Hodnoty

Sprievodca hodnotami. Hodnoty formujú identitu. „Aby totiž človek mohol dobrovoľne a slobodne uznávať a prijímať cudzie hodnoty, musí mať svoje vlastné. (Schopenhauer 1819)

Hodnoty možno chápať ako presvedčenia alebo usmernenia. Podľa komunikačného vedca a psychológa Gerharda Maletzkeho „[hodnotové orientácie] sú základom nášho myslenia, prežívania, konania […]. Tieto orientácie sa odovzdávajú z generácie na generáciu v procese socializácie, pričom zmeny sú v kontexte spoločenských zmien celkom možné“. (Maletzke 1996, 80)

Kultúrne štrukturálne prvky

Hodnoty pôsobia ako ucelená sieť, na ktorú sa človek musí orientovať. Rozdiel spočíva v individuálnej váhe príslušnej kultúry (porov. Maletzke 1996, 80). Okrem toho Maletzke vo svojej práci Interkultúrna komunikácia opisuje hodnotové orientácie ako „kultúrnu štrukturálnu črtu, [ktorú] si ľudia uvedomia až vtedy, keď sa stretnú s ľuďmi z iných kultúr s vlastnými hodnotovými orientáciami“. (Maletzke 1996, 80) Doplňujúc to, kulturologička Edith Broszinsky-Schwabeová zhrňuje hodnoty ako „predstavy o cieľoch individuálneho alebo komunitného života [ktoré] vyvolávajú postoje, činy a plány“. (Broszinsky-Schwabe 2011, 177)

Lutz H. Eckensberger vo svojom článku Hodnoty a morálka poukazuje na to, že hodnotové koncepcie možno vysvetliť z hľadiska vývinovej psychológie. Už Jean „Piaget (1954) v ostrej analýze súvislostí medzi kogníciou, emóciami a hodnotením ukazuje, že tieto na seba odkazujú z hľadiska vývinovej psychológie. […] Operačná reverzibilita („konkrétne operácieʻ) umožňuje normatívne pocity a je nimi živená; zodpovedá hodnotovým obsahom.“ (Eckensberger 2007, 511)

Meniace sa hodnoty

Podľa Maletzkeho sú síce hodnotové orientácie vo všeobecnosti konštantné, napriek tomu však konštatuje, že podobne ako kultúry, aj hodnoty sa v priebehu času postupne menia a transformujú (porov. Maletzke 1996, 89). Je to zrejmé u „mladšej generácie, [ktorá] vykazuje tendenciu k väčšej aktivite, tvorivosti a sebaurčeniu. Spontánnosť, zážitok, sloboda, osobná komunikácia získavajú na význame, zatiaľ čo štandardizované a zaužívané správanie upadá“. (Maletzke 1996, 89) Naopak, v treťom svete dochádza súčasne k zmene hodnotovej orientácie. Maletzke kritizuje predovšetkým prílev technológií, médií a moderných spoločenských štruktúr, ktoré obsahujú západné hodnoty, ako sú „pracovitosť, poriadok, dochvíľnosť [a] spoľahlivosť“ (Maletzke 1996, 89), čím „rozbíjajú“ tradičné kultúrne formy. Takéto zmeny „vedú ku kultúrnej asimilácii na celom svete, k ‚amerikanizáciiʻ alebo ‚westernizáciiʻ“. (Maletzke 1996, 90)

Hodnotové koncepcie a nedorozumenia

Broszinsky-Schwabe vo svojej knihe Interkultúrna komunikácia objasňuje, že hodnoty úzko súvisia s vývojom identity a sú charakterizované znakmi rôznych kultúr. Autorka rozlišuje medzi materiálnymi (bohatstvo, peniaze, majetok), sociálnymi (rodina, spoločenstvo), morálnymi/etickými (česť, hrdosť, spravodlivosť) a náboženskými hodnotami (náboženské zásady, vynechanie).

Významné pre jednotlivé kultúry sú ich rozdielne hodnoty. Napríklad západné kultúry majú tendenciu k materialistickému spôsobu života, zatiaľ čo v islamských oblastiach sú najdôležitejšie etické a náboženské hodnoty. Keď ľudia z rôznych kultúr spolu komunikujú alebo konajú, môžu vzniknúť nedorozumenia alebo dokonca vážne konflikty v dôsledku rozdielnych hodnotových orientácií (porovnaj Broszinsky-Schwabe 2001, 177).

Inštitucionálny prenos hodnôt

Broszinsky-Schwabe okrem toho vysvetľuje, do akej miery sa hodnoty prenášajú prostredníctvom rôznych inštitúcií. Základné hodnoty sa odovzdávajú v rámci rodiny alebo sociálneho spoločenstva. Štát sa zasa snaží odovzdávať národné hodnoty (láska k vlasti, obrana vlasti) prostredníctvom vzdelávacích inštitúcií. Okrem toho spoločnosti s ideologickými zámermi (determinizmus, pozitivizmus, nihilizmus atď.) predstavujú a šíria priaznivé alebo nepriaznivé, násilné hodnoty. Ako poslednú významnú inštitúciu na odovzdávanie hodnôt možno uviesť cirkev (porov. Broszinsky-Schwabe Jahr, 178 a nasl.). Podľa Bronzinského-Schwabeho náboženstvá so svojimi tradíciami pôsobia na rôzne „ciele a životné praktiky mnohých miliónov ľudí na svete. Tieto hodnotové orientácie určujú správanie voči nadprirodzeným silám, prírode a blížnym“. (Broszinsky- Schwabe 2011, 179)

Literatúra

Broszinsky-Schwabe, Edith (2011): Interkultúrna komunikácia. Nedorozumenia – porozumenie. Wiesbaden: Springer.

Eckensberger, Lutz H. (2007): Hodnoty a morálka. In: Straub, Jürgen/ Weidemann, Arne/ Weidemann, Doris (eds.): Handbuch interkulturelle Kommunikation und Kompetenz. Základné pojmy – teórie – oblasti použitia. Stuttgart: Metzler, 505-515.

Maletzke, Gerhard (1996): Medzikultúrna komunikácia. O interakcii medzi ľuďmi rôznych kultúr. Opladen: Westdeutscher.

Schopenhauer, Arthur (1819): Svet ako vôľa a predstavivosť. Lipsko: Brockhaus.