„Iba na pozadí konsolidovanej vlastnej identity je možné skutočne sa zaoberať cudzosťou toho druhého.“ (Rosa 2007, 49)
Etymológia
Identita je odvodená z latinského slova identitas a znamená „absolútnu rovnakosť“ (Rosa 2007, 47). Sociológ Hartmut Rosa tento pojem skúma v rôznych kontextoch a podobách. Vo svojej eseji Identita vysvetľuje, že v matematike aj v logike „vyjadruje vzťah dokonalej rovnakosti, [ktorý] má objekt sám so sebou a len so sebou“. (Rosa 2007, 47) Z hľadiska podstaty človeka sa identita vyznačuje jedinečnosťou a rozpoznateľnosťou každého jednotlivca. Tvorí základ formovania individuálnej osobnosti. Podľa Rosu je používanie jazyka a účasť na kultúre „základom každej medzikultúrnej komunikácie […] a porozumenia“ (Rosa 2007, 47).
Tri aspekty identity
Kulturologička Edith Broszinsky-Schwabe vo svojej knihe Interkultúrna komunikácia rozdeľuje identity ľudí zúčastnených na interkultúrnej výmene na tri aspekty: V prvom rade je to osobná identita, ktorá úzko súvisí s vonkajším vzhľadom človeka. Pri prvom stretnutí zohráva podstatnú úlohu správanie, jazyk a vôňa. na druhom mieste je sociálna identita (skupinová identita, my-identita, kolektívna identita). Tu jednotlivec získava charakteristické kultúrne znaky, a tým označuje svoju príslušnosť k skupine, s ktorou sa identifikuje. Broszinsky-Schwabe okrem toho rozlišuje sociálnu identitu v rôznych oblastiach identity, ako je rodina, veková skupina, profesia, náboženstvo atď (porov. Broszinsky-Schwabe 2011, 44).
Kultúrna identita ako tretí aspekt opisuje jednotlivé osoby alebo skupiny, ktoré sa riadia „spoločným jazykom, normami spoločného života, ideologickou a náboženskou orientáciou, umeleckými a vedeckými tradíciami, športovými a remeselnými zručnosťami, spoločnými ideálmi a hodnotami [orient]. Spoločnosti v spôsobe života sa prejavujú napríklad v bývaní a správaní sa v osadách, v stravovacích návykoch, móde, mravoch, symboloch, festivaloch a oslavách“. (Broszinsky-Schwabe 2011, 46)
Obraz seba samého – vonkajší obraz
Kontakty medzi rôznymi kultúrami sú v súčasnosti intenzívnejšie ako kedykoľvek predtým. Zachovanie identity je preto výzvou. Ako objasňuje Broszinsky-Schwabe, každá jednotlivá kultúra so svojimi znakmi, symbolmi, tradíciami, vzorcami správania a hodnotovým systémom má vplyv na formovanie identity človeka (porov. Broszinsky-Schwabe 2011, 46). To sa stáva obzvlášť zreteľným pri konfrontácii s cudzou kultúrou alebo pri integrácii do cudzej krajiny.
Psychologička Annekatrin Hoppeová v tejto súvislosti skúma, do akej miery sa v novom prostredí mení predtým známy sebaobraz. Vo svojej eseji „So war ich nicht, so bin ich nicht!“ (Nebol som taký, nie som taký) vysvetľuje, že pri snahe integrovať sa do cudzieho prostredia sa spochybňujú známe vzorce správania a názory, ako aj vlastnosti, ktoré by inak zostali skryté (porov. Hoppe 2013). Vlastný obraz, ktorý vyrástol zo známeho kultúrneho prostredia, sa potom už nezhoduje s cudzím obrazom. To následne vedie k „neistote vlastnej identity“ (Hoppe 2013, 176).
Globalizácia
Vývoj identity je pozitívne aj negatívne ovplyvnený neustálou zmenou kultúr. Zmeny kultúr svedčia o tom, že „kultúra [je] prenosná, je nákladom svojich nositeľov“. (Groh 2003, 172) V tejto súvislosti Groh vo svojom článku Zmena identity – globalizácia a kultúrne indukcie konštatuje, že globalizácia spôsobuje destabilizáciu pôvodných, autonómnych kultúr, ktoré sú vystavené industriálnym kultúram. Vzhľadom na „rozdiely v dominancii“ (Groh 2003, 162) dochádza k čiastočnému alebo úplnému vymazaniu kultúr, čím sa ľudia zbavujú možnosti vytvárať si individuálne identity (porov. Groh 2003, 177).
Literatúra
Broszinsky-Schwabe, Edith (2011): Medzikultúrna komunikácia. Nedorozumenia – porozumenie. Wiesbaden: Springer.
Groh, Arnold (2003): Zmena identity. Globalizácia a kultúrne indukcie. In: Kimminich, Eva (ed.): Welt Körper Sprache. Perspektívy kultúrnych foriem vnímania a reprezentácie. Kultúrna identita. Konštrukcie a krízy. Vol. 3. Frankfurt am Main: Peter Lang, 161-185.
Hoppe, Annekatrin (2013): So war ich nicht, so bin ich nicht. O vplyve kultúrneho prostredia na vlastnú identitu. In: Kumbier, Dagmar/ Schulz von Thun, Friedemann (eds.): Intercultural Communication: Methods, Models, Examples. 6. vyd. Reinbek bei Hamburg: Rowohlt, 170-186.
Rosa, Hartmut (2007) Identita. In: Straub, Jürgen/ Weidemann, Arne/ Weidemann, Doris (eds.): Handbuch interkulturelle Kommunikation und Kompetenz. Základné pojmy – teórie – oblasti použitia. Stuttgart: Metzler, 47-56.