Identita, sexuálna

Sexuálna identita sa vzťahuje na lesby, gejov, bisexuálov, pansexuálov, demisexuálov, asexuálov a pansexuálov.

Zatiaľ čo sexuálna orientácia opisuje „orientáciu sexuálnych a emocionálnych potrieb osoby na iné osoby rovnakého alebo opačného pohlavia alebo na obe pohlavia.“ (1; porovnaj Sexuálna orientácia v psychoterapii a poradenstve s. 6), sexuálna identita pridáva k tomuto pojmu hodnotu sebapochopenia, ktoré nemožno určiť výlučne na základe sexuálnych vzťahov alebo činov k iným osobám alebo s inými osobami.

Podľa Magreta Götha a Ralpha Kohna je sexuálna identita identita, ktorú si človek vytvára na základe svojej sexuálnej orientácie. Vývoj identity by ovplyvnený individuálnou, sociálnou a kultúrnou situáciou a ďalšími aspektmi. (2; porovnaj Sexuálna orientácia v psychoterapii a poradenstve s. 6).

Aj tu možno vidieť, že sexuálna identita sa môže vyvinúť zo sexuálnej orientácie, ale tieto dva pojmy by sa nemali používať ako synonymá. Treba tiež zdôrazniť, že nepociťovanie sexuálnej príťažlivosti, ktoré sa môže prejaviť aj nenadväzovaním sexuálnych vzťahov, môže byť tiež sexuálnou identitou, a to asexualitou. Spájanie sexuálnej identity výlučne so sexuálnymi vzťahmi/činmi môže preto viesť k nesprávnym záverom. Okrem toho môže byť sexuálna identita ovplyvnená okrem iného kultúrnymi odtlačkami, ale môže sa objaviť aj individuálny vývoj, takže sexuálna identita je komplexnejšia ako sexuálna orientácia.

Na druhej strane Stefan Timmermann definuje sexuálnu identitu takto: „Sexuálna identita je základné sebapochopenie ľudí o tom, kto sú ako sexuálne bytosti – ako vnímajú sami seba a ako ich (chcú) vnímať ostatní. Zahŕňa biologické, sociálne a tiež psychologické pohlavie, ako aj sexuálnu orientáciu.“ (3; porovnaj Handbuch Sexualpädagogik und sexuelle Bildung, s. 261). Okrem toho sexuálna identita nie je v priebehu života statická, ale skôr premenlivá (4; porovnaj Handbuch Sexualpädagogik und sexuelle Bildung,s. 261).

Z toho jasne vyplýva, že sexuálne vzťahy, ktoré môžu vyplynúť zo sexuálnej orientácie, nemusia automaticky formovať identitu; ide skôr o sebapochopenie, ktoré môže byť premenlivé.

Definície sexuálnej identity a príklady

Asexuál: Asexuálne osoby nepociťujú sexuálnu príťažlivosť k iným ľuďom. Bisexuál: Bisexuálne osoby sú romanticky, eroticky a/alebo sexuálne priťahované osobami vlastného alebo „opačného“ pohlavia. Toto označenie sexuálnej identity predpokladá vlastné zaradenie do binárneho rodového poriadku (porovnaj „pansexuál“). (…)

Demisexuál: Demisexuálne osoby sexuálne priťahujú len osoby, s ktorými už nadviazali blízky vzťah.

Heterosexuál: Heterosexuálne osoby sú romanticky, eroticky a/alebo sexuálne priťahované osobami „opačného“ pohlavia. Toto označenie sexuálnej identity predpokladá vlastné zaradenie do binárneho rodového poriadku. Heteronormativita sa považuje za princíp sociálneho usporiadania, podľa ktorého sa štandardizuje sexualita a pohlavie.

Homosexuál: Homosexuálne osoby priťahujú osoby rovnakého pohlavia v ich romantických, erotických a/alebo sexuálnych túžbach. Toto označenie sexuálnej identity predpokladá zaradenie sa do binárneho rodového poriadku. Niekedy sa vníma ako patologizujúce, preto sa častejšie používajú pojmy „lesba“ a „gay“. (…)

Lesba: Toto označenie sexuálnej identity predpokladá zaradenie do binárneho rodového poriadku. Rozumie sa tým sexuálna identita žien rovnakého pohlavia. Predtým sa používalo ako pejoratívum, ale prostredníctvom lesbicko-gay emancipačného hnutia sa stalo pozitívnym sebaoznačením. (…)

Pansexuál: Pansexuálne osoby sú priťahované inými ľuďmi bez ohľadu na ich pohlavie. Patria sem nielen muži a ženy, ale aj transrodové a intersexuálne osoby. Tým sa spochybňuje binárny rodový poriadok. (…)

Homosexuál: Toto označenie sexuálnej identity predpokladá vlastné zaradenie do binárneho rodového poriadku. Rozumie sa tým sexuálna identita mužov rovnakého pohlavia. Predtým sa používalo ako pejoratívum, ale prostredníctvom lesbicko-gay emancipačného hnutia sa stalo pozitívnym sebaoznačením.

Sexuálna identita: Označuje sa aj ako sexuálna orientácia. Identita zdôrazňuje, že nejde len o orientáciu vzhľadom na možných partnerov, ale že je súčasťou identity. Napriek tomu sa môže v priebehu života meniť. Niekedy sa sem zaraďuje aj pohlavie alebo rodová identita, pretože identifikácia sexuálnej identity závisí od rodových kategórií. V tejto správe je pohlavie chápané ako možný prierezový rozmer, ktorý môže interagovať so sexuálnou identitou a viesť k viacrozmerným alebo intersekcionálnym skúsenostiam.“ (citované zo Zkušenosti s diskrimináciou v Nemecku na základe sexuálnej identity, Dorina Kalkum, Magdalena Otto, august 2017, s. 124 a ďalej (5).

Odlišnosť od rodovej identity

Sexuálna a rodová identita neopisujú to isté, ale často sú prepojené. Rodová identita opisuje sociálne pohlavie, t. j. pohlavie, s ktorým sa osoba identifikuje. To sa môže líšiť od biologického pohlavia. (6)

Judith Butler vidí dôvod zavedenia rodovej identity v problémoch, ktoré so sebou prináša binárny rodový systém. Z biologického hľadiska nemožno poprieť, že existujú aj ľudia s viacerými morfologickými pohlavnými znakmi. Preto by nebolo prípustné preniesť túto predpokladanú binárnosť na rodovú identitu. V angličtine sa rozlišuje biologické pohlavie od sociálneho pohlavia (gender); na toto rozlíšenie v nemčine by sa mali používať pojmy Geschlecht (pohlavie) a Geschlechtsidentität (rod). (7; porovnaj Das Unbehagen der Geschlechter (Rodové problémy), s. 23 a ďalej).

Zatiaľ čo rodová identita opisuje, ako sa človek číta alebo ako by chcel byť čítaný, sexuálna identita zahŕňa aj interpersonálne sexuálne vzťahy, (alebo v prípade asexuality absenciu sexuálnej príťažlivosti).

Podrobnejšie informácie o pohlaví nájdete tu: https://www.hyperkulturell.de/glossar/gender/.

Literatúra

1 Göth, M.; Kohn, R. (2014): Sexuálna orientácia v psychoterapii a poradenstve. Springer Verlag: s. 6

2 Göth, M.; Kohn, R. (2014): Sexuálna orientácia v psychoterapii a poradenstve. Springer Verlag: s. 6.

3 Sielert, U. [ed.]; Schmidt, R. (2008): Handbuch Sexualpädagogik und sexuelle Bildung. Juventa Verlag: s. 261

4 Sielert, U. [ed.]; Schmidt, R. (2008) Porovnaj: Handbuch Sexualpädagogik und sexuelle Bildung (2008): S. 261

5https://www.antidiskriminierungsstelle.de/SharedDocs/downloads/DE/publikationen/Expertisen/expertise_diskrimerfahrungen_in_de_anhand_der_sex_identitaet.pdf;jsessionid=E2D04807FA660332333E3B75FB02D856.intranet211?__blob=publicationFile&v=3 s.124 (prístup 20.8.2021)

6https://www.antidiskriminierungsstelle.de/SharedDocs/downloads/DE/publikationen/Expertisen/expertise_diskrimerfahrungen_in_de_anhand_der_sex_identitaet.pdf;jsessionid=E2D04807FA660332333E3B75FB02D856.intranet211?__blob=publicationFile&v=3 (prístup 20.08.2021)

7 Butler, J.. [Ed.]; vydanie suhrkamp 2433(1991): Das Unbehagen der Geschlechter; pôvodný názov: Gender Trouble; Suhrkamp Verlag: s. 23 a nasl.