Hyperkorekcia

Pojem hyperkorekcia možno chápať ako nadmernú adaptáciu. Günthner uvádza nasledujúci prípad: Čínsky výmenný študent, ktorý prichádzal do Nemecka na doktorandské štúdium, napísal svojej budúcej doktorandke e-mail, v ktorom veľmi jasne oznámil svoje želania o tom, ako si predstavuje svoj príchod a pobyt v hostiteľskej krajine. Uviedol, kedy chce, aby ho vyzdvihli z letiska, ako by mala byť zariadená jeho kancelária a aby sa pre neho našiel vhodný byt.

Nadmerná adaptácia

E-mail sa javí ako pokyn alebo nariadenie. Čínsky hosťujúci študent si zrejme zle vysvetlil to, o čom sa stereotypne hovorí, že Nemci sú jednoznační, jasní a priami. Toto je príklad prílišnej adaptácie. Naopak, napríklad veľmi opatrné, extrémne zdvorilé správanie Nemcov v Číne možno chápať ako hyperkorekciu, pretože spôsobuje odcudzenie v dôsledku nesúladu.

Čo robí druhá osoba?

Možno teda hovoriť o jednostrannej adaptácii. Prehliada sa pritom skutočnosť, že každá (nielen medzikultúrna) komunikácia sa vyznačuje interakciou. Otázka preto vždy znie: Čo robí ten druhý? Ak sa niekto snaží prispôsobiť druhému, neznamená to, že to robí správne alebo že to druhý chce. Z etického hľadiska sa tiež zdá byť otázne, prečo by sa mal človek jednostranne prispôsobovať. Pragmatickou otázkou tu je aj to, či sa jednostranné prispôsobovanie vôbec dá dlhodobo udržať, alebo či vedie do slepej uličky.

Nebezpečenstvo odcudzenia

Práve rozdiely v správaní a konaní sú pri medzikultúrnych stretnutiach často príťažlivé. Navyše si druhá osoba môže klásť rovnaké otázky a správať sa adaptívne podľa svojho chápania. Čo sa stane potom (porovnaj protireakciu)? Je pozoruhodné, že hyperkorektnosť môže viesť k odcudzeniu, aj keď sa v skutočnosti zamýšľa zblíženie.

Literatúra

Günthnerová, Susanne (1993): „ZÁVER: Diskurzné stratégie v medzikultúrnej komunikácii. Analýzy nemecko-čínskych rozhovorov.

Polfuß, Jonas (2012): Kritický kultúrny asimilátor Nemecka pre čínskych účastníkov. In: Interculture Journal, číslo 17, 27-46.