindung und Freiheit. Klagenfurt: Wieser, 1-10.