Heterogenita

Pojem heterogenita sa nedá jednoznačne definovať. Wittig uvádza synonymá ako Verschiedenartigkeit, Diversität, Andersartigkeit a Ungleichheit (porovnaj Wittig 2014, 14). V Schönhuthovom online kultúrnom slovníku sa heterogenita chápe ako „prejav rozmanitosti“. Zaujímavým sa javí Prengelov prístup, ktorý definuje heterogenitu na troch významových úrovniach, a to ako odlišnosť, premenlivosť a neurčitosť (porov. Prengel 2005, 21).

Heterogenita verzus homogenita

Heterogenitu možno vnímať ako opak homogenity. Keď sa niečo opisuje ako homogénna entita, prezentuje sa to ako „zložené z veľmi jednotných zložiek a komplexného celku“ (Krossa 2018, 53).

Podstatné meno heterogenita je odvodené od prídavného mena heterogénny, ktoré má pôvod v gréckom slove heterogenḗs, čo znamená „rôzneho druhu, rodu, odlišného gramatického rodu, rôzne zložený“ (DWDS 2018).

Sociologický prístup

Krossa definuje pojem zo sociologického hľadiska: „Na rozdiel od prístupu homogenity je potom základným predpokladom predovšetkým to, že miesto a priestor sú čoraz menej zhodné alebo dokonca už vôbec nie sú zhodné“ (Krossa 2018, 67).

Dochádza k prelínaniu sociálneho a priestorového,

– keď v jednej geografickej lokalite existujú súčasne a paralelne navrstvené sociálne priestory, resp.

– keď sa sociálny priestor rozprestiera na viacerých miestach (porovnaj Krossa 2018, 67).

Krossa sa opiera aj o práce poľského teoretika kultúry Zygmunta Baumana, ktorý sa zaoberá „tekutou modernitou“. Do svojho poňatia spoločnosti prenáša aj súčasnosť, v ktorej by už neexistovali žiadne vopred určené vzorce. Dištancuje ju od tradičného rámca národného štátu a pomocou metafory tekutosti si za princíp berie koncept odlišnosti. Súčasné vzorce spoločenských foriem analyzoval na základe toho, že jednotlivec môže súčasne a premenlivo pociťovať príslušnosť k viacerým sociálnym skupinám. Krossa uvádza teórie, ktoré do popredia postavili jednotlivca – jednotlivca, ktorý sa však vyvíja do povrchnosti. To by mohlo znamenať aj to, že čoraz dôležitejšie je pestovanie mnohých identít (porov. Krossa 2018, 73 a nasl.).

Homogenita a heterogenita v rovnováhe?

Podľa Krossu je výskum rozdielov úspešný, keď sa vzťahuje na mikroúroveň, ale stáva sa problematickým, keď sa majú koncepty teoreticky zdôvodniť na makroúrovni (porov. Krossa 2018, 68). O vývoji koexistencie týchto dvoch pojmov v súčasnej sociológii píše: „Vo všeobecnosti sa pri pohľade na súčasné trendy v sociológii ukazuje, že ťažisko rovnováhy (či skôr: nerovnováhy) medzi homogenitou a heterogenitou sa posúva smerom k predpokladu, že problematika heterogenity je dnes dôležitejšia, naliehavejšia.“ (Krossa 2018, 68)

Pri vysvetľovaní tohto javu hovorí: „Mnohí autori dnes tento aspekt [homogenity] zveličujú tým, že heterogenitu vyhlasujú za dominantnú, ak nie jedinú relevantnú charakteristiku súčasnej spoločnosti“ (Krossa 2018, 68). V dôsledku toho okrem iného uvádza, že bádatelia zaoberajúci sa témou spoločnosti spochybňujú samotný pojem spoločnosti a konštatujú, že bol nahradený pojmom rozdielnosti (porov. Krossa 2018, 68).

Výskum však vedie aj k zjednodušeniu, pretože homogénnosť a heterogénnosť sa považujú len za protiklady, ale nepopisujú sa spoločne. To vedie k reverzii – aby sa zabránilo „prílišnému“ heterogenizmu, homogenita sa príliš zdôrazňuje. Vidieť to napríklad v diskusiách o imigrácii a migrácii.

„Heterogenita“ sa vzťahuje na odlišnosť alebo rôznorodosť v rámci skupiny alebo systému. Tu je niekoľko príkladov:

1. kultúrna heterogenita: mesto s mnohými rôznymi etnickými skupinami, ktoré hovoria rôznymi jazykmi a majú rôzne kultúrne tradície.
2. veková heterogenita: škola so žiakmi rôzneho veku, od základných po stredné školy.
3. rodová heterogenita: pracovné prostredie, v ktorom muži a ženy pracujú na rôznych oddeleniach alebo v rôznych funkciách.
4. heterogenita schopností: Trieda so študentmi, ktorí majú rôzne schopnosti, vrátane študentov so špeciálnymi potrebami alebo študentov s vyššími študijnými schopnosťami.
5. geografická heterogenita: Krajina s rôznymi regiónmi, ktoré majú odlišné geografické, klimatické a ekonomické podmienky.
6. jazyková heterogenita: Škola, v ktorej niektorí žiaci hovoria iným jazykom ako vyučovacím jazykom.
7. náboženská heterogenita: komunita s príslušníkmi rôznych náboženských presvedčení a praktík.

Literatúra

Digitálny slovník nemeckého jazyka (DWDS). https://www.dwds.de/wb/heterogen [19.06.18].

Krossa, Anne Sophie (2018): Spoločnosť. Úvahy o základnom pojme v sociológii. Wiesbaden: Springer.

Prengel, Annedore (2005): Heterogenita vo vzdelávaní – prehľad a perspektívy. In: Bräu, Karin/ Schwerdt, Ulrich (eds.): Heterogenität als Chance. Vom produktiven Umgang mit Gleichheit und Differenz in der Schule. Münster: LIT, 19-35.

Schönhuth, Michael: kulturglossar.de. http://www.kulturglossar.de/html/h-begriffe.html [19.06.2018].

Wittig, Marietta-Titine ve (2014): Heterogenita – záťaž alebo pedagogická výzva? Výskum typov učiteľov na štátnych odborných školách v Berlíne v odbornej oblasti podnikania a administratívy vo vzťahu k zvládaniu odlišností žiakov. Berlín.