Model hybridity opisuje medzikultúrny proces, v ktorom dochádza k reorientácii identity jednotlivca (porovnaj Gugenberger 2010, 68). Termín hybridita je odvodený od latinského slova hybrida „miešanec“ a predpokladá, že jednotlivci vytvárajú novokonštruovanú, a teda tretiu identitu z identity svojho pôvodu a identity hostiteľskej spoločnosti (porovnaj Gugenberger 2010, 68). Model hybridity považuje „hovoriaceho za sociálneho aktéra“ (Gugenberger 2010, 68), ktorý vytvára nové variety z prelínania dvoch kultúr a jazykov, ktoré presahujú zavrhnutie alebo preferovanie jedného jazyka alebo kultúry (porov. Gugenberger 2010, 68).
Pojem: Hybridita podľa Bhabhu
V roku 1994 Bhabha vytvoril ústredný koncept hybridity založený na Foucaultovej teórii diskurzu (porovnaj Engel/Lewicki 2005, 1). Základom tejto koncepcie je, že nová identita môže vzniknúť len v treťom priestore medzi dvoma kultúrami (porovnaj Engel/ Lewicki 2005, 1). „Pre Bhabhu je subjekt skôr uzlom a križovatkou jazykov, poriadkov, diskurzov a systémov, ktoré ním prenikajú, so všetkými vnemami, emóciami a procesmi vedomia, ktoré sú s nimi spojené. Jeho metafora „zauzleného subjektu“ tak posúva multikulturalizmus z územného pojmu na osobu“ (Engel/Lewicki 2005, 2).
História: História pojmu hybridita
Pojem hybridita sa začal používať v 19. storočí v súvislosti s etnickou heterogenitou a získal negatívnu konotáciu. Pritom pojem hybridita má pozitívnu konotáciu (porov. Fludernik 2001, 12) a „funguje […] ako kľúčový pojem pre opis kultúrnej rozmanitosti“ (Fludernik 2001, 12), ktorý má progresívny charakter (porov. Fludernik 2001, 12). Rozhodnutie hovoriaceho používať hybridné jazykové formy možno chápať ako odpor voči prevládajúcim modelom asimilačnej ideológie a ako signál existujúcej jazykovej rozmanitosti jednotlivcov (porov. Gugenberger 2010, 70).
Prenos do súčasnosti
V súčasnosti sa fenomén hybridity uplatňuje aj mimo koloniálneho kontextu, napríklad na skúmanie a opis otvorených koncepcií identity migrantov. Na príklade moslimských migrantov v Nemecku a v Európe Foroutan/ Schäfer predložili tézu, že nové meta-naratívy pôvodu a identity, ako aj kultúrnej príslušnosti sa vytvárajú na individuálnej úrovni, akonáhle sa ľudia cítia byť súčasťou rôznych kultúrnych priestorov (porovnaj Foroutan/ Schäfer 2009, 1 a nasl.). Na druhej strane kritici teórie hybridity tvrdia, že migračné procesy ako celok nevedú k fragmentácii identity subjektu, a preto hybridizáciu nemožno chápať ako univerzálny jav (porovnaj Castro Varela 2015, 270 a nasl.).
Odlišnosť od hyperkultúrnosti
Na rozdiel od teórie hyperkultúrnosti má hybridná identita jasný demarkačný charakter. Bienfait to opisuje ako sociálnu „juxtapozíciu a neustále sa meniaci, koalescenčný moment identifikácie“ (Bienfait 2006, 93). Proces „vytvárania“ vlastnej kultúry v rámci rovesníckej skupiny je teda prostriedkom proti bezdomovectvu (porovnaj Foroutan/ Schäfer 2009, 1). Dochádza k dezintegračným procesom, pretože úplná integrácia v krajine príchodu sa zdá byť nedosiahnuteľná (porovnaj Foroutan/ Schäfer 2009, 1 a nasl.).
Jazykoveda: Ako vznikajú hybridné variety?
Hybridné formy sú veľmi rôznorodé, pokiaľ ide o ich jazykové vlastnosti. Drobné jazykové úpravy na fonetickej a prozodickej úrovni možno dosiahnuť napríklad pomocou prepínania kódov. Podobne môže hybridná varieta zahŕňať aj vznik nového jazyka (porov. Gugenberger 2010, 68 n.). Pokiaľ ide o stupeň hybridnosti, treba poznamenať, že ak je veľká časť jazykových prvkov, napr. z jazyka pôvodu, nahradená jazykom hostiteľskej spoločnosti, ide o nízky stupeň hybridnosti. Avšak akonáhle sa dosiahne približne stred dvoch východiskových jazykov, ide o priestor bez jazykových hraníc, v ktorom nemožno určiť žiadny z východiskových jazykov ako dominantný. V tomto prípade sa dosiahne tretí priestor (porovnaj Gugenberger 2010, 69). Vzniknuté hybridné odrody sa môžu prenášať z generácie na generáciu, ako aj existovať len dočasne (porovnaj Gugenberger 2010, 68).
literatúra
Bienfait, Agathe (2006): Im Gehäuse der Zugehörigkeit. Wiesbaden: VS.
Castro Varela, Maria do Mar/ Dhawan, Nikita (2015): Postkoloniale Theorie – eine kritische Einführung. 2. Auf. Bielefeld: transcript.
Engel, Christine/ Roman Lewicki (2005): Konzepte von Interkulturalität. In: Engel, Christine/ Lewicki, Roman (Hrsg.): Interkulturalität. Slawistische Fallstudien. Bd. 12. Innsbruck: Innsbrucker Beiträge zur Kulturwissenschaft: Slavica Aenipontana, 1–8.
Fludernik, Monika (2001): Hybridität. Theorie und Praxis. In: Polylog 8, 7–25.
Foroutan, Naika/ Schäfer, Isabel (2009): Hybride Identitäten – muslimische Migrantinnen und Migranten in Deutschland und Europa. https://www.bpb.de/apuz/32223/hybride-identitaeten- muslimische-migrantinnen-und-migranten-in-deutschland-und-europa?p=all [22.06.2018].
Gugenberger, Eva (2010): Das Konzept der Hybridität in der Migrationslinguistik. In: Ludwig, Ralph/ Schwarze, Sabine (Hrsg.): Sprache, Identität, Kultur. Bd. 8. Frankfurt am Main: Peter Lang, 67–92.