Hofstede

Geert Hofstede bol holandský kulturológ, sociálny psychológ a emeritný profesor organizačnej antropológie a medzinárodného manažmentu na Maastrichtskej univerzite. V odborných kruhoch je považovaný za zakladateľa štatisticky podloženého medzikultúrneho výskumu.

Merateľné aspekty

Koncom 60. rokov 20. storočia Hofstede uskutočnil empirickú štúdiu s viac ako 110 000 zamestnancami IBM v 67 krajinách a na jej základe vypracoval model kultúrnych dimenzií. Spočiatku Hofstede identifikoval štyri kultúrne dimenzie, neskôr k nim pribudli ďalšie dve a počet skúmaných krajín sa tiež zvýšil na 76. „Dimenzia je aspekt kultúry, ktorý možno merať vo vzťahu k iným kultúram.“ (Hofstede 2017, 38)

Nasleduje prehľad kultúrnych dimenzií:

Mocenský odstup

Kultúrna dimenzia mocenskej vzdialenosti opisuje prejavy mocenských vzťahov v rámci kultúr, ako aj ich rozdelenie. Či už ide o odstup medzi rodičmi a deťmi, učiteľmi a žiakmi, nadriadeným a zamestnancom – hierarchické vzťahy možno tolerovať rôzne. Mocenská vzdialenosť je teda
„miera, do akej menej mocní členovia inštitúcií a organizácií v krajine očakávajú a akceptujú nerovnomerné rozdelenie moci“. (Hofstede 2017, 518)

Individualizmus/kolektivizmus

Druhá kultúrna dimenzia opisuje vzťah medzi individualizmom a kolektivizmom v rámci príslušnej kultúry. Zatiaľ čo individualistické kultúry kladú dôraz na osobnú sebarealizáciu, kolektivistické kultúry zdôrazňujú identitu my – skupina.
„Individualizmus predstavuje takú formu spoločnosti, v ktorej sociálne väzby medzi jednotlivcami nie sú veľmi silné. Od každého sa očakáva, že sa bude starať len o seba alebo o svoju najbližšiu rodinu.“ (Hofstede 2017, 516)
„Kolektivizmus predstavuje spoločnosť, v ktorej ľudia žijú od narodenia v we-skupinách, teda skupinách so silným pocitom spolupatričnosti, ktoré im za ich nespochybniteľnú lojalitu poskytujú ochranu počas celého života.“ (Hofstede, 2017) (Hofstede 2017, 516)

Vyhýbanie sa neistote

Kultúry riešia neznáme situácie, ktoré vyvolávajú neistotu, rôznymi spôsobmi. Členovia spoločností s vysokou mierou vyhýbania sa neistote sa snažia kontrolovať neznáme aj neisté pomocou regulačných opatrení. Na druhej strane kultúry s nízkou mierou vyhýbania sa neistote kladú menší dôraz na orientáciu na pravidlá.
Vyhýbanie sa neistote označuje „mieru, do akej sa členovia kultúry cítia ohrození nejednoznačnými alebo neznámymi situáciami“. (Hofstede 2017, 522)

Maskulinita verzus feminita

Kultúrny rozmer maskulinity a femininity je sociokultúrna kategória, pretože opisuje rozdelenie rolí medzi mužmi a ženami. „Maskulinita znamená spoločnosť, v ktorej sú jasne definované emocionálne rodové roly: Muži majú byť asertívni, tvrdí a zameraní na materiálny úspech; ženy majú byť skromné, nežné a majú sa starať o kvalitu života.“ (Hofstede 2017, 518)
„Feminita predstavuje spoločnosť, v ktorej sa emocionálne rodové roly prekrývajú: muži aj ženy sú vnímaní ako skromní, citliví a zaujímajú sa o kvalitu života.“ (Hofstede 2017, 514)

Dlhodobá a krátkodobá orientácia

Dimenzia dlhodobej a krátkodobej orientácie opisuje orientáciu spoločností buď na krátkodobé úspechy, alebo na dlhodobé riešenia.
„Dlhodobá orientácia predstavuje pestovanie cností, ktoré sú zamerané na budúci úspech, najmä šetrnosť a vytrvalosť“. (Hofstede 2017, 518)
„Krátkodobá orientácia znamená pestovanie hodnôt súvisiacich s minulosťou a prítomnosťou, najmä úcty k tradíciám, zachovávania „tváre“ a plnenia spoločenských povinností.“ (Hofstede, 1998). (Hofstede 2017, 517)

Pôžitok a zdržanlivosť

Šiesta kultúrna dimenzia z roku 2010 opisuje, ako sa v spoločnosti rieši vyjadrenie individuálnych potrieb – orientácia na pôžitok alebo skôr zdržanlivosť.
„Pôžitok znamená spoločnosť, v ktorej je umožnené relatívne veľkorysé uspokojovanie základných a prirodzených ľudských potrieb, ktoré spočívajú v užívaní si života a v zábave.“
„Obmedzenie predstavuje spoločnosť, v ktorej je uspokojovanie potrieb potláčané a regulované prostredníctvom prísnych spoločenských noriem.“

Kritické hlasy

Hofstedeho kritici sa sťažujú, že prieskumy sa uskutočnili výlučne medzi zamestnancami IBM, a preto výsledky neumožňujú vyvodiť reprezentatívne závery o celej populácii krajiny. Zamestnanci IBM nezodpovedajú „priemerným“ občanom, pretože na túto prácu sa vyžaduje nadpriemerná úroveň kvalifikácie.

Nemecký kulturológ Klaus P. Hansen tiež kritizuje Hofstedeho teóriu kultúrnych dimenzií: „Celkovo je jeho kniha katastrofou pre moderné kultúrne štúdie. Hreší proti všetkému pokroku, ktorý sa dosiahol od šesťdesiatych rokov, a zo všetkého najviac toto dielo machrovalo nepoučiteľných, ktorí si mysleli, že pojem kultúry je nezmysel. Tých psychológov, sociológov a ekonómov, ktorí dôverujú len empirickým analýzam, Hofstedeho štatistiky presvedčili, že kultúra pozostáva z tvrdých faktov, ktoré možno merať a vážiť.“ (Hansen 2000, 285)

Okrem toho sa kritizuje, že celá krajina je charakterizovaná ako skupina, ktorá nemôže odrážať identitu a sebachápanie jednotlivých sociálnych skupín. Keďže spoločnosť je v neustálom procese a zmene, údaje, ktoré sú už viac ako 40 rokov staré, už nie sú z dnešného pohľadu dostatočne výpovedné. Takisto len šesť doteraz opísaných dimenzií nestačí na adekvátne vymedzenie komplexných kultúr.

Literatúra

Hansen, Klaus P. (2000): Kultur und Kulturwissenschaft. Eine Einführung. 2. Aufl. Tübingen/ Basel: Francke.

Hofstede, G.: Lokales Denken, globales Handeln. Interkulturelle Zusammenarbeit und globales Management. 6. Aufl. München: Beck.

Geert Hofstede: https://geerthofstede.com [07.07.2018].