Hotspoty

Termín hotspot je odvodený z anglického hot „horúci“ a spot „miesto“, a teda znamená horúce miesto (porovnaj https://www.duden.de/rechtschreibung/Hotspot).

Definícia

Hotspoty sú tzv. bohaté body, ktoré označujú tie miesta v komunikácii, kde sa častejšie vyskytujú kultúrne špecifické problémy. Patria sem pozdravy, kritika, rozdielne názory, definície alebo vysvetlenia (napr. „duzen“ / „siezen“) (porov. Agar 1994, 100).

Bohaté body sa často vyskytujú v medzikultúrnej komunikácii, ale nie sú s ňou nevyhnutne spojené. To znamená, že rich pointy existujú tak v rámci jednej kultúry, ako aj kontrastívne pri porovnaní dvoch kultúr. Len čo sa v rozhovore vyskytne ťažkosť, môžu sa do nej zapojiť rich points. Môže ísť buď o individuálne správanie, alebo o kultúrne vzory (porovnaj Heringer 2017, 166). „Bohaté body sú bohaté

– pretože poskytujú pohľad na kultúry,

– pretože nás učia skúmať naše vlastné očakávania,

– pretože ich možno zohľadniť a komunikačne s nimi zaobchádzať“ (Heringer 2017, 166).

Pre bohaté body je typické, že ťažkosti vznikajú nielen v priesečníkoch rôznych kultúr, ale aj v nezhodách medzi rodenými hovoriacimi. Možno konštatovať, že bohaté body sú bohaté na kultúru, majú mnoho rôznych zložiek a sú vnímané a prežívané rôzne (porov. Heringer 2017, 166 – 167).

Ako možno bohatý bod lepšie pochopiť?

Podľa Agara je rakúsky výraz Schmäh sám o sebe rich pointom, keďže kultúra a história sú v tomto slove hlboko zakotvené. „Bohaté body signalizujú, kde sa nachádza jazykovo-kultúrne dianie“ (Agar 1994, 106). Agar prirovnáva bohatý bod ku kameňu úrazu, cez ktorý niekto padá. Bohatý bod vzniká vtedy, keď sa objavia problémy s komunikáciou a porozumením a znalosť kultúrneho pozadia je nedostatočná. Ak je podozrenie na rich point, treba preskúmať rozdiely voči vlastnej kultúre. V súlade s tým by sa mali nájsť súvislosti medzi rich pointom a svetonázormi. To by mohlo viesť k hlbšiemu pochopeniu rich pointov (porovnaj Heringer 2017, 168-169).

Aký je rozdiel medzi bohatými bodmi a hotspotmi?

Heringer chápe hotspoty ako bohaté body, ktorých význam je zovšeobecnený. Z didaktických dôvodov sa identifikujú a uvádzajú všeobecné richspoty v interkultúrnej komunikácii. Takéto hotspoty sa zvyčajne odvodzujú zo skúseností (porovnaj Heringer 2017, 169). Hotspoty sú teda kultúrne špecifické situácie, v ktorých dochádza k nedorozumeniam, napríklad každodenné situácie: pozdrav, vyslovenie áno/nie, darčeky, reč tela, mlčanie, ospravedlnenie atď. Podrobnejšie je to vysvetlené nižšie. Naproti tomu bohaté body, ako v príklade Schmäh, treba chápať ako postoj k životu, ako aj všeobecný postoj k vnímaniu života a vecí.

Príklady

Voľba Du alebo Sie v nemčine alebo americký dátum sú príkladmi hotspotov. Okrem toho k nim patrí aj rakúsky alebo viedenský Schmäh. Treba poznamenať, že pri vysvetľovaní tohto slova existujú rozdielne názory. V zásade sa však tento pojem chápe ako spôsob života založený na irónii (porovnaj Heringer 2017, 166-167). Okrem toho sa medzi hotspoty zaraďuje aj pozdrav. Tu sa pozdravy realizujú jazykovo, fyzicky a gesticky odlišne v závislosti od jazyka a kultúry. Napríklad americké How do you do? alebo ¿Qué tal? v španielčine nevyžaduje priamu odpoveď. Okrem toho existujú aj odlišné zvyky pri telefonovaní. Kým v Nemecku volaný povie svoje meno, v mnohých iných krajinách sa odpovedá len áno. Okrem jazykovej časti sa v jednotlivých krajinách líši aj fyzická časť. Podľa toho je napríklad v Rakúsku povinné podanie ruky. Na druhej strane v islamskej kultúre muž nikdy nepodáva ruku žene (porovnaj Heringer 2017, 169). Okrem toho sú za medzikultúrne nedorozumenia zodpovedné aj formy oslovenia. Okrem toho osobné otázky môžu v rôznych kultúrach spôsobiť veľký zmätok, napr. v Indonézii (porovnaj Heringer 2017, 170 a nasl.). Ďalším príkladom sú pozvánky. Ak sa napríklad večierok koná o ôsmej hodine, Nemcovi treba povedať presne 8 hodín, Španielovi 7.40 atď (porov. Heringer 2017, 172).

Okrem toho je jazykový problém typickým príkladom hotspotov. Vzniká otázka, akým jazykom by mali partneri, ktorí pochádzajú z rôznych jazykových kultúr, hovoriť atď. (porovnaj Heringer 2017, 172). Okrem toho súhlas a odmietnutie sa v rôznych kultúrach realizujú odlišne. Vyjadrujú sa aj prostredníctvom rôznych gest. Napríklad v Číne je pohár, ktorý bol úplne vypitý, znakom toho, že hostiteľ neustále nedopĺňa poháre (porov. Heringer 2017, 174). Okrem toho zvyky počúvania naznačujú významné rozdiely v kultúrach, napr. v Poľsku sa tiché počúvanie považuje za zdvorilé. Okrem toho sa za horúci bod považuje náboženstvo. Okrem toho by sa malo opatrne zaobchádzať s kritikou, komplimentmi a humorom, pretože tie sa v rôznych kultúrach vnímajú rôzne (porovnaj Heringer 2017, 175 – 177).

Literatúra

Agar, Michael (1994): Medzikultúrny rámec. In: International Journal of Intercultural Relations 18.

Dudenverlag: https://www.duden.de/rechtschreibung/Hotspot [29.08.2019].

Heringer, Hans Jürgen (2017): Medzikultúrna komunikácia. Základy a koncepty. Vyd. 5. Tübingen: Francke.

Rössler, Andrea (2008): Rösslerová: Úspešné osvojovanie slovnej zásoby na hodinách španielčiny. In: Lüning, Marita/ Rössler, Andrea/ Sommerfeldt, Kathrin/ Strickstrack-García, Roswitha/ Vences, Ursula/ Wlasak-Feik, Christine (eds.): Prinzipien und Methoden des Spanischunterrichts. Vyučovanie španielčiny ako cudzieho jazyka. Seelze: Friedrich, 20-25.